Jezuiti



sob30072016

... Požehnané popoludnie, je sobota

Pápež František k problematike Synody o rodine

Synoda o rodine

Svätý Otec František: exkluzívny rozhovor pre argentínsky denník «La Nacion» s Elisabettou Piquéovou 7. decembra 2014.
50-minútový rozhovor v Dome sv. Marty vo Vatikáne noviny uverejnili v štyroch blokoch. Toto je jeden z nich, venovaný nedávnej synode o rodine:

Synoda o rodine: „Rozvedení a znovu zosobášení zdajú sa byť exkomunikovaní“

Najnovšia synoda biskupov o rodine umožnila vyniesť na svetlo dve odlišné vízie Cirkvi, s jedným sektorom otvoreným pre diskusiu a s druhým, ktorý je proti. Čo si o tom myslíte?
Nepovedal by som, že je to celkom tak... Pravda, ak sa to zjednoduší kvôli názornosti, môžeme povedať, že o niečo viac ich bolo na jednej strane či na druhej. To, čo nám prospelo bolo synodálne postupovanie, čo nie je parlamentárne postupovanie ale skôr priestor krytý, chránený, by Duch Svätý mohol pracovať. Potrebné sú dve jasné vlastnosti: odvaha hovoriť a pokora počúvať. A toto fungovalo veľmi dobre. Je pravda, že boli postoje naklonené na jednu stranu či na druhú, no so zámerom hľadať pravdu. Mohli by ste sa ma opýtať, „sú nejakí, ktorí sú úplne tvrdošijní vo svojich postojoch? Áno, nejakí budú. Ale to ma netrápi. Je to otázka modlenia sa k Duchu Svätému, aby ich obrátil, ak sú také prípady. Prevažujúce zmýšľanie bolo bratské, nájsť spôsob chopiť sa otázok pastorácie rodiny. Rodina je tak dobitá. Mladí ľudia sa nesobášia. V čom je problém? Keď konečne dôjdu k sobášu, keď už žijú spolu, myslíme si, že stačí im ponúknuť tri pohovory, aby sme ich pripravili na sobáš. No nestačí to, lebo veľká väčšina si neuvedomuje význam celoživotného záväzku. Benedikt to povedal dvakrát za svoj posledný rok, že toto by sme mali brať do úvahy vzhľadom na udeľovanie nulity, vieru každej osoby v čase sobáša. Bola nejaká všeobecná hoci s celkom dobrým chápaním o čom je manželstvo? S chápaním dostatočným na odovzdanie ho inému? To je niečo, do čoho treba nahliadnuť do hĺbky, zanalyzovať ako môžeme pomôcť...
Pred niekoľkými dňami prišla mi povedať dvojica, ktorá žije spolu, že sa idú sobášiť. Povedal som: „Dobre. Ste na to pripravení?“ A ich odpoveď znela: „Hej, teraz hľadáme kostol, čo zapasuje k mojím šatám najlepšie“, povedala ona. „Áno, sme práve uprostred všetkých príprav – pozvánky, suveníry a všetko ostatné“, dodal on. „Tiež máme problém s hostinou, nemôžeme si vybrať, lebo nechceme, aby bola príliš ďaleko od kostola. Ešte je ďalší problém. Naši krstní rodičia sú rozvedení, rovnako ako i moji rodičia, takže ich nemôžeme dať dokopy.“ Všetky tieto problémy sú o ceremónii! A predsa, sobáš by sa mal sláviť preto, že máš odvahu sa sobášiť a toto by malo byť vychvaľované. Akokoľvek, nikto z nich vôbec nekomentoval, čo to znamená pre nich; teda fakt, že ide o celoživotný záväzok. Čo tým chcem povedať? Že pre ohromne veľa ľudí je sobáš iba spoločenskou udalosťou. Náboženské nevyniká. Nuž, ako Cirkev v tomto pomôže? Ak nie sú pripravení, zavrieme im pred nosom dvere? Je to vážny problém.

Konzervatívna časť, osobitne v Spojených štátoch, sa obáva, že sa rozpadne tradičná náuka, hovoria, že synoda spôsobila zmätok, lebo v náčrte sa predsa hovorilo o „pozitívnych nuansách“ u spolunažívajúcich a u homosexuálnych pároch, hoci potom ustúpili ...
Synoda bola procesom; názory synodálnych otcov boli iba toto, názory synodálnych otcov; a prvý náčrt bol iba prvý náčrt, ktorý mal zaznamenať toto všetko. Na synode nik nehovoril o homosexuálnych manželstvách, nad tým sme sa nezamýšľali. To, o čom sme hovorili bolo o tom, ako má rodina s homosexuálnym dieťaťom, synom či dcérou, vychovávať dieťa, ako sa má s tým rodina naďalej vyrovnať, ako pomôcť rodine v takejto nejako nezvyčajnej situácii. To znamená, že synoda sa dotýkala rodiny a homosexuálnych osôb vo vzťahu k ich rodinám, pretože sa stále stretávame s týmito skutočnosťami v spovedniciach: otec a matka, ktorých syn či dcéra je v takejto situácii. Toto sa mi stalo viackrát v Buenos Aires. Musíme nájsť spôsob ako pomôcť takémuto otcovi alebo takejto matke stáť pri ich synovi či dcére. Toto je to, čoho sa synoda dotýkala. Toto je to, prečo niekto spomenul pozitívne faktory v prvom náčrte. No bol to len náčrt.

Niektorí sa obávajú, že sa zrúti tradičná náuka.
Niektorí sa stále boja, pretože nečítajú veci, alebo si prečítajú nejakú správu v novinách, nejaký článok, a nečítajú, čo synoda rozhodla a čo bolo publikované. Čo zo synody stojí za to? Relatio na záver synody, posolstvo na záver synody a reč Pápeža. Toto je definitívne, no eventuálne sa stane relatívne a provizórne, zmení sa na lineamenta pre nasledujúcu synodu. Myslím, že sa vyskytla chyba pri vysvetľovaní niektorých otcov pre média. Rozhodli sme sa, že každý z nás môže poskytnúť toľko rozhovorov, koľko sa mu bude páčiť, s úplnou slobodou. Nebola uložená nijaká cenzúra. Zvolili sme transparentnosť. Prečo sme sa rozhodli tlačovky usporiadať či neusporiadať? Z dvoch dôvodov: po prvé, pretože najprv boli odovzdané písomné príspevky a v nich sme buď niečo mohli nájsť alebo vôbec nemohli, alebo sa veci zmenili a tak neboli skutočné záležitosti. Na druhom mieste, kvôli ochrane osôb. A to je, čo sa skutočne stalo mne. Keby toto bol parlament, boli by sme sa museli zodpovedať naším principálom, t.j. miestnej cirkvi. No toto nie je parlament a tento človek musí byť slobodný vypovedať bez toho, aby si nechal niečo pre seba, hoci nikto nemusí vedieť, že toto povedal ten či onen. Vyjaviť to, čo bolo povedané je v poriadku. Preto sme na tlačovkách vysvetlili, že sme povedali toto či ono. Rozliční biskupi s rozličnými prístupmi, ale všetci sa pohneme ďalej pospolu. Musíme chrániť našu prácu, aby Duch Svätý mohol hýbať vpred. Nebojím sa.

Nebojíte sa čoho?
Nebojím sa sledovať túto líniu, cestu synody. Neobávam sa, lebo je to cesta, ktorú od nás žiada Boh (pozn. prekladateľa: synoda, z gréckeho: „syn“ a „hodos“, znamená spoločné kráčanie). A ešte, Pápež je definitívny garant, Pápež je tam, aby sa o proces staral. Musíme sa hýbať vpred. V mojej poslednej reči som povedal čosi zaujímavé. Vyzdvihol som, že sme sa nedotkli nijakej časti Cirkevnej náuky ohľadom manželstva. V prípade rozvedených, ktorí sa znovu zosobášili, sme nastolili otázku, čo robiť s nimi? Ktoré dvere im môžeme dovoliť pootvoriť? Toto bol pastoračný záujem. Pôjdeme im dať sv. prijímanie? Dať im sv. prijímanie nie je riešením. Ono samo nie je riešením: riešením je integrácia. Pravda, oni nie sú exkomunikovaní. No nemôžu byť krstnými rodičmi nijakému dieťaťu, ktoré má byť pokrstené, omšové čítania pre rozvedených nie sú, nemôžu rozdávať sv. prijímanie, nemôžu viesť nedeľné katechézy, je okolo sedem vecí, ktoré nemôžu robiť, mám zoznam tam. Poďme ďalej. Ak otvoríme hociktorú z týchto vecí, bude sa zdať, že v skutočnosti sú exkomunikovaní! Nuž, otvorme dvere trocha viac. Prečo nemôžu byť krstnými otcami a matkami? „Nie, nie, nie, aký príklad budú dávať svojím krstniatkam?“. Svedectvo muža a ženy, ktorí hovoria: „môj drahý, urobil som chybu, v tom som zlyhal, ale verím, že Pán ma miluje, chcem nasledovať Boha, nebol som hriechom porazený, chcem ísť ďalej“. Je niečo viac kresťanské ako toto? A čo ak niektorí z politických podvodníkov, skorumpovaných ľudí, sú vybratí za krstného? Ak sú náležite cirkevne zosobášení, prijmeme ich? Aké svedectvo dajú svojím krstniatkam? Svedectvo korupcie? Teda treba trochu pomeniť veci, naše hodnotové štandardy.

Čo si myslíte o riešení, ktoré predložil nemecký kardinál Walter Kasper?
Kasperova reč ku kardinálom minulý február obsahuje päť kapitol. Štyri z nich sú klenotom o zámere manželstva, otvorené, hlboké. Piata je otázkou o tom, čo robiť s rozvedenými, ktorí sa znovu zosobášili; nakoniec sú súčasťou našej kongregácie. Kasperova hypotéza nie je jeho vlastná. Hľa, čo sa udialo? Niektorí teológovia sa tej hypotézy zľakli i schovali hlavy. Kasper nalieha, aby sme hľadali hypotézy, t.j. urobil prvý pohyb. A niektorí spanikárili. Išli až tak ďaleko, že povedali: nikdy eucharistické sv. prijímanie, áno pre duchovné. No povedzte mi: netreba byť v Božej milosti na prijatie duchovného sv. prijímania? Takže duchovné sv. prijímanie malo najmenej hlasov v Relatio synodi, lebo nebolo zhody. Tí, čo boli zaň, keďže to bolo málo, hlasovali proti. I tí, čo neboli zaň a chceli to druhé, lebo im za to nestálo.

Preklad z anglickej a španielskej verzie rozhovoru: P. Jaroslav Rindoš SJ

Foto: L'osservatore romano

Článok: Manželstvo a "druhý sobáš" na Tridentskom koncile







Jubileum

Zamyslenia

Príbehy

Úvahy

Modlitby