Jezuiti



pon27032017

Betlehemská meditácia

Manresa, narodenie Krista

Nielen deti, ale ani my vekom pokročilí nemôžeme odísť z polnočnej svätej omše bez toho, aby sme sa aspoň na chvíľu nezastavili pri betleheme. Betlehem s jasličkami, v ktorých je uložené batoľa Ježiš, trblietajúca sa hviezda, zvieratká, pastieri a po 6. januári aj traja králi.

To všetko sa stalo symbolom, ktorý pripomína, že aj do nášho niekedy príliš monotónneho života sa môže narodiť Ježiš. Pozrime sa na naše betlehemy z pohľadu Svätého Písma.

Centrom každého betlehema sú jasličky. Evanjelista Lukáš píše, že Mária „porodila svojho prvorodeného syna, zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo pre nich nebolo miesto v hostinci.“ V našich betlehemoch preto Ježiš leží na sene v jasliach, ktoré sú raz v jaskyni a inokedy v maštali. O akom „hostinci“ hovorí Lukáš? Toto slovo sa v gréčtine povie katáluma a nikto vlastne nevie, čo presne znamená. Je odvodené od slova „odviazať“, a preto by mohlo znamenať miesto, kde mohli pocestní odpriahnuť svojho osla a prenocovať. Určite nešlo o hotel, lebo tie v tom čase neexistovali. V prvom storočí sa takéto miesta na prenocovanie nachádzali pozdĺž rímskych ciest ako určitý typ verejných nocľahární, alebo mohli byť tiež poskytované rodinami, ktoré ponúkli izbu (či jej časť) na prespanie. V Starom zákone sa toto slovo často používa aj pre označenie miesta, kde človek prebýval dlhšie. Zaujímavé z pohľadu sv. Písma je však to, ako sa toto slovo spomína v 2. knihe Samuelovej. Keď sa Boh prihovára Dávidovi a vysvetľuje mu, že nie on, ale jeho syn postaví chrám, tak hovorí, že odo dňa, čo som vyviedol Izraelitov z Egypta až do dnes nebýval som v dome, ale putoval som v akomsi provizórnom príbytku katáluma a v stane (2 Sam 7,6). V celom Novom zákone sa tento výraz napokon nachádza len trikrát. Raz je spojený s narodením Ježiša a u Marka a Lukáša sa ním označuje „večeradlo“. Lukáš tak otvára svoje evanjelium tým, že pre Ježiša nebolo miesto ani v tom provizórnom príbytku, v akom putoval Boh po púšti a končí evanjelium zase tým, že Ježišovo posledné stretnutie s učeníkmi bolo v rovnakom katáluma – večeradle. Hostinec, ktorý na začiatku nemal miesto pre Ježiša, sa tak symbolicky stane miestom, kde Ježiš odovzdáva seba samého v podobe chleba a vína učeníkom. Presne tak, ako Boh putoval s Izraelitami po púšti v tomto provizórnom príbytku, bude teraz putovať so svojimi učeníkmi a so svojou Cirkvou.

Mária s Jozefom však nenašli miesto na prenocovanie v žiadnom provizórnom príbytku ani domácnosti a preto, potom ako Mária porodila Ježiša, zavinula ho do plienok a položila do jasieľ. Jasle sa v gréčtine povedia fatné. Toto slovo bežne znamená koryto, hrant či válov, z ktorého žral dobytok. Takýto hrant pre dobytok bol zvyčajne na otvorenom priestranstve. Preto sa v niektorých betlehemoch jasličky nachádzajú pod holým nebom. V niektorých prípadoch toto slovo mohlo označovať aj stajňu, a preto máme niekedy v našich betlehemoch jasle umiestnené v maštali. V niektorých betlehemoch zas nájdeme jasličky v jaskyni. Táto tradícia pochádza z druhého storočia a zachovala sa v apokryfnom evanjeliu podľa Jakuba. Túto tradíciu prebral Origenes a cisár Konštantín nad jaskyňou v mestečku Betlehem postavil baziliku. Je celkom možné, že jasle či hrant pre dobytok mohli byť v nejakom skalnom výklenku, aby boli chránené pred dažďom. Vo Svätom písme sú hrant či maštaľ často spojené s oslom a volom. Tak ho spomína Jób a aj evanjelista Lukáš. Zaujímavý obraz, v ktorom sa spájajú jasle, osol a vôl, sa nachádza aj u proroka Izaiáša. Izaiáš, keď napomína Izrael, hovorí, že vôl pozná svojho gazdu a osol jasle svojho pána, avšak môj ľud nechápe (Iz 1,3). Tak sa do našich betlehemov dostávajú osol a vôl nielen ako tí, ktorí z jasieľ jedli a svojím dychom ohrievali batoľa, ale aj ako obraz všetkých nás, ktorí nie sme schopní rozpoznať Božiu ruku v našom živote. Osol a vôl rozpoznali jasle svojho pána, prišli k nemu a odpočívajú v jeho prítomnosti. A tak tieto dve zvieratá aj nám kladú otázku: Rozpoznáme aj my miesto a spôsob, ako sa Ježiš stáva človekom v našom každodennom živote, sme ochotní k nemu prísť a spočinúť pri ňom?

V žiadnom betleheme nemôžu chýbať pastieri a traja králi. Jedni oblečení v biednych pastierskych šatách a druhí v prepychu. Pastieri majú v rukách palicu a na pleciach jahňa, traja králi prinášajú zlato, kadidlo a myrhu. V Lukášovom evanjeliu je len jedna skupina, ktorej sa oznámi narodenie Ježiša, a to sú pastieri. Pastieri v tom období boli ľudia, ktorí nedisponovali finančnými prostriedkami, aby sa mohli sami uživiť. Preto boli najímaní na pasenie stád bohatších vrstiev spoločnosti. Nemali žiadne vzdelanie a ich slovník bol poznačený vulgarizmami. V očiach vtedajších židov boli často spájaní so zlodejmi a výtržníkmi. Napriek tomuto chápaniu sú pastieri skupinou, ku ktorej sa prihovárajú anjeli, počujú nebeský chorál a je im oznámené narodenie Mesiáša. Pastieri reagujú so strachom a anjel ich vyzýva tak, ako vyzval Máriu, aby sa nebáli. Tak, ako Márii, aj im dá znamenie a nakoniec oni, tak ako Mária, sa rozhodnú konať podľa toho, čo počuli. Aj oni stoja ako Mária tvárou v tvár Spasiteľovi. Spojenie pastierov s Máriou stojí v protiklade s úvodom k narodeniu u Lukáša, kde sa spomína vrchol spoločnosti – cisár Augustus a správca Kvirínius. Nie im, ale pastierom sa zvestuje radostná zvesť a týmto Lukáš dokazuje, ako sa napĺňa Máriin chválospev - mocnárov zosadil z trónov a povýšil ponížených.

Naopak u Matúša nie sú spomínaní žiadni anjeli a jediní, ktorí nájdu Ježiša, sú mudrci. Pôvodný termín mágoi označoval mezopotámskych mudrcov, ktorí boli odborníci v astrológii, veštení a v iných vtedajších vedách. Je dôležité uvedomiť si, že pozorovanie hviezd a ich výklad si vyžadovalo v staroveku mimoriadne namáhavé štúdium a dnes by sme ho azda mohli prirovnať k štúdiu jadrovej fyziky. Niektoré tradície ich spájajú s kňazmi zoroastrizmu. V období prvých cirkevných otcov boli mudrci vysvetľovaní vo svetle žalmu 72, kde sa hovorí, že králi Taršišu a ostrovov mu prinesú dary. Z tohto dôvodu máme v niektorých našich betlehemoch mudrcov vyobrazených ako kňazov či kráľov.

Tie dve skupiny sa nachádzajú v dvoch rozdielnych evanjeliách a až neskoršia tradícia ich obe dáva do betlehema. Toto spojenie pastierov a troch kráľov vyjadruje, že rozpoznať hviezdu alebo uveriť hlasu anjela je možné tak vznešenému mudrcovi ako aj jednoduchému pastierovi, ktorý stojí na okraji spoločnosti. Jasle sú miestom, kde sa vrchol spoločnosti stretáva s marginalizovanými. Tí, ktorí sa normálne nestretajú alebo ani nechcú stretnúť, sa stretnú pri jasliach. Z tohto dôvodu sa v niektorých betlehemoch objavujú všetky typy ľudí: niekedy tam nájdeme starozákonné postavy ako Adama a Evu, Noeho a Jakubových synov či prorokov, ktorí rozpoznali a predpovedali Ježiša. Avšak najviac sa do našich betlehemov dostávame my sami, raz v podobe predavačov, roľníkov, obchodníkov, pocestných... Fantázia tvorcov betlehemov vypĺňa škálu ľudí medzi tromi kráľmi a pastiermi. Sem vojde každý a každý môže v tom, čo robí, nájsť svoju hviezdu, ktorá ho privedie do Betlehema.

Peter Dubovský SJ
Foto: Peter Buša SJ, Kontemplácia sv. Ignáca - Narodenie Krista, Manresa

Jubileum

Príhovory

Spiritualita

Meditácie

Modlitby