Jezuiti



str20092017

Farnosť - mystické spoločenstvo lásky

Významný teológ, jezuitský páter Karl Rahner, sa vyslovil, že kresťan v novom tisícročí bude buď mystikom alebo nebude vôbec kresťanom. Kresťan tvorí farnosť. Môžeme teda tiež povedať – farnosť v tomto tisícročí bude mystickou alebo nebude vôbec farnosťou, spoločenstvom kresťanov.

Významný teológ, jezuitský páter Karl Rahner, sa vyslovil, že kresťan v novom tisícročí bude buď mystikom alebo nebude vôbec kresťanom.

Kresťan tvorí farnosť. Môžeme teda tiež povedať – farnosť v tomto tisícročí bude mystickou alebo nebude vôbec farnosťou, spoločenstvom kresťanov. Čo myslí páter Rahner pod slovom „mystik“? A rovnako by sme sa mohli potom pýtať, čo rozumieť pod „mystickou farnosťou“? Mystik je podľa neho človek, ktorý žije predovšetkým z vlastnej skúsenosti s Božím slovom, z osobného presvedčenia viery, ktoré nie je niečo naučené, zvykové, iba tradičné či prevzaté, ale patrí k tomu, čo vyjadruje evanjelista Ján: „Čo sme počuli, čo sme na vlastné oči videli, na čo sme hľadeli a čoho sa naše ruky dotýkali, to zvestujeme: Slovo života. Lebo zjavil sa život a my sme videli, dosvedčujeme a zvestujeme vám večný život, ktorý bol u Otca a zjavil sa nám. Čo sme videli a počuli, zvestujeme aj vám, aby ste aj vy mali spoločenstvo s nami. Veď my máme spoločenstvo s Otcom a s jeho Synom Ježišom Kristom“ (1 Jn 1,1-3). „Veriť znamená nielen prijať pravdy viery, je to životný postoj a osobný vzťah s Bohom“ – pripomína emeritný pápež Benedikt XVI.

Spoločenstvo „prvej farnosti“ sa teda rodí z osobnej skúsenosti. Spoločenstvo „prvej farnosti“, spoločenstvo Cirkvi nevzniká zdola, nie je ľudským dielom. Ježiš to napokon celkom jasne povie, že spoločenstvo Cirkvi je jeho dielom: „A ja ti hovorím: Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev“ (Mt 16, 18). Pravá Cirkev je vždy Ježišovým dielom budovaným na Petrovi. Zdola je toto spoločenstvo pripravené a budované osobnou skúsenosťou lásky Otca, ktorého zjavuje Ježiš v Duchu Svätom, a životom tejto lásky: „Milovaní, keď nás Boh tak miluje, aj my sme povinní milovať jeden druhého. Boha nikto nikdy nevidel; ale keď sa milujeme navzájom; Boh ostáva v nás a jeho láska v nás je dokonalá. A že ostávame v ňom a on v nás, poznávame podľa toho, že nám dal zo svojho Ducha. A my sme videli a svedčíme, že Otec poslal Syna za Spasiteľa sveta. Kto vyzná: "Ježiš je Boží Syn," ostáva v ňom Boh a on v Bohu. A my, čo sme uverili, spoznali sme lásku, akú má Boh k nám. Boh je láska; a kto ostáva v láske, ostáva v Bohu a Boh ostáva v ňom“ (1 Jn 4, 11-16).

Spoločenstvo „prvej farnosti“ je budované zdola spoločnou modlitbou – „Keď ta prišli, vystúpili do hornej siene, kde sa zdržiavali Peter a Ján, Jakub a Ondrej, Filip a Tomáš, Bartolomej a Matúš, Jakub Alfejov, Šimon Horlivec a Júda Jakubov. Títo všetci jednomyseľne zotrvávali na modlitbách spolu so ženami, s Ježišovou matkou Máriou a s jeho bratmi“ (Sk 1, 13-14). Tak očakávali silu zhora. Tak očakávali prisľúbeného Ducha (por. Sk 1, 4), ktorý im dal schopnosť rozumieť; ktorý im dával žiť vo vzájomnej láske; ktorý im pripomínal všetko, čo Ježiš učil a konal (por. Jn 14, 26); ktorý im dával silu svedčiť o Ježišovi a jeho evanjeliu (Sk 1, 8); ktorý im dával moc a poslanie odpúšťať (por. Jn 20, 22-23), vytvárať jedno srdce a jednu dušu, byť vnímavými na potreby druhých, takže nebolo medzi nimi núdznych, dokázali sa o všetko podeliť; vedeli, že nemôžu žiť bez Eucharistie a tak sa zúčastňovali na lámaní chleba a na modlitbách, vytrvalo sa zúčastňovali na vyučovaní apoštolov a na bratskom spoločenstve (por. Sk 2, 42-47. 4, 32-35). Vytvárali teda spoločenstvo, kde ich spájala tá istá viera a tá istá láska. Život prvého spoločenstva Cirkvi sa v Božom slove opisuje ako spoločenstvo osobnej skúsenosti, ako spoločenstvo „mystických“ kresťanov, ktoré sa šírilo tým, že ponúkalo skúsenosť celkom nového života, ktorý pramenil z osobnej skúsenosti s Božím slovom. Vedeli, že neexistuje lepší výklad evanjelia, ako život, ktorý žijú.

„Cirkev prvého tisícročia sa zrodila z krvi mučeníkov: „Sanguis martyrum - semen christianorum“, napísal sv. Ján Pavol II v apoštolskom liste Tertio millenio adveniente (37) a zdôraznil: „Historické udalosti spojené s postavou Konštantína Veľkého by nikdy nemohli zabezpečiť taký rozvoj Cirkvi, aký sa uskutočnil v prvom tisícročí, keby tu nebola tá siatba mučeníkov a to dedičstvo svätosti, ktoré charakterizujú prvé kresťanské generácie.“ Francúzsky konvertita, psychoanalytik a kňaz Ignác Lepp, hovorí, že to, čo ho najviac oslovilo, bola skúsenosť života prvých kresťanov, bol dotyk s kresťanmi „mystikmi“.

Druhý vatikánsky koncil cestu k obnove života Cirkvi a života tých, ktorí ju tvoria, vidí v návrate k prameňom. Tým prameňom života kresťanov, života Cirkvi je Ježiš Kristus, je jeho evanjelium. Dnes si môžeme klásť rozličné otázky ohľadom života Cirkvi. Môže nám ich klásť samotná situácia. Je však dobré vrátiť sa k Božiemu slovu, k Ježišovi Kristovi, k tomu, čo dnes Duch hovorí Cirkvi. V Knihe Zjavenia sv. Jána sa na adresu efezskej cirkvi píše: „Poznám tvoje skutky aj tvoju námahu a vytrvalosť a viem, že nemôžeš zniesť zlých... Si vytrvalý, veľa si zniesol pre moje meno a neochabol si. Mám však proti tebe to, že si zanechal svoju prvotnú lásku. Preto si spomeň, odkiaľ si padol, rob pokánie a konaj ako prv. Ak nie, prídem na teba a pohnem tvoj svietnik z jeho miesta - ak nebudeš robiť pokánie“ (Zj 2, 2-5). Tie slová jasne hovoria, že Cirkev vo svojej pôvodnej čistej novosti vynikala predovšetkým ako spoločenstvo jedinečnej lásky a nového života. Tie slová hovoria aj o tom, že sa zanedbáva prvotná láska v tomto spoločenstve, i o tom, že nie je možné nevidieť ten rozdiel medzi spoločenstvom ľudí vyznačujúcich sa svojou vzájomnou láskou a medzi spoločenstvom hrdinských obrancov viery, ktorí sa však už nevyznačujú tým, že sa milujú. Holandský jezuita Piet van Breemen hovorí, že ako kresťania nemôžeme v súčasnom svete ničím zabodovať ako tým, že ponúkneme svedectvo celkom nového života, že dosvedčíme skutočnosť spoločenstva ľudí, ktorí žijú vzájomnou láskou, že sme schopní ponúknuť túto skúsenosť aj ostatným našim súčasníkom.

Budeme toho schopní? Áno, ak budeme „mystickým spoločenstvom“, ak budeme žiť osobnou skúsenosťou s Ježišom a jeho evanjeliom, ak nezanedbáme svoju prvotnú lásku. Daj, Bože, aby to tak bolo; aby sme sa vrátili k tebe, k prameňu nášho života.

Jozef Šuppa SJ
Foto: web

Biblia

Príhovory

Svedectvo

Teológia

Spiritualita