Jezuiti



pon25092017

Budú internet a médiá v službe života?

Dnešný človek vníma často svoj život bez vzťahu k jeho cieľu alebo sa nezaujíma o celú pravdu svojho života.

Spomínam si, ako nám kedysi v škole na hodinách opakovali múdru vetu: Čokoľvek robíš, rob múdro a pozeraj na cieľ. A hoci táto múdrosť vôbec nič nestratila zo svojej platnosti a aktuálnosti, akoby sa v myslení, v rozhodovaní sa a v konaní dnešného človeka celkom vytratila. Dnešný človek vníma často svoj život bez vzťahu k jeho cieľu alebo sa nezaujíma o celú pravdu svojho života.

Tak sa mi to javí aj v postoji k moderným prostriedkom našej komunikácie, ktoré majú moc ovplyvňovať celú ľudskú spoločnosť. V ľudskom postoji k nim chýba zohľadňovanie cieľa a zmyslu ľudského života. Neraz sa všetko stáva len záležitosťou biznisu a užívania si. Nerešpektujú sa základné hodnoty ľudského života. A predsa platia Ježišove slová: Veď čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal, a seba samého by stratil alebo poškodil?! (Lk 9, 25). Preto revolučná zmena, ktorá v súčasnosti prebieha v oblasti spoločenskej komunikácie, predpokladá viac než čisto technickú revolúciu. Má totiž zároveň pozitívne i negatívne účinky na celkový vývoj človeka.

Benedikt XVI. v svojom Posolstve k 40. svetovému dňu spoločenských komunikačných prostriedkov písal o nutnosti využiť ich moc v prospech celého ľudstva. Zdôrazňuje, že médiá ako celok nie sú len prostriedkami na šírenie myšlienok, ale môžu a musia byť aj nástrojmi v službe spravodlivejšieho a solidárnejšieho sveta. Preto treba hľadať definitívny základ a zmysel ľudskej individuálnej i spoločenskej existencie a toto poznanie podávať ďalej. Takto totiž môžu médiá prispievať k šíreniu toho, čo je dobré a pravdivé. Možno dokonca povedať, že hľadanie a odovzdávanie pravdy o človeku predstavuje najvyšší zmysel spoločenskej komunikácie (Posolstvo k 42. svetovému dňu spoločenských komunikačných prostriedkov).

Veľké možnosti a znepokojujúce problémy

Cirkev vo svojom dokumente Etika a internet priznáva význam a dôležitosť novým prostriedkom spoločenskej komunikácie. Internet môže poskytnúť cenný prínos do ľudského života. Môže napomôcť prosperitu a mier, intelektuálny a estetický rozvoj, vzájomné pochopenie medzi ľuďmi a národmi v globálnom meradle. Napriek tomu Cirkev nemôže nehovoriť o tom, že prostriedky spoločenskej komunikácie môžu rovnako slúžiť aj na zneužívanie, manipuláciu, nadvládu a mravnú skazu. Cirkev oceňuje skutočnosť, že internet už teraz slúži na dobré ciele. Napriek tomu je isté, že môže slúžiť aj na zlé. Internet je veľmi účinný a rýchly informačný nástroj. Ak je založený na rovnakom chápaní hodnôt, zakorenenom v prirodzenosti človeka, môže byť dialóg medzi kultúrami umožnený internetom, privilegovaným prostriedkom na budovanie civilizácie lásky. Môže ľudí zjednocovať, ale aj rozdeľovať na základe ideológie, politiky, záujmov, rasy, etnika, generačných rozdielov, ba i náboženstva. Dokonca ho už použili i pri páchaní násilia ako vojenskú zbraň, a hovorí sa aj o nebezpečenstve, ktoré predstavuje počítačový terorizmus.

Cirkev rozhodne podporuje slobodu vyjadrovania a slobodnú výmenu názorov. Avšak ekonomická súťaživosť a prítomnosť on-line žurnalistiky dňom i nocou prispievajú k zvyšovaniu senzáciechtivosti a rozširovaniu klebiet, k miešaniu správ, reklamy a zábavy. Benedikt XVI. jasne hovorí, že ideológia radikálneho liberalizmu je mylná a nebezpečná, najmä pokiaľ ide o oprávnenosť slobodného vyjadrovania v službe pravdy. Omylom je vyzdvihovať slobodu ako niečo absolútne, ako zdroj a pôvod dobra. Poctivá žurnalistika je pre spoločné dobro národov veľmi dôležitá. Emeritný pápež poukazuje na to, že Cirkev sa chce predovšetkým podeliť o svoj pohľad, v ktorom je ľudská dôstojnosť centrom každej pravej komunikácie. Pozerám sa Kristovými očami a môžem druhému dať viac, než sú len najnevyhnutnejšie veci: môžem mu darovať láskavý pohľad, ktorý potrebuje (Deus caritas est, 18).

Internet môže pomôcť mužom a ženám v ich hľadaní odpovede na základné otázky: Kto som? Odkiaľ prichádzam a kam idem? Prečo je zlo na svete? Čo bude po tomto živote? Cirkev nemôže predpísať, ako na ne odpovedať, ale môže a musí ohlasovať svetu jedinú konečnú a vyčerpávajúcu odpoveď: Ježiša Krista, ktorý v plnej miere odhaľuje človeka človeku a dáva mu najavo vznešenosť jeho povolania. Tak dnešný svet, ako aj svet spoločenských komunikačných prostriedkov, teda aj internet, patrí hoci nedokonalo, no opravdivo – vďaka Kristovi – do Božieho kráľovstva a je postavený do služby slova spásy.

Zodpovednosť a úloha, aby média boli v službe života

Ľudstvo sa dnes nachádza na rázcestí. Aj pre médiá platí to, že ponúkajú neslýchané možnosti pre dobro, no zároveň otvára priepastné možnosti zla, aké tu predtým neboli. Preto je potrebné sa pýtať, či je múdre dovoliť, aby prostriedky spoločenskej komunikácie boli vystavené svojvoľnému sebapresadzovaniu alebo aby skončili v rukách tých, ktorí ich zneužívajú na manipulovanie morálneho cítenia. Nebolo by skôr potrebné zaistiť, aby ostali v službe človeka a spoločného dobra, a napomáhali tak pokrok v etickej formácii človeka, v raste vnútorného človeka? Dnes je čoraz zrejmejšie, že komunikačné prostriedky nechcú len zobrazovať realitu, ale vďaka svojej sile a príťažlivosti chcú o nej aj rozhodovať.

Podobne ako je to v oblasti ľudského života, manželstva a rodiny, i v rámci veľkých súčasných tém, tak aj vo sfére spoločenskej komunikácie sú v hre základné rozmery človeka a pravda o ňom samom. Keď komunikácia stratí etický základ a unikne spod spoločenskej kontroly, napokon stratí zo zreteľa aj centrálne postavenie ľudskej osoby a jej nedotknuteľnú dôstojnosť. Nakoniec riskuje, že bude mať negatívny vplyv na svedomie ľudí, ich rozhodnutia a definitívne podmieni ich slobodu i samotný život. Preto je nevyhnutné, aby spoločenské komunikačné prostriedky úzkostlivo bránili ľudskú osobu a naplno rešpektovali jej dôstojnosť. Viacerí sa domnievajú, že dnes je v tejto oblasti potrebná akási „info-etika“ (porov. Posolstvo k 42. svetovému dňu spoločenských komunikačných prostriedkov).

Či budú médiá a internet v službe života bude závisieť od toho, či sa bude zachovávať základný mravný princíp, že ľudská osoba a ľudské spoločenstvo sú cieľom a mierou využívania médií v spoločenskej komunikácii. Komunikácia sa má uskutočňovať ľuďmi, pre ľudí a v záujme rozvoja človeka. Dnes si uvedomujeme, že nebudeme nikdy žiť šťastní a v mieri jedni bez druhých a už vôbec nie, ak budeme jedni proti druhým. Preto všetci používatelia internetu majú byť dostatočne informovaní a používať ho disciplinovane na morálne dobré ciele. Rodičia by mali svoje deti pri používaní internetu viesť a dozerať na ne. Boli by žiaduce aj nové právne úpravy, ktoré by sa priamo týkali internetu, napríklad pokiaľ ide o rozširovanie počítačových vírusov, krádeže osobných údajov uložených na pevnom disku, atď.

Rozšírenie internetu vyvoláva aj niekoľko etických otázok, týkajúcich sa ochrany súkromia, bezpečnosti a dôvernosti údajov, autorského práva a práv na duševné vlastníctvo, pornografie, stránok vyvolávajúcich nenávisť, či šíriacich pod rúškom serióznych správ ohováranie a osočovanie, ako i mnohých iných problémov. Napriek tomu si však nemyslíme, že by bol internet iba zdrojom problémov, skôr ho považujeme za zdroj dobrodení pre ľudstvo, ktoré sa však naplno uskutočnia len po vyriešení existujúcich problémov. Je dobré zdôrazniť, že Katolícka cirkev, ako aj ostatné náboženské inštitúcie, by mala byť aktívne prítomná na internete a zúčastňovať sa na verejnej diskusii o jeho ďalšom vývoji.

Prosme o to, aby sme mali dosť múdrosti a svetla Ducha Svätého, aby sme aj v používaní a využívaní daru, akým sú internet i médiá, vždy hľadeli na cieľ a svojím postojom napomáhali k tomu, aby boli v službe života dnešného človeka.

Jozef Šuppa SJ
Foto: web

Biblia

Príhovory

Svedectvo

Teológia

Spiritualita