Jezuiti



str18012017

Ak by človek stratil svedomie

V prebásnenej rozprávke Či jesto pravda na svete Milan Rúfus hovorí: „Život náš, ty temný, krásny, krutý, všetko si ber, iba jedno nie. Celý vesmír do neho sa zrúti, ak by človek stratil svedomie. Mal by oči, ale bol by slepý. Sýty by bol, a žil o hlade. Prázdny ako pohodené črepy na zemi, v tej krásnej záhrade.“

Čítať ďalej...

Mystický jazyk sv. Ignáca

Vízia pri rieke Cardoner v ManreseLiterárne diela sv. Ignáca, ako sú Duchovné cvičenia, Denník, Autobiografia, ale aj jeho listy, obsahujú v sebe mystickú skúsenosť. Zreteľne túto skúsenosť môžeme čítať v Denníku a v Autobiografii.

Čítať ďalej...

„Ego“ Ignáca z Loyoly v Pamplone

Zranenie Ignáca v PamplonePamplona je ideálne miesto, ktoré nám ponúka nahliadnuť na osobu a ideály Ignáca pred obrátením. Jednou z jeho charakteristík je, že bol človekom zbraní. Ignác z Loyoly sa javí ako elegantný a odvážny mladý šľachtický rytier, z ktorého sa stal šikovný a odvážny vojak.

Čítať ďalej...

Prítomnosť Boha ako Otca v živote sv. Ignáca z Loyoly

Ignácova vízia z La StortyPoznáme niekoľko momentov duchovnej skúsenosti Boha ako Otca v živote sv. Ignáca. Uvediem tri z nich, ktoré ma oslovujú. Prvým momentom je nepochybne jeho detstvo, keď bol uvedený do tajomstiev viery prostredníctvom svojich najbližších. Druhým momentom prítomnosti Boha ako Otca je duchovná skúsenosť Ignáca v Manréze, ktorej vrchol je volanie pri rieke Cardoner. Tu sa tajomstvo Boha začalo viac prebúdzať v jeho duši. Pocítil náznak rozdielnosti osôb Boha a ich jednoty. Ignác bol uvedený do dôverného vzťahu k Trojici. Dostal ako dar rozumové osvietenie ohľadom Božej podstaty, stvorenia a Vtelenia.

Čítať ďalej...

Skúsenosť a psychológia obrátenia sv. Ignáca z Loyoly

Svätý IgnácPo odchode z Pamplony do Loyoly Ignác prežíval celú sériu nepríjemných udalostí:

Náročná cesta so zranenou nohou, ktorú mu museli znovu operovať. Ignác takmer po 30 rokoch píše vo svojej Autobiografii: „Keď som padol, obrancovia pevnosti sa vzdali Francúzom. Títo po zaujatí pevnosti veľmi dobre zaobchádzali so mnou raneným a správali sa voči mne zdvorilo a priateľsky. Zostal som v Pamplone ešte dvanásť alebo pätnásť dní a potom ma odniesli na nosidlách do môjho rodného kraja. Tam sa mi stav veľmi zhoršil. Z mnohých strán povolali všetkých lekárov a ránhojičov, ktorí vyhlásili, že mi nohu musia znova rozlámať a kosti sa musia dať na správne miesto. Hovorili, že kosti boli alebo prvý raz zle uložené, alebo že sa cestou nejako premiestnili. Znova sa teda začalo to mäsiarenie. Ja som však pri tomto mäsiarení, ako aj pri všetkých ostatných mučeniach, ktoré som prv pretrpel a ešte neskoršie musel podstúpiť, nepovedal nikdy ani slovo a neprejavil som iný znak bolesti, iba že som mocne zatínal päste.“ (Autobiografia 2)

Čítať ďalej...

Jubileum

Príhovory

Spiritualita

Príbehy

Básne