Jezuiti



str22112017

Významné jubileum TF TU (rozhovor)

P. Ladislav Csontos SJ

Jezuitská Teologická fakulta Trnavskej univerzity si v týchto dňoch pripomína vzácne výročie. O jej predchodcovi, Teologickom inštitúte sv. Alojza, jeho histórii, poslaní a ťažkostiach, ako aj o transformácii na súčasnú TF TU sme sa rozprávali s P. Ladislavom Csontosom SJ, ktorý sa po transformácii z Teologického inštitútu sv. Alojza na TF TU stal jej prvým dekanom.

V týchto dňoch si pripomíname 75. výročie zriadenia jezuitského Teologického inštitútu svätého Alojza Spoločnosti Ježišovej na Slovensku, ktorého pokračovaním je súčasná Teologická fakulta Trnavskej univerzity. História prítomnosti jezuitov na Trnavskej univerzite však siaha omnoho ďalej...

Jezuiti prišli do Trnavy prvýkrát na žiadosť arcibiskupa Mikuláša Oláha v roku 1561 a s jeho pomocou začali budovať kolégium. Počiatočné vonkajšie i vnútorné ťažkosti späté so zakladaním kolégia, morovú epidémiu v roku 1562, finančné ťažkosti po smrti arcibiskupa, ale aj spory s mestskou školou sa napokon podarilo prekonať a spojením oboch škôl sa mohla rozvinúť práca jezuitov v kolégiu. Bodku za touto prvou snahou usadiť sa v Trnave však urobil v roku 1567 veľký požiar, pri ktorom zhorelo 150 domov a medzi nimi aj kolégium. Druhýkrát sa jezuiti usadili v Trnave po upokojení politickej situácie v roku 1615, keď dostali bývalý kláštor dominikánov, v ktorom založili kolégium. Pokojnejšie a usporiadanejšie časy umožnili arcibiskupovi Petrovi Pázmaňovi v roku 1635 založiť v Trnave univerzitu a zveriť ju jezuitom. Tí ju viedli až do svojho zrušenia v roku 1773. Poštátnená univerzita však v Trnave pôsobila až do roku 1777, keď bola presťahovaná do Budína. Do Trnavy sa jezuiti vrátili tretíkrát v roku 1853 a založili kolégium, v ktorom bol umiestnený noviciát. Po rozpade Rakúsko-Uhorska tu pokračovali v apoštolskej práci slovenskí jezuiti, ktorí však boli v známu Barbarskú noc roku 1950 opäť komunistickým režimom zlikvidovaní. Štvrtýkrát prišli do Trnavy jezuiti v roku 1990. Keď bola v roku 1992 obnovená Trnavská univerzita, prihlásila sa k tradícii historickej Trnavskej univerzity a nadviazala kontakt s jezuitmi, aby ich získala ako garantov Teologickej fakulty.

Kedy došlo k zriadeniu Teologického inštitútu svätého Alojza a čo bolo príčinou jeho vzniku?
Českí a slovenskí jezuiti sa pre neistú politickú situáciu po I. svetovej vojne, rozličné kultúrne vplyvy a stratu kontaktu s vlastnou kultúrou, finančné ťažkosti a smerovanie k vojnovému konfliktu rozhodli na začiatku tridsiatych rokov zriadiť filozofický a teologický inštitút pre formáciu rehoľného dorastu. Českí jezuiti si zobrali na starosť filozofický inštitút a slovenskí teologický, preto poslali na zahraničné štúdiá väčší počet mladých jezuitov. Filozofický inštitút začal svoju činnosť v Benešove v roku 1938. Nasledujúce politické udalosti a vypuknutie II. svetovej vojny urýchlili otvorenie Teologického inštitútu už v roku 1941. Mladým mužom vo veku od 17 do 60 rokov bolo znemožnené vycestovať do zahraničia a slovenskí jezuiti mali vtedy už pomerne dobrý profesorský káder. Dôležité bolo aj to, že v noviciáte bol dostatočný počet novicov a o štúdium na pripravovanom inštitúte prejavili záujem aj verbisti.

Kde bolo jeho sídlo?
Jezuiti v Banskej Bystrici získali veľký dom a podporu miestneho biskupa Andreja Škrábika, čo predstavovalo vhodné vonkajšie podmienky pre založenie Teologického inštitútu práve v tomto meste. V roku 1941 bol teda v Banskej Bystrici zriadený Teologický inštitút sv. Alojza. Inštitút sídlil v budove bývalého župného domu na Lazovnej ulici, kde v súčasnosti sídli Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici. Po páde komunizmu a reštitúcii sme síce túto budovu získali späť, no pre politické a mediálne tlaky sme sa rozhodli budovu riadne predať spomenutej knižnici.

Študoval na Teologickom inštitúte okrem mladých jezuitov ešte niekto iný?
Okrem jezuitov hneď od začiatku študovalo na inštitúte šesť verbistov - Karol Benovic, Anton Javorský, Rudolf Krajčík, Michal Lapšanský, František Sirovič a Ľudovít Schmidt. Neskôr pribudli ďalší štyria.

Ako ovplyvnilo jeho činnosť vypuknutie Slovenského národného povstania?
Pre vypuknutie Slovenského národného povstania sa musel inštitút presťahovať do Ružomberka, kde pribudli ďalší ôsmi verbisti. Verbistom sa na jeseň roku 1946 podarilo vycestovať do Ríma, kde si dokončili štúdiá a dostali misijné určenia, ktorých sa ujali ako výkonní praktickí misionári, stačí spomenúť Juraja Vojenčiaka, ktorý pôsobil v Indonézii.

Ako potom vyzeral jeho osud v povojnovom období?
Po II. svetovej vojne sa zdalo, že sa politické veci dostanú do normálu, no už onedlho sa nad východnou Európou rozšírilo červené mračno komunizmu, a tak bolo opäť potrebné organizovať štúdium na inštitúte. V školskom roku 1949/50 sa inštitút presťahoval do prajnejšej Trnavy, kde ho zastihla Barbarská noc v apríli 1950. V rokoch 1941 – 1949 študovalo na Teologickom inštitúte Spoločnosti Ježišovej 49 rehoľníkov.

Aké dôsledky mala na jeho činnosť Barbarská noc? Pokračovala vtedy jeho činnosť?
Režim likvidoval rehoľné domy tým spôsobom, že predstavených sústredil zvlášť ako osobitne nebezpečných nepriateľov ľudovodemokratického zriadenia a mnohých z nich v inscenovaných procesoch súdil a odsúdil na dlhoročné väzenie. Ostatných rehoľníkov sústredil do kláštora redemptoristov v Podolínci, iba jezuiti boli na istý čas sústredení v Jasove. Tu pokračovali tajne v štúdiu morálnej teológie. Po presune do Podolínca sa tajné štúdium sústredilo na morálnu teológiu, liturgiku a kánonické právo a to tým spôsobom, že mladí jezuiti v auguste urobili jurisdikčné skúšky a kompetentný zástupca provinciála im vystavil Litterae dimissoriales potrebné pre prijatie kňazskej vysviacky.

Určitá zmena v tomto systéme nastala v jeseni v roku 1950.
Na jeseň v roku 1950 boli školastici, na ktorých sa vzťahovala branná povinnosť, povolaní do armády k pomocným technickým práporom, čím boli oddelení od svojich starších spolubratov, kňazov, ktorí ich mohli vyučovať. No pomerne rýchlo si zorganizovali malé neformálne skupiny, v ktorých sa stretávali a povzbudzovali v rehoľnom živote a v štúdiu. Tí, ktorí už boli vysvätení, získavali roztratenú študijnú literatúru a pomáhali mladším v štúdiu.

Ako potom vyzerala činnosť Teologického inštitútu v neskorších podmienkach komunistického režimu?
Jezuiti pokračovali v tej istej činnosti aj po prepustení do civilu a začiatkom šesťdesiatych rokov boli odsúdení práve za to, že pokračovali v rehoľnom živote a v štúdiu teológie. Boli to skupiny okolo biskupov Jána Ch. Korca a Dominika Kaľatu. Rok 1968 priniesol amnestiu a určité uvoľnenie, čo umožnilo viac usporiadanú organizáciu štúdia diaľkovou formou.

Aké boli najvýraznejšie osobnosti Teologického inštitútu počas komunistického režimu?
K významným osobnostiam teologického inštitútu patrili starší pátri Matej Marko, Alojz Litva, Ján Dieška, Michal Kumorovitz, Valér Zavarský a o generáciu mladší Emil Krapka, Ján Ch. Korec, Dominik Kaľata, Ján Buchta a Ľudovít Buček, ktorí pripravovali ďalšiu generáciu.

Vieme, koľko jezuitských kňazov vychoval a pripravil na kňazstvo Teologický inštitút v období komunizmu?
V rokoch 1950 až 1990 absolvovalo štúdium na Teologickom inštitúte sv. Alojza 74 študentov.

To je vzhľadom na prenasledovanie a vonkajšie podmienky neuveriteľné číslo. Ako vyzerala jeho činnosť po roku 1990?
V roku 1990 slovenskí jezuiti získali vonkajšiu slobodu a po získaní kostolov a domov sa v nich rozbehla pravidelná pastorácia. V Bratislave to bolo už v januári 1990. V Piešťanoch sa začali dávať duchovné cvičenia, hľadalo sa vhodné miesto pre noviciát, čo sa stalo v lete v poschodovom rodinnom dome na Osvaldovej ulici v Trnave. Po získaní budovy na Kostolnej ulici v Bratislave sa sem preniesol provincialát a pripravovali sa priestory pre Teologický inštitút, ktorý tu začal verejne pôsobiť na jeseň roku 1991. Pokračoval vo vedeckej práci, ktorá sa sústreďovala na preklady kvalitnej teologickej literatúry, vlastnú tvorbu a organizáciu vedeckých konferencií a na pedagogickú prácu, ktorá bola zorganizovaná ako denná forma vysokoškolského štúdia. Prednášali jezuitskí pátri Alojz Litva, Michal Kumorovitz, Valér Zavarský, Emil Krapka, Vladimír Šatura, Dominik Kaľata a ďalší, ako i verbisti pátri František Sirovič, Ján Benovic, Karol Bošmanský. Postupne sa odstránilo spájanie ročníkov a zaviedol sa systém vyučovania kompletného programu v každom akademickom roku. Zámerom bolo pripraviť podmienky na transformáciu inštitútu na fakultu.

Po transformácii z Teologického inštitútu na Teologickú fakultu Trnavskej univerzity ste sa stali jej prvým dekanom. Akým výzvam musela vtedy fakulta čeliť?
Fakulta musela získať akreditáciu, to znamená splniť určité podmienky vo vedeckej oblasti a publikačnej činnosti. V personálnej oblasti musela splniť požiadavku dostatočného počtu garantov štúdia, teda riadne habilitovaných docentov a vysokoškolských profesorov. To sa podarilo v pomerne krátkom čase vďaka ochote P. Vladimíra Šaturu SJ, ktorý prišiel z Innsbrucku, P. Františka Siroviča SVD, ktorý sa vrátil z Japonska a P. Jozefa Kulisza SJ z Varšavy splniť a rozbehnúť habilitačné konania mladších pátrov. Okrem toho bolo potrebné zabezpečiť študentom status vysokoškolských študentov v oblasti sociálneho a zdravotného poistenia, ako aj pre budúcnosť akceptovanie ich diplomov zo strany štátu, aby mohli byť riadne platení z biskupských úradov a zo škôl. Bolo treba pripraviť moderné učebné pomôcky, najmä skriptá a vysokoškolské učebnice.

Ak hľadíte na situáciu TF TU s odstupom času a porovnáte jej súčasnú situáciu s tou v 90-tych rokoch minulého storočia, čo Vám napadne ako prvé?
Pri pohľade na situáciu fakulty dnes a v jej začiatkoch mi napadne, že súčasné finančné problémy sú v porovnaní so začiatkami nepatrné. Vtedy sme nevedeli z čoho zaplatíme externých učiteľov, ktorých sme potrebovali už vtedy. Najťažšia situácia bývala pred Vianocami, keď sme si museli požičať peniaze na novembrové mzdy, aby ľudia dostali výplatu.

To dnes znie priam neuveriteľne.
Áno, dnes je financovanie fakulty zabezpečené zo štátneho rozpočtu a z vedeckých grantov, v ktorých sa fakulte darí. Oproti začiatkom je tu rozvinutá rozsiahla vedecká a publikačná činnosť, stačí spomenúť projekt Komentár ku Svätému Písmu, v ktorom vyšlo už päť zväzkov. K dispozícii sú kvalitné učebnice a fakultná knižnica, ktorá má na Slovensku jedinečné fondy v oblasti patristiky a biblistiky.

Akým výzvam musí podľa Vášho názoru fakulta v súčasnosti čeliť?
Dnes je potrebné, aby fakulta ešte viac profilovala svoj vedecký výskum a rástla v jeho kvalite. Kvalita vedeckej práce učiteľov je zárukou ich osobného vedeckého rastu a aj rastu kvality štúdia. Je potrebné, aby vytvárala dostatočný priestor slobody vedeckého bádania a dialógu so súčasnou kultúrou, bez skĺzavania do zjednodušených a paušálnych odsúdení toho, čo sa na prvý pohľad nezdá zlučiteľné s cirkevným učením. Viesť študentov k slobodnej diskusii a formovaniu vlastného katolíckeho presvedčenia.

Ako vnímate úlohu TF TU v súčasnom slovenskom cirkevnom i intelektuálnom kontexte? V čom vidíte jej najväčšiu a nenahraditeľnú úlohu?
Fakultu vnímam ako prostredie, ktoré je otvorené dialógu v duchu Druhého vatikánskeho koncilu, ekumenizmu, medzináboženskému dialógu a takisto dialógu s kultúrou a sociálnym systémom. Vnímam ju ako prostredie, ktoré je schopné počúvať názory iných a vecne o nich diskutovať, a tým rozvíjať vernosť tradícii. To však nejde bez patričnej akademickej a intelektuálnej slobody a vzájomnej úcty.

Akým spôsobom by mala fakulta v našom kontexte nadviazať na našu jezuitskú stáročiami overenú skúsenosť ľudskej i intelektuálnej formácie?
Fakulta je jezuitským dielom, ktoré nadväzuje na tradíciu Teologického inštitútu sv. Alojza. Ten nadväzoval na tradičnú jezuitskú duchovnú a intelektuálnu formáciu. Pri významných jubileách sa teda právom kladie aj takáto otázka práve kvôli tomu, že je to príležitosť zastaviť sa, obzrieť sa dozadu a prípadne skorigovať svoje smerovanie. Myslím, že je potrebné neustále mať pred sebou výzvy Duchovných cvičení nasledovať Ježiša Krista s nadšením a altruizmom v jeho službe svetu a ľuďom, nebáť sa veľkodušného a veľkorysého sebaobetovania. Prinášať radosť Ježišovho vzkriesenia do optimizmu práce pre dobro a budovanie lepšieho sveta. Je to viera, že naša práca bude korunovaná úspechom. A napokon vidieť, že všetky veci zjavujú Boha, každé štúdium je vlastne učenie sa o Bohu, každá láska je darovaním a prijímaním Boha, každá dobrá aktivita je Božou prácou vo svete.

Zhováral sa Samuel Jackanič SJ
Foto: archív SJ

Prednášky

Príhovory

Zamyslenia

Biblia

Príbeh