Jezuiti



pon25092017

Spiritualita svätého Ignáca

Sv. Ignác z Loyoly

Pápež František sa už niekoľkokrát vyjadril, že sa stále cíti byť jezuitom a že spiritualita svätého Ignáca mu je vlastná. Skúsme sa preto v krátkosti dotknúť niektorých bodov tejto spirituality, ktorá je užitočná pre každého dnešného človeka.

Spiritualita svätého Ignáca vychádza z duchovných cvičení, kde sa kladie akcent na slovíčko skúsenosť. Táto spiritualita má veľa spoločného s teológiou, avšak zachytáva i podstatný rozdiel. Kým teológia hovorí o Bohu ako o objekte poznávania, spiritualita hovorí o zážitku s Bohom. Hovorí o Bohu, ktorý sa dotkol vnútra človeka, o dotyku, ktorý človeka zmenil. Hovoriť o Bohu v pojmoch zážitku alebo dotyku znamená súčasne hovoriť i o sebe samom. Tu sa teda nedá vyhnúť i ďalším realitám, ako je vzťah k Bohu, k veciam a k svetu, ktorý nás obklopuje. Zážitok ďalej spôsobuje, že človek nedokáže o ňom nehovoriť alebo nesvedčiť svojím životným postojom. Skúsme si všimnúť tri dôležité aspekty spirituality duchovných cvičení, ktorými sú meditácia, spytovanie svedomia a duchovné rozlišovanie.

Meditácia alebo kontemplácia podľa svätého Ignáca by mala vždy začať vedomím Božej prítomnosti. Hovorí, že toto vedomie pomôže nasmerovať k Bohu naše myšlienky, slová i skutky podobne, ako je to s osobu, ktorá sa nachádza v našej prítomnosti. Druhou časťou meditácie alebo kontemplácie je pozorné prečítanie predkladaného textu a zastavenie sa pri tých slovách alebo vetách, na ktoré nachádzame v našom vnútri rezonanciu. Svätý Ignác je presvedčený o tom, že takýmito úsekmi Biblie k nám hovorí Boh. Avšak na zachytenie jeho slov je potrebná istá vnútorná citlivosť, schopnosť načúvať, pretože práve prostredníctvom pocitov, ktoré pri čítaní zachytávame, nás chce Pán upozorniť na niečo, čo treba v našom vnútri zmeniť. Pri meditácii sa kladie akcent predovšetkým na činnosť našej pamäti, rozumu a vôle, avšak pri kontemplácii sa má osoba do textom predkladaných udalostí takpovediac osobne vložiť. Má sa pokúsiť prostredníctvom obrazotvornosti vidieť osoby, počuť ich slová a cítiť celkovú atmosféru. Istý autor na opísanie kontemplácie podľa svätého Ignáca používa príklad autonehody. Človek, ktorý je jej svedkom, ju sleduje asi takto: Uff, autonehoda. Kto ju spôsobil? Koľko ľudí sa tu zbehlo. Už počujem prichádzajúcu sanitku. Ak ide o neznámu osobu, stávame sa len pasívnymi účastníkmi tejto nehody. Ale ak je zranený niekto z blízkych, ihneď sme vtiahnutí oveľa hlbšie do udalosti. Staneme sa jej aktívnymi účastníkmi. Kontemplácia je práve takýmto osobným zapojením sa do udalostí a dejov, ktoré nám podáva Sväté písmo. Podľa niektorých autorov tých, ktorí sa pri kontemplácii vedome nechajú unášať citom, uchváti Duch Svätý a uvedie do hĺbky duchovného tajomstva.

Druhým aspektom spirituality duchovných cvičení svätého Ignáca je spytovanie svedomia. Ide o úsilie hlbšie spoznať Boha, ktorý zasahuje do našich životov. Na to celkom isto slúži sviatosť zmierenia, ale i reflexia. Svätý Ignác odporúča každodenné spytovanie svedomia, ktoré nie je vypočítavaním vlastných slabostí a nedostatkov, ale ide predovšetkým o dialóg človeka s Bohom, ktorý s ním komunikuje i prostredníctvom udalostí bežného dňa. Spytovanie svedomia, na ktoré nám svätý Ignác odporúča denne vymedziť štvrťhodinu času, niektorí autori nazývajú i štvrťhodinkou úprimnosti, štvrťhodinkou hľadania pravdy o Bohu a o človeku. Tento svätec pri spytovaní svedomia odporúča chronologicky preberať jednotlivé udalosti dňa a reflektovať nad našimi myšlienkami, slovami i skutkami. Spytovanie svedomia má mať charakter objavovania Božej prítomnosti v jednotlivých udalostiach dňa. Človek sa takto naučí pozerať sa na ne duchovnou optikou a vnímať za nimi čosi viac, ako len náhodu. Andrej Sládkovič to vyjadril týmito slovami: „Beda, kto v mori vidí iba vodu, kto nepočuje nemú prírodu, kto v skalách vidí iba skaly.“ Fyzický zrak človeka vidí len veľmi obmedzene. Zostane nedokonalý, ak sa nenaučí vnímať prítomnosť Boha vo veciach a bežných udalostiach dňa. Duchovný zrak pohľadom do minulosti dokáže vidieť jednotlivé udalosti ako kamienky mozaiky, ktoré s odstupom času v našom živote vytvárajú krásny obraz Božej prítomnosti. Krásny obraz nemôže byť dielom slepej náhody. A práve takýto pohľad si človek vypestuje prostredníctvom pravidelného spytovania svedomia.

Tretím aspektom spirituality duchovných cvičení je rozlišovanie. Zachytávať Božie dotyky v našom živote je schopnosť, ktorá sa nezíska hneď na začiatku duchovného života. Podľa svätého Ignáca však tejto schopnosti bránia nepriateľské sily. V duchovných cvičeniach spomína démonov, ktorých jednoducho označuje ako nepriateľov našej duše. Treba však vedieť o dvoch skutočnostiach, ktoré súvisia s ich negatívnou činnosťou. a) Nejde o neistý boj dvoch protivníkov. Satan nie je súperom Boha. Nič nevytvoril, a preto sa pokúša iba rozložiť to, čo už bolo stvorené. Nie je to rival, ale rebel. b) Zlý duch prichádza až po dotyku alebo skúsenosti s Bohom. Útočí všade tam, kde sa zvyšuje citlivosť na duchovné veci. O tejto realite svedčí i celý rad mystikov, ktorí práve pre dar mimoriadnej Božej blízkosti zažili i mimoriadne útoky zlého ducha. Niektorí autori sa zaoberajú otázkou, prečo pokušiteľ tak často nad nami víťazí, a nachádzajú odpoveď v našej tajnej zhovievavosti a súhlase so zlom. Je celá séria pocitov, ktoré diabol využíva na svoje zámery. Patria k ním napríklad únava, signály vyčerpanosti, pocit neúspechu, sklamania, spomienka na naše chyby a zlyhania. Takýto stav duše využíva zlý duch, ktorý maskovane v podobe myšlienok a hnutí vkĺzne do takéhoto vnútorného rozpoloženia človeka. Zvyšuje pocity, ktoré ho oslabujú a oberajú o odvahu, zasieva smútok, znechutenie a odpor. Na demaskovanie nepriateľa našej duše je podľa svätého Ignáca potrebné predovšetkým zachytiť vlastné pocity. Hnutia, o ktorých hovorí, sú úplne bežné, všetkým známe a všetci si ich uvedomujeme, ale len málokedy im venujeme aj duchovnú pozornosť. Zvyčajne ich vnímame len pocitovo a klasifikujeme ako momentálny psychický stav. Po takomto zachytení našich pocitov svätý Ignác odporúča ich poznávanie a analýzu. Ide mu o praktickú stránku veci, totiž spoznať smer, ktorým nás konkrétne vnútorné hnutie vedie, a jeho prirodzené následky. Predovšetkým je potrebné spoznať pôvod vnútorného hnutia. Posledným bodom rozlišovania je zaujať jasný postoj. Prijať a úplne sa otvoriť podnetom Ducha Božieho a odmietnuť všetko, čo by nás viedlo opačným smerom.

Peter Dufka SJ
Foto: web

Biblia

Príhovory

Svedectvo

Teológia

Spiritualita