Jezuiti



pon29082016

... Požehnanú noc, je pondelok

Iba Boh - Láska zachraňuje svet

Boh láska zachraňuje svet

Iba krása zachráni svet – vyjadril sa kedysi Dostojevský. Akosi nám ubúda krásnych ľudí – poťažkal si starček, keď sa zadíval na tých, čo si navzájom strpčovali život. Krásnymi nie sme, ale krásnymi sa stávame – prichádza so svojím posolstvom rozprávka, a pokračuje: Krása nemá nič spoločné s líniou, farbou, vzhľadom, ba ani s užitočnosťou. Ten, na koho sa niekto pozerá s láskou, ten sa stáva krásnym.

Nuž, čo robí človeka krásnym? Čo robí náš život a svet krásnym? V čom objavujeme krásu svojho života? V čom inom, ak nie v láske?! No nie v hocijakej!

O Božom Synovi, Ježišovi Kristovi už žalmista spieva: Moje srdce prekypuje krásnymi slovami, svoje verše venujem kráľovi... Ty si najkrajší z ľudských synov. Z tvojich perí plynie milota. Preto ťa Boh požehnal naveky (Ž 45, 2-3).
Ty si najkrajší z ľudských synov.

Ježiš je najkrajší nie na základe súťaže krásy, aké si usporadúvajú ľudia, ale na základe toho, že je najviac milovaný a najviac miluje, že je Boh, ktorý je láska (porov. 1 Jn 4, 8). Sám o sebe môže povedať: „Veď Otec miluje Syna“ (Jn 5, 20); „Otec ma preto miluje, lebo ja dávam život“ (Jn 10, 17); „Ako mňa miluje Otec, tak ja milujem vás“ (Jn 15, 9); „Otec miluje Syna a dal mu do rúk všetko“ (Jn 3, 35).

Najväčším sfalšovaním života je prežiť život bez lásky, pretože jediná pravda je láska, vzájomná láska. Cirkev to krásne spieva slovami: „Z lásky si, Bože, človeka stvoril, na cestu lásky ho neprestajne voláš, aby si mu podiel na svojej večnej láske“ (sobášna prefácia).

Pamätám si na osobné svedectvo nie tak starého muža, ktorý mi pred smrťou povedal: „Až teraz vidím, že som sa oklamal, život bez lásky nie je život!“ Ak neslúžime láske, ktorou je Boh, neslúžime životu, neslúžime ľudskosti, pretože človek sa stráca sám sebe, ak sa stráca Bohu, ktorý je láskou. Nemožno slúžiť aj Bohu, aj mamone (porov. Lk 16, 13). Ak neslúžime Bohu, vymýšľame si moderné modly. Ako múdro, pravdivo a veľmi realisticky aj na adresu našej súčasnosti hovorí Kniha múdrosti: „Vymyslenie modiel je začiatkom modlárstva a ich vynález je skazou života. Toto teda bolo živým na skazu... Nebolo im dosť, že mali mylný názor o Bohu, ale žijúc v mravnom rozvrate, čo prýštil z ich nevedomosti, nazývajú šťastím také veľké zlá, nedbajú ani na čistotu života, ani manželstva, ale zákernícky zabíja druh druha, alebo ho zarmucuje cudzoložstvom. Všetko bez rozdielu drží krviprelievanie, vražda, krádež, podvod, podplácanie, vierolomnosť, vzbura, krivá prísaha, prenasledovanie dobrých, zabúdanie na dobrodenia, sprzňovanie duší, smilstvo proti prírode, rozvrat manželského zväzku, cudzoložstvo, samopaš. Lebo uctievanie modiel bezmenných je počiatok i príčina, i koniec všetkého zla“ (14, 12.21-27).

To, čo zachraňuje svet, je láska! No nie hocijaká, ale láska, ktorou je Boh. A on sa zjavuje a sprítomňuje v každej, hoc ako maličkej nesebeckej láske... (porov. Mk 9, 41; Mt 25, 41).

Krása a veľkosť Božieho i ľudského života sa zjavuje v láske.
Ježiš, najkrajší z ľudských synov, vyjadrí krásu života v láske, ktorá sa dáva. Povie: „Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto dáva život za druhých“ (Jn 15, 13). A evanjelista o ňom napíše: „Miloval svojich a miloval ich až do krajnosti“ (Jn 13. 1). „Čo je láska, poznali sme z toho, že on položil za nás svoj život“ (1 Jn 3, 16), dosvedčuje a učí nás ten istý evanjelista. Takže spolu s apoštolom Pavlom, ak sme poznali a uverili v lásku, ktorou je Boh, môžeme pravdivo a stále aktuálne volať: „Žijem vo viere v Božieho Syna, ktorý ma miluje a vydal seba samého za mňa“ (Gal 2, 20). Pretože nás Ježiš chce urobiť krásnymi ľuďmi, dáva najväčšie prikázanie lásky a prízvukuje nové prikázanie našej vzájomnej lásky (porov. Jn 13, 34); chce, aby sme zostali v jeho láske (porov. Jn 15, 9); prosí v posledný večer svojho života svojho nebeského Otca: „Otče, daj,... aby láska, ktorou ma miluješ, bola v nich a aby som v nich bol ja“ (Jn 17, 25); pretože kde je láska, tam sa dejú veľké a krásne veci, a kde lásky nieto, tam niet ani skutočne veľkých a krásnych vecí.

Čím je náš život a svet krásny? Čím sme my ako ľudia krásni?
Tým, že žijeme pravdu nášho stvorenia, ktorá znie: sme stvorení z lásky a pre lásku. Život nám bol daný z lásky ako dar pre lásku. Aby človek žil skutočne plným životom, nutne musí prijať zákon lásky, ktorá prijíma a dáva. Prijímať, čo potrebuje a dávať všetko, čo dávať môže. To je zákon krásneho života. Keď raz život prestane dávať, prestane žiť. Tak je to aj v prírode, aj všade inde. A tak máme pred sebou veľkú otázku: Ako je to vlastne s krásnym životom? Ide o to, aby sme čím viac mali, alebo o to, aby sme vedeli skutočne radostne, s láskou dávať? Aby sme všetko prijímali, čo potrebujeme, aby sme to svojou láskou premieňali na vyššie hodnoty a rozdávali tak ako kvety krásu a vôňu? O čo vlastne v živote ide?

„Hrabeme sa za všeličím, aby sme mali. Prerastá to do podivných situácií, ale pritom cítime, aké je to všetko neisté, že tu chýba pokoj, radosť, rozšafnosť života, že sa život kdesi zadŕha, že to nie je ono“ napísal kedysi páter J. Porubčan SJ, a pokračoval: „Cez všetky dejiny, až do skončenia sveta sa budú niesť Kristove slová a výkrik človekovej duše, že ten najkrajší, najšťastnejší život je ten, kde je človek čestný bez ohľadu na to, koľko má alebo nemá, – kde je človek úprimný a vie s láskou všetko rozdávať. Tento vesmírny zákon prírody bude stále ako veľký výkričník a človek raz pochopí, že sa kdesi strašne pomýlil, keď ho nerešpektoval, keď nerešpektoval Kristove slová a hlboký, tajný výkrik duše o ľuďoch, ktorí síce nebudú bohatí, nebudú veľkí z tej ľudskej stránky, ale budú krásni, lebo budú vedieť dávať, a preto budú mať a budú šťastní. Len škoda, že život uteká, generácia sa míňa jedna za druhou a všetko veľké, krásne a čisté, čo Boh pripravil pre človeka, zostáva stranou. To je škoda.“

Ako je to s mojím vzťahom k tebe a k tvojmu zákonu lásky, Bože? Kým si pre mňa? Si pre mňa Láskou, ktorá zachraňuje krásu sveta, môjho života, mňa samého?

Nedaj, môj dobrý Bože, aby uprostred toho všetkého, čo nás obklopuje a čo sa nám ponúka ako krása či plnosť života, sme zabudli na teba, na Lásku, ktorá zachraňuje svet. Nedopusť, aby sme sa nechali oklamať a mysleli si, že to v našom živote a v našom svete pôjde aj bez teba! Bez teba, Bože môj, môžeme iba zomrieť, ale nie žiť; bez teba môžeme stratiť seba samých, a nie sa nájsť. Bez teba, Bože môj, si prestávame rozumieť a nevieme, kým sme, lebo ty si náš Tvorca; stvoril si nás pre seba a naše srdce bude vždy nespokojné, kým, ťa nenájde.

Bez teba, môj Bože, nemôžeme byť sami sebou, pretože si nás stvoril na svoj obraz a svoju podobu (porov. Gn 1, 27). Bez teba, Bože môj, nemôžeme byť šťastní, pretože naším pravým šťastím je láska a ty si Láska. Bez teba, Bože môj, nevieme ani, kto sme – lebo či žijeme alebo zomierame, patríme tebe, sme tvoji, sme Boží (porov. Rim 14, 8). Bez teba, Bože môj, sa napokon stávame korisťou smrti, lebo len ty jediný máš slová večného života (porov. Jn 6, 68). Bez teba, Bože môj, ani nevieme, kam ideme, lebo len ty jediný vieš, odkiaľ si prišiel a kam ideš (porov. Jn 8, 14). Bez teba, Bože môj, ani nevieme, čo všetko je v nás, neraz sa ani nevyznáme v sebe samých, lebo len ty jediný vieš, čo je v človekovi (porov. Jn 2, 25). Bez teba, Bože môj, by sme sa mohli trápiť svojou vinou a hriechom, lebo len ty jediný máš moc nám ich odpustiť a darovať nám pokoj (porov. Lk 5, 24). Bez teba, Bože môj, sme schopní zničiť si svoju planétu, svoj život, lebo sme schopní celkom prepadnúť sebectvu a mamone, moci a pýche, lenže v tvojich rukách je náš život i naša planéta (porov. Ž 16,5; 31, 16; Kaz 9, 1). Iba dôvera v teba nás nezahanbuje a dáva nám nádej a milosť začínať vždy znova a tešiť sa z toho, že ty tvoríš krásu nového neba a novej zeme (porov. Zjv 21, 5).

Môj Bože, buď naším Pánom, buď Bohom nášho života. Buď naším Svetlom, ktoré neprestávame hľadať, Pravdou, ktorá nás ustavične oslobodzuje, Nádejou, ktorá nás deň čo deň pozdvihuje, Láskou, ktorá nás napĺňa, zachraňuje a robí skutočne krásnymi.

P. Jozef Šuppa SJ
Foto: Alena Kucková

 

Jubileum

Zamyslenia

Príbehy

Úvahy

Modlitby