Jezuiti



str20092017

Migrácia ako výzva zachovať si a prehĺbiť vlastnú identitu

Pápež František umýva nohy utečencom, ktorí prišli do Európy.

Koncom februára sa v Bratislave konala medzinárodná konferencia s názvom Náboženstvo a migrácia. Podujatie zorganizovali Konferencie biskupov Slovenska, Čiech a Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta UK v Bratislave.

Pražský kardinál Dominik Duka ku problematike migrácie povedal: „Pohyb ľudí v dejinách vyrastá zo zákonitosti života, katastrof, vojen, tyranie, alebo aj z problémov kriminality. Migračná kríza je riešiteľná, keď začneme jav analyzovať, čo znamená rozlišovať jednotlivé kategórie tohto javu a odpovedať na otázky: Kto je utečenec a prečo musí utekať? Aké sú jeho práva a povinnosti? Odchádza zo svojej domoviny z vlastného rozhodnutia? Odchádza z dôvodov neznesiteľnej situácie, katastrofy, z dôvodov ekonomických, bezpečnostných, kultúrnych...? Výzva, pred ktorú nás migrácia stavia je dosvedčiť pravdivosť našej viery a vernosti zlatému pravidlu Ježiša Krista.“

Islam a spolužitie s ním
Väčšina prichádzajúcich migrantov pochádza z islamských krajín, preto sa bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský vo svojom prejave na konferencii venoval otázke spolužitia kresťanstva s islamom. Arcibiskup pripomenul: „Ak chceme hľadať spôsob spolužitia s islamom, nemali by sme zabudnúť na fakt, že kresťanstvo sa s islamom nachádza napriek všetkým úsiliam o dialóg aj v permanentnom konflikte. Krajiny západnej Európy majú rozdielne skúsenosti s integráciou moslimov do majoritnej spoločnosti. Je nevyhnutné, aby kresťania viedli otvorenú, úctivú a korektnú diskusiu najmä preto, lebo je veľmi pravdepodobné, že s islamom budeme v najbližších rokoch a desaťročiach konfrontovaní stále viac. Spolužitie kresťanov s islamom nemusí byť jednoduché už len preto, lebo obe náboženstvá sú univerzalistické. Obe sa považujú za pravé a ich cieľom je rozšíriť sa po celom svete. Toto konštatovanie by nemuselo byť zdrojom obáv, ak by proti sebe stáli rovnocenné, vnútorne silné kultúry. Lenže dnes to tak nie je. Krajiny západnej civilizácie majú síce kresťanské korene a sú ovplyvnené kresťanskou kultúrou, lenže v súčasnosti je vplyv kresťanstva na ich formovanie čoraz menší. Nie náhodou sociológovia hovoria o tzv. post-kresťanskom svete. Oproti však stojí kultúra, ktorá sa v takomto štádiu nenachádza. Inými slovami, nijaký post-islamský svet nejestvuje. Ak chceme hľadať spôsob spolužitia s islamom, nemali by sme zabudnúť na fakt, že kresťanstvo sa s islamom nachádza napriek všetkým úsiliam o dialóg v konflikte. Raz má navrch jedna strana, potom druhá, ale je tu vždy konflikt. Vojenské operácie západných krajín v Iraku, Afganistane či Líbyi môžu moslimovia vnímať práve touto optikou. Dejiny sú plné historických momentov, ktoré rozhodli o uchovaní kresťanskej civilizácie na európskom kontinente. Aj samotné Slovensko zažilo viac ako storočie osmanskú okupáciu.

Nájsť oporný bod v evanjelizácii

Stáročná historická skúsenosť hovorí, že všade tam, kde sa kresťanské komunity dostali pod nadvládu moslimov alebo boli časom prečíslení, väčšinou tieto komunity buď postupne zanikli alebo zanikajú. Ak k tomu prirátame vysokú pôrodnosť v moslimských krajinách; stretnutie s islamom, hoci aj v modernej dobe, vyvoláva oprávnené obavy. Stojíme na prahu novej dejinnej situácie, o ktorej sa v tejto chvíli nedá predpovedať, ako dopadne. Západný post-kresťanský svet sa podobá na pacienta, ktorý si privodil vážne zdravotné ťažkosti svojím životným štýlom. Pacient sa však svojho životného štýlu nechce vzdať, radšej sa rozhodne podstupovať liečbu symptómov, aby ho blížiaci sa koniec príliš nebolel. Negatívne dosahy konzumizmu, sekularizácie a odpadu od kresťanskej viery nie sú na programe dňa. V Európe nie je demografická otázka prioritou, všetci však riešime, ako dlho v starobe vydržíme pracovať. Namiesto toho, aby sme chránili chudobných cudzincov pred prevádzačmi, dbali o bezpečnosť a prejavovali solidaritu, zakladáme napríklad aj fondy na financovanie potratov v rozvojových krajinách. Naše obavy sú spojené s krízou našej identity. Masový odpad od kresťanskej viery znamená, že sme stratili oporné body našej civilizácie. Prítomnosť migrantov môže byť veľkou výzvou k evanjelizácii, ale len za predpokladu, že sa nájde dostatok hodnoverných svedkov kresťanskej viery. Nič nenasvedčuje, že by moslimovia konvertovali na kresťanstvo. Aby k tomu jedného dňa došlo, museli by sa kresťania prezentovať nie ako dediči umierajúcej minulosti, ale ako časti životaschopného organizmu. Museli by sme znova objaviť svoju vieru, svoju nádej a morálku, náboženskú prax. Museli by sme znova začať klásť na seba veľké požiadavky, lebo každý človek potrebuje niečo, čo ho núti prekonávať seba samého. Dialóg s islamom je nevyhnutný a správny. Tak nám to pripomína Druhý vatikánsky koncil. Úvaha nad našou kultúrnou situáciou by nemala byť dôvodom, aby sme rezignovali nad úlohou pomáhať chudobným a obetiam vojnových konfliktov, najmä v krajinách, kde tieto problémy vznikajú. Je to naša kresťanská povinnosť. Príchod tisícov migrantov z moslimského sveta môže zásadne zmeniť našu civilizáciu a my toto stretnutie v priebehu desaťročí najmä z demografických a kultúrnych dôvodov nemusíme ustáť. Migrácia je výzvou, ktorej sa nemusíme báť, ak si zachováme a prehĺbime vlastnú náboženskú a kultúrnu identitu.“

Leták Akcie 365 na Marec
Pripravil: Milan Hudaček SJ
Foto: web

Biblia

Príhovory

Svedectvo

Teológia

Spiritualita