Jezuiti



štv17082017

Moja skúsenosť s ignaciánskou spiritualitou (svedectvo)

4 JVC values: community, spirituality, simple lifestyle and social justice

Bolo to po strednej škole na Magise pred Svetovými dňami mládeže v Nemecku, keď som sa prvý raz zoznámila s ignaciánskou spiritualitou. Nepamätám si už veľa konkrétnych detailov, ale veľmi ma oslovil zážitok medzinárodnej komunity (v našej skupinke sme boli Slovenky, Ekvádorčania, Rumuni a Tajvanci) a pre mňa vtedy nové formy modlitby a prežívania duchovna. Zúčastnila som sa umeleckého experimentu, počas ktorého sme pod vedením maliarky spoločne vytvorili kríž do adoračného stanu na záverečné Magis stretnutie v Lorelei.

Od momentu, keď som začala viac chodievať na jezuitské (ignaciánske) akcie a neskôr stretká, sa pre mňa stalo celkom prirodzeným uvažovať a nazerať na svet týmto spôsobom. Dostalo sa mi to 'pod kožu'. Vďaka priateľstvám a formácii v spoločenstve som sa naučila aj to, ako byť viac autentickejšie sama sebou. V službe spoločenstvu som objavila aj mnoho svojich talentov. Dostala som dôveru a podporu, aby som ich mohla využívať a ďalej rozvíjať. Vďaka duchovnému sprevádzaniu stále získavam objektívnejší pohľad na veci v mojom živote. Vďaka duchovným cvičeniam a obnovám mám čas sa zastaviť a obzrieť späť. Lepšie stráviť to, čo sa deje a rozprávať sa s Bohom o tom, ako koná v mojom živote, predostierať mu svoje túžby a rozlišovať, ako s nimi naložiť.

Najkoncentrovanejší zážitok a kontakt s ignaciánskou spiritualitou však bol pre mňa rok s JVC. Program sa opieral o štyri kľúčové piliere (hodnoty) - jednoduchý životný štýl, (ignaciánsku) spiritualitu, komunitný život a sociálnu spravodlivosť. Vďaka roku s jezuitskou dobrovoľníckou službou (JVC) som mohla vykročiť zo svojej osobnej komfortnej zóny a byť viac pre tých, ktorí mali menej šťastia v živote ako ja a možno aj väčšina z nás.

Ten rok otvoril nové perspektívy pre môj život. Nie iba tým, že som stretla mnoho nových ľudí a každým dňom som sa učila nové veci, ale tiež priniesol viac svetla do mojej dovtedajšej životnej skúsenosti. Dostala som veľa – moja rodina, všetci tí zaujímaví ľudia, ktorých som (dovtedy) stretla, príležitosti, ktoré som dostala, prístup k vzdelaniu... Bez toho, aby som si čokoľvek z tohto mohla nárokovať. Dostala som to práve ja a mnohí iní nie. Aj keď som sa snažila byť aktívna a rozvíjať svoje talenty, nemuselo to pre mňa vôbec takto dobre dopadnúť. Práca s utečencami a žiadateľmi o azyl mi to pripomínala každý deň. Cítila som, že práve kvôli tomu sa chcem deliť s inými tým, čo mi bolo dané. Byť vďačná a deliť sa o to. A modliť sa. Ďakovať Bohu za všetko to, čo mám, a prosiť o požehnanie pre tých, ktorí toho majú menej ako ja. A tiež pre tých, ktorí sa rozhodli pracovať alebo venovať svoj čas tomu, aby túto nerovnováhu zmierňovali. Ruka v ruke. Práca a modlitba. Chcela som a chcem svedčiť o Bohu každý deň v tom, čo robím.

Naučila som sa tiež tomu, ako moja sila a energia (v službe) majú svoje limity. Ako udržiavať balans v dávaní, delení sa tým, čo mám a v čerpaní a staraní sa o seba. Naučila som sa veľa o tom, ako si nachádzať cestu k ľuďom, prekonávať bariéry nedôvery, o komunikácii v neľahkých situáciách. A čo to znamená pomáhať. Že to nie je nevyhnutne o robení veľkých vecí, o prinášaní veľkých myšlienok do praxe. Veľmi často to bolo práve o vnímavosti a pripravenosti robiť zdanlivo malé veci, ktoré boli v tej chvíli potrebné – zastúpiť kolegov na recepcii aj keď počas tej služby nakoniec volalo len päť ľudí, ale bolo potrebné, aby tam niekto bol. Pomôcť s hodinou matematiky v angličtine aj keď bolo len pár vecí, ktoré bolo treba dovysvetliť. Klopať na dvere neznámych nových obyvateľov v tej štvrti, aby vedeli, že ako komunitné centrum sme tu a radi im pomôžeme. Skontrolovať, či sa všetci na kurze talianskej kuchyne zapísali do prezenčky. Pripraviť šálku kávy pre unavených kolegov alebo ponúknuť koláčom (klientov) čakajúcich na recepcii na hodinu angličtiny.

Naučila som sa tiež, ako deti vidia veci inak – ako to, čo sa nám zdá nudné, môže byť pre nich extrémne zaujímavé. Aké veľké dobrodružstvo môže byť preniesť vrece s kompostom na druhú stranu záhrady alebo zasadiť malú cibuľku. Ďalšia zaujímavá perspektíva. Som vďačná Bohu za túto skúsenosť.

Dobrých ciest je viac, je múdre hľadať tú, ktorá pomáha práve mne (či konkrétnemu človeku) viac sa rozvíjať a prinášať lepšie ovocie.

Veronika
Foto: archív JVC Britain

Biblia

Príhovory

Spiritualita

Príbehy

Modlitby