Jezuiti



pon18122017

Pápež František na sviatok sv. Ignáca z Loyoly navštívil svojich spolubratov

Na záver po zapálení sviece pri hrobe zakladateľa Spoločnosti Ježišovej jezuiti spoločne so svojím generálnym predstaveným predniesli modlitbu obetovania seba samých Bohu slovami svätého Ignáca z Duchovných cvičení.

V pondelok, 31. júla navštívil pri príležitosti sviatku sv. Ignáca z Loyoly komunitu generálneho domu jezuitov v Ríme Svätý Otec František. Pri spoločnom obede sa stretol s rehoľnými spolubratmi za účasti generálneho predstaveného Spoločnosti Ježišovej pátra Artura Sosu Abascala a povzbudil ich v plnení ich poslania.

Večer o 19:00 hodine páter Arturo Sosa predsedal slávnostnej liturgii v rímskom kostole zasvätenom Najsvätejšiemu menu Ježiš za účasti vyše stovky jezuitských kňazov a veľkého počtu veriacich z krajín celého sveta. V homílii sa zameral na základ rehoľného zasvätenia sa jezuitu a vzájomnej jednoty členov spoločenstva, ktorým je osobná láska k Ježišovi Kristovi. Ako povedal, „prvým krokom, ako sa stať kresťanom a jezuitom je zamilovať sa do Ježiša, stať sa jeho priateľom a zdieľať jeho život a poslanie spolu so spoločníkmi, ktorí sú rovnako zamilovaní a zjednotení v jeho mene, aby slúžili Cirkvi“ . Láska k Ježišovi Kristovi je aj základom jednoty myslí a sŕdc členov Spoločnosti Ježišovej, pripomenul páter Sosa, s odkazom na sv. Ignáca, autora rehoľných Konštitúcií: „Spoločnosť Ježišova investuje veľa času a energie do intelektuálnej prípravy svojich členov, presvedčená, že má v intelektuálnej aktivite vzácny apoštolský nástroj na sprítomňovanie Ježišovej radostnej zvesti vo všetkých rozmeroch ľudského života, v každom čase, v každej kultúre a na každom mieste. Ale jednota myslí znamená mať myseľ zameranú na prvom mieste na Boha, a teda na povolanie, ku ktorému sme volaní“ . Jednota sŕdc je možná jedine vtedy, pokračoval páter Arturo Sosa, „ak láska ku Kristovi kompletne napĺňa našu oblasť citov a takto nás oslobodzuje od všetkých našich „neusporiadaných náklonností“, čiže od citov, ktoré nesmerujú čisto k Bohu. Zdalo by sa jednoduchším zjednotiť srdcia, než mysle, ale nie je to tak. V srdci každého z nás sa množia tieto neusporiadané náklonnosti, ktoré nás pripútavajú k osobám, miestam, apoštolským prácam, a stávajú sa takými silnými putami, že strácame našu vnútornú slobodu, tú „indiferenciu“ , o ktorej hovorí základný princíp a fundament Duchovných cvičení, a ktorá umožňuje, že „z našej strany nechceme radšej zdravie ako chorobu, radšej bohatstvo ako chudobu, radšej česť ako potupu, radšej dlhší ako kratší život a tak dôsledne vo všetkom ostatnom, túžiac po tom a voliac si jedine to, čo nás lepšie vedie k cieľu, pre ktorý sme stvorení“ (Duchovné cvičenia 23).

Na záver po zapálení sviece pri hrobe zakladateľa Spoločnosti Ježišovej jezuiti spoločne so svojím generálnym predstaveným predniesli modlitbu obetovania seba samých Bohu slovami svätého Ignáca z Duchovných cvičení.

Správa bola prevzatá zo stránky slovenskej sekcie Vatikánskeho rozhlasu, krátené.
Foto: Jozef Bartkovjak SJ

Duchovný život

Spiritualita

Zamyslenia

Tajomstvo svätosti

Príbeh