Jezuiti



pon20022017

Laické hnutia - obnova a bohatstvo Cirkvi

Aj dnes považuje Cirkev zrod kresťanských spoločenstiev a hnutí za nové vanutie Ducha Svätého, ktoré obnovuje a obohacuje Cirkev našich čias.

Po celé svoje dejiny Cirkev žije nielen z Pánových prísľubov, ale najmä z ich naplnenia. Boh už v Starom zákone cez proroka Joela prisľúbil: Potom vylejem svojho ducha na každé telo a budú prorokovať vaši synovia i vaše dcéry; vaši starci budú mávať sny a vaši mládenci budú mať videnia. Aj na služobníkov a služobnice vylejem v tých dňoch svojho ducha (1.1-2).

Na tieto slová sa odvoláva apoštol Peter vo svojej prvej reči po zoslaní Ducha Svätého (Sk 2,14n), aby vysvetlil život prvého spoločenstva Cirkvi a dosvedčil, že Cirkev žije z naplnenia Božích prísľubov, z neustáleho pôsobenia Božieho Ducha. Aj dnes považuje Cirkev zrod kresťanských spoločenstiev a hnutí za nové vanutie Ducha Svätého, ktoré obnovuje a obohacuje Cirkev našich čias. Preto mohol súčasný pápež Benedikt XVI. konštatovať: Smieme kráčať do budúcnosti s útechou, lebo Pán celkom zjavne svoju Cirkev nikdy neopúšťa. S touto nádejou môžeme hľadieť do budúcnosti.

Biskupi na Synode o Európe sa vyjadrili: Nádej chradne a stráca sa vtedy, keď chradne a stráca sa istota, že v udalostiach osobného, rodinného a sociálneho života je prítomný Pán a jeho Duch (Instrumentum laboris 40, 1999). Benedikt XVI. nám dosvedčuje: Hnutia v Cirkvi a nové spoločenstvá sú jednou z najdôležitejších noviniek, ktoré vznikli z pôsobenia Ducha Svätého v Cirkvi... a znovu darovali Cirkvi vitalitu, vieru a nádej.

Ján Pavol II. pri svojej návšteve Slovenska pripomínal našim biskupom: Okrem farnosti treba povzbudiť a podporovať laické hnutia a združenia uznané cirkevnou autoritou a rozšírené aj v iných častiach sveta. Keďže pôsobia predovšetkým v prostredí, ktoré je ťažko prístupné riadnej pastorácii, prispievajú svojou charizmou, svojou živosťou a svojou horlivosťou k čoraz konkrétnejšiemu a živšiemu ohlasovaniu evanjelia a k obnove pastoračnej činnosti miestnej cirkvi… Ctihodní bratia biskupi, pre dobrý výsledok novej evanjelizácie budú rozhodujúce dve pastoračné úlohy, ktoré sa už úspešne rozbiehajú vo vašich diecézach: formácia kléru a príprava laikov (Príhovor Jána Pavla II., Šaštín,1995).

A na celosvetovom stretnutí s cirkevnými hnutiami Ján Pavol II. vo svojom príhovore zdôraznil: V našom svete, často ovládanom sekularizovanou kultúrou, ktorá propaguje a vyzýva spôsoby života bez Boha, viera mnohých je vystavená ťažkej skúške a nie zriedkavo je udusená a zaniká. Je teda nevyhnutne naliehavá potreba silného ohlasovania evanjelia a pevnej, hlbokej kresťanskej formácie. Dnes veľmi potrebujeme vyzreté kresťanské osobnosti, ktoré sú si vedomé svojej krstnej identity, svojho povolania a poslania v Cirkvi a vo svete! Aká veľká je potreba živých kresťanských spoločenstiev! A hľa, nové hnutia a nové cirkevné spoločenstvá! Ony sú odpoveďou vzbudenou Duchom Svätým na túto dramatickú výzvu konca tisícročia. V hnutiach a nových komunitách viera nie je niečím abstraktným, prázdnym náboženským citom, ale novým životom v Kristovi, spôsobeným Duchom Svätým (Ján Pavol II, Rím 1998).

Mnohé cirkevné hnutia a nové spoločenstvá boli uznané Svätou stolicou a sú bezpochyby pokladané za Boží dar pre celú Cirkev. Znova si pripomeňme, v čom sú a kedy sú darom? V tom, keď sprítomňujú živého Krista a jeho evanjelium, keď svojím spôsobom života, verným Kristovi a evanjeliu, napĺňajú misijné poslanie Cirkvi, ktorá nedostala poslanie evanjelium iba zachovať, ale ho šíriť a ohlasovať, odovzdávať ďalším generáciám nie ako náuku, ale ako život. Ježiš pristúpil k nim a povedal im: „Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi. Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal“ (Mt 28, 18-20).

Mons. Luigi Giussani to vyjadril slovami: Ak je farnosť živá, je to hnutie v zmysle, v akom hovorí Ján Pavol II: „Sama Cirkev je „hnutím“. Takto predmet hnutí nie je v zmysle alternatívy k inštitúciám, ale poukazuje na spôsob, akým sa inštitúcie stávajú živými a misijnými, pretože viera nám nie je daná v príkaze, aby sme ju uchovali, ale v príkaze, aby sme ju šírili. Ak nemáme vášeň pre jej šírenie, neuchováme ju.

Môžeme tiež povedať, že hnutie potrebuje spojenie s farnosťou, aby sa nestalo sektou a farnosť zasa potrebuje hnutie, aby neustrnula. Kristova Cirkev dnes nepotrebuje reformátorov, ale ľudí, ktorých kresťanstvo vnútorne uchvátilo, ktorí ho prežívajú ako šťastie a nádej a ktorí sa v ňom stávajú milujúcimi ľuďmi. Už Pavol VI. tvrdil, že jednotliví kresťania i celá Cirkev privedú svet k evanjeliu predovšetkým svojím správaním a živým svedectvom, to jest životom vernosti Kristovi... skrátka svätým životom (Evangelii nuntiandi, 41). Vyžaduje sa hodnoverné, osobné a spoločné svedectvo nového života v Kristovi. V tom sú hnutia darom a obohatením, lebo pravdu a milosť nestačí ponúkať iba ohlasovaním slova a slávením Eucharistie a sviatosti. Musia sa prijímať, žiť a dokazovať vo všetkých vzťahoch a činnostiach v konkrétnom živote, na taký spôsob, aby sme boli Kristom, cirkevným spoločenstvom. Príhovory a obrady, nech sú akokoľvek pekné, nestačia. Vyžadujú sa zmysluplné, príťažlivé, pekné životné formy. V takej miere, v akej si kresťania a kresťanské spoločenstvá osvojujú, žijú a prejavujú Božiu lásku, v takej miere si osvojujú Krista, ktorý je v nich prítomný, žijú a prejavujú ho, dávajú mu možnosť stretať sa s ľahostajnými a neveriacimi a účinne osloviť ich svedomie (porov. Instrumentum laboris 57, 1999).

Základným cieľom hnutí a združení je prispieť k tomu, aby sa kresťanstvo stávalo životným štýlom, kultúrou. Laici majú prostredníctvom hnutí získavať impulzy, aby boli v spoločnosti schopní viesť dialóg, obraňovať katolícku vieru a ponúkať ľudské a kresťanské hodnoty. V tomto zmysle si veriaci majú osvojiť nové formy evanjelizácie, ktorá má vychádzať z osobného stretnutia s Ježišom Kristom. Hnutia oživili život laikov. Ich prínos spočíva hlavne v novom prežívaní tajomstva Cirkvi, v prehĺbenom chápaní Cirkvi ako spoločenstva, v účasti na novej evanjelizácii a vo formovaní zrelých kresťanských osobností.

Žijeme v čase, keď Európa a svet dostávajú novú tvár a keď sa prebúdza túžba i potreba evanjelizovať – evanjelizovať dovnútra i navonok. Ide o to, aby sme dali dnešnej nanovo sa utvárajúcej Európe viac duše. Aby sa tak urobilo, na to nemá Cirkev nijakú inú silu a nijakú inú cestu ako evanjelium. Aj z toho vypláva naliehavosť a význam novej evanjelizácie (Instrumentum laboris 51, 1999).

Novú evanjelizáciu treba pokladať za prvoradú úlohu. Je potrebné prekonať ešte veľmi dlhú cestu, aby sme dostali novú evanjelizáciu naozaj na prvé miesto celej pastoračnej činnosti (tamtiež, 52). A práve cirkevné hnutia majú nielen ambíciu, ale aj poslanie a zmysel uskutočňovať novú evanjelizáciu spôsobom napĺňania daru, ktorého sa im dostalo pre Cirkev i svet.

Cirkev potrebuje byť stále evanjelizovaná, ak si má zachovať sviežosť, nadšenie a silu na ohlasovanie evanjelia (porov. Evangelii nuntiandi, 15). Pre novú evanjelizáciu Cirkvi v súčasnosti zosiela Duch Svätý aj dar laických hnutí. A pretože nemôžeme evanjelizovať iba slovami, pretože nemôžeme Boha urobiť známym iba slovami, je potrebné tiež ponúknuť spoločenstvá života, spoločný priestor pre nový životný štýl. Aj v tom sú laické hnutia darom a bohatstvom i cestou k obnove pre Cirkev.

Daj, Pane, aby sme ich vedeli takto vnímať, prijímať i utvárať. Zošli svojho Ducha na nás, aby sme žili nielen z tvojich prisľúbení, ale prežívali aj ich naplnenie.

Jozef Šuppa SJ
Foto: web

Jubileum

Príhovory

Spiritualita

Meditácie

Spiritualita