***

Po ulici ide Máša. Dnes sa jej pošťastilo v obchode kúpiť rybu, ktorú nesie zabalenú v novinách.

Stretne Váňu. Ten sa jej prihovorí:

- Zdravstvuj, Máša, čo nového v novinách?

“Ryba.”

Liturgické oznamy:

Intencie svätých omší:

V pôstnom období sú v našom kostole krížové cesty. V piatok o 17. 15 hodine a v nedeľu o 15.00 hod.

Páter provinciál jezuitov Peter Bujko vymenoval od 7. marca 2010 nového rektora jezuitského kostola Povýšenia Svätého Kríža v Ružomberku. Stal sa ním páter Ján Revák SJ. Novému pátrovi rektorovi prajeme veľa sily a Ducha Svätého.

(pre väčšie zobrazenie klikni na obrázok)

(pre väčšie zobrazenie klikni na obrázok)

1. Liturgické slávenia:

pondelok sv. Ján z Boha, spomienka

v Bratislave Výročie posviacky katedrálneho chrámu

utorok sv. Františka Rímska, spomienka

2. Pobožnosť krížovej cesty:

– každý piatok po svätej omši, ktorá sa začína o 15.15 hod.

– v nedeľu po svätej omši, ktorá sa začína o 16.30 hod.

3. Pripomíname a povzbudzujeme veriacich k prijatiu Sviatosti zmierenia v našom kostole počas celého pôstneho obdobia vo vyznačených časoch v našom programe. Nenechávajte si zmierenie sa s Bohom na posledné dni pôstu.

4. Kňazské rekolekcie v pondelok 8. 3. 2010 budú v našom kostole a o 9.00 hod. bude koncelebrovaná svätá omša. Povzbudzujeme Vás k účasti.

5. Ruženec do rádia Lumen bude v sobotu 13.3. 2010 o 19.15 hod. Pozývame Vás k účasti.

6. Adorácia Najsv. Sviatosti Oltárnej v našom kostole je dnes od 12.00 hod. do 16.15 hod.

7. Kolégium Antona Neuwirtha robí odbornú konferenciu na tému: „Hazard na Dunaji“ v stredu 24. marca 2010 v čase od 16:00 do 20:00 v kaštieli, v Ivanke pri Dunaji. http://konferencia.kolegium.org/

8. Bogdan Vidmar, slovinský kňaz, člen občianskeho združenia – „Koordinácia proti obmedzovaniu hazardu“ (Megakasino), bude v pondelok 8. 3. o 15. 15. v našom jezuitskom kostole koncelebrovať sv. omšu.

9. Pôstna duchovná obnova seniorov v našom kostole bude od 10. marca do 12. marca 2010. Začiatok bude vždy o 14.30 hod. 11. marca pri svätej omši vyslúžime Sviatosť pomazania chorých. Tí, ktorí ju chcú prijať, majú ju prijať v posväcujúcej milosti.

10. „Deň počatého dieťaťa“ môžete podporiť nosením bielej stúžky najmä v dňoch 21. až 28. marca. Modlitebný pochod sa uskutoční 24. marca. Začína sa svätou omšou o 18.30 hod. v Kostole Najsv. Srdca Ježišovho na Kramároch a potom sa sprievod pohne smerom k nemocnici.

3. marec 2010: Tvorivé dielne, 10.00h

Vedie: Eva

a

10. marec 2010: DUCHOVNÁ OBNOVA, 10.00h

vedie: páter Aďo Čontofalský, SJ

(možnosť sv. spovede alebo duchovného rozhovoru)

aa

24. marec 2010: Tvorivé dielne, 10.00h

Téma: Veľkonočné kraslice - maľované špeciálnou technikou

Vedie: Eva

(mamičky prineste si prosím so sebou vyfúknuté vajíčka)

a

24. marec 2010: Tvorivé dielne, 10.00h

Téma: Veľkonočné kraslice - lepená technika

Vedie: Eva

(mamičky prineste si prosím so sebou vyfúknuté vajíčka)

a

__________________________________________________

Každý piatok o 10.00h modlitebné spoločenstvo matiek Kňazstvo ženy

vedie: Renáta Kupcová

a

ANGLIČTINA atraktívnou metódou

- pre začiatočníkov, mierne pokročilých a pokročilých (mamičky môžu navštevovať kurz aj s deťmi, pre ktoré je pripravený detský kútik)

Viac informácií získate u: Evky 0905 700 730, Mirky 0910 823 826

Rozhovor o vede a náboženstve

 Viac o Nancey

Stojíme pred Bohom, ktorý sa zjavuje a volá. Je to iniciatíva znovustvorenia. Iniciatíva oživiť to stvorenie, ktoré sa dostalo do nebezpečenstva v dôsledku toho, že človek pokazil prvotný plán. Výzvy, ktoré sa udiali v dôležitých momentoch histórie cez mnohé zmluvy, urobené, porušené a obnovené, až po zmluvu definitívnu, ktorú všetky predchádzajúce zmluvy pripravovali, a vznikom ktorej všetky tieto strácajú význam. Zmluva, ktorou sa Boh zjednocuje s človekom skrze Ježiša, vtelené Slovo.

***

Vo vtelenom Slove –a len v ňom- sa uskutoční priblíženie sa Boha k človekovi. «Boha nikto nikdy nevidel» (Jn 1, 18). Všetci «duchovní vodcovia» sa zhodujú v tomto: «Boh je nemenný, On je nad všetkým». A je to naozaj tak; lenže «jednorodený Syn, ktorý je v lone Otca, nám o ňom priniesol zvesť». A následkom totho sprístupnenia, výlučne v Ježišovi Kristovi, objavuje človek Boha a zjednotí sa s Ním. Ľudská prirodzenosť vteleného Slova sa stala miestom dokonalého stretnutia. Niektoré «kresťanské postavy» sa snažili pripísať malý význam tomuto momentu, ako keby šlo o nejakú  slabú úroveň mystického výstupu. Sama Terézia z Lisieux mala ten dojem, ale hneď nato si uvedomila, že tak pre začiatočníčku ako aj pre pokročilú mystičku, existuje len jedna cesta: slávna ľudská prirodzenosť nášho Pána, ktorý prišiel a obetoval sa aby sme mali život, «ten život, ktorý je svetlom ľudí».

***

Na toto Božie pozvanie prostredníctvom Ježiša, jeho milovaného Syna, odpovedá človek svojou vierou: čo je tretie hľadisko biblickej cesty. Láska sa nevnucuje; láska sa predloží a čaká na odpoveď. Človek, ktorý sa stal božím spoločníkom skrze zmluvu v Ježišovi Kristovi, púšťa sa do dialógu so svojím Stvoriťeľom, ktorý sa tiahne počnúc od Abraháma až naveky. Duchovný život sa zdá byť neustálym rastom vo viere a odpoveďou lásky k Tomu, ktorý nás volá, aby sme ho nasledovali. Dialóg, láskavé „dobiedzanie“ , hľadanie, prchavé stretnutie, ktoré pobáda k novému hľadaniu s rastúcou túžbou … toto je duchovný život pre učeníka Biblie. Archetypom tohoto všetkého je Pieseň Piesní, symbol pre Izrael a pre Cirkev, symbol vzájomného dobiedzania lásky medzi Bohom a jeho ľudom, medzi Ježišom a každým z nás, medzi Stvoriteľom a jeho stvorenstvom. Vzor dokonalosti tejto viery, ktorá otvorí človeka pre zjednotenie, ktoré mu Boh navrhuje vidíme u Márie, ktorej viera v božie slovo, a v to nemožné, bo tenla taká, že v jej lono sa vtelilo Slovo a dovŕšili sa zásnuby medzi Bohom a ľudstvom. V nej je zahrnutá dokonalosť Izraela aj Cirkvi. Pre kresťana je tento proces duchovného zbližovania sa s Bohom cestou za cieľom, ktorá obsahuje presne určený a konkrétny smer, aký malo aj vtelené Slovo. Je to tá cesta, na ktorej objavíme «šírku a dĺžku, výšku a hĺbku» v «Kristovej láske, ktorá prevyšuje všetko poznanie» (Ef 3, 18-19). V tomto kráčaní, ktorému sa človek priučí od Ježiša Krista, to čo človek robí nie je «sebarealizácia», ale nepretržité odovzdávanie sa vo viere Inému, ktorý ho volá, aby sa stal sebou samým v láske.

Encyklika Veritatis Splendor spomína «Reč na Hore» pri rôznych príležitostiach v bodoch (12, 15, 16, 24, 45)  a tak vyzýva, aby učenie o evanjeliovom zákone bolo postavené na vrchol kresťanskej morálky v súvislosti s druhou odpoveďou Ježiša bohatému mládencovi, ktorou mu ukazuje cestu dokonalej lásky.

Podľa sv. Tomáša Akvinského zákon Evanjelia je vnútorným zákonom vzhľadom k tomu, že jeho podstatným prvkom je «milosť Ducha Svätého» získaná skrze vieru v Krista, «ktorá ospravedlňuje a pôsobí skrze lásku, ktorá posväcuje». Zákon Evanjelia obsahuje aj druhotné prvky, ktoré potrebuje milosť Ducha ako prostriedky na pôsobenie v nás: a nimi sú Reč na Hore a sviatosti potrebné na sprostredkovanie Kristovej milosti. Takto sa v zákone Evanjelia napĺňa Desatoro, ktoré je zdokonalené spolu s prirodzeným zákonom, ktorý je v Desatore zahrnutý. Tento „Nový zákon“ - zákon Evanjelia priamo nasmerováva vnútorné činy človeka v oblasti —«srdca»—, v ktorých pôsobí láska spolu s ďalšími čnosťami, zatiaľ čo Desatoro usmerňovalo vonkajšie činy. Bohužiaľ, toto učenie ostalo prakticky celkom zabudnuté moralistami od XIV. storočia v dôsledku rozmachu nominalizmu, ktorý redukoval morálku na zbierku povinností. To malo za následok, že odvtedy napísane príručky a katechizmy nevkladali tento Nový evanjeliový zákon do kapitol o morálnom učení a nespomenuli ani Ježišovu reč na Hore. Dotkli sme sa tak samotnej priepasti, ktorá sa vytvorila medzi Evanjeliom a morálnym učením, a ktorá sa stala príčinou ochudobnenia tradície.

V bodoch 1965-1986 Katechizmu katolíckej Cirkvi sa nám ponúka obnovené chápanie morálneho zákona. Prezentujú nám zákon Evanjelia (evanjeliový zákon) ako «zdokonalenie božieho zákona, prirodzeného a zjaveného, v tomto svete». Následne, sa v krátkosti komentuje Reč na Hore, kde vyzdvihuje spojenie tohoto zákona s príkazom lásky k blížnemu podľa sv. Jána (13, 24). Katechizmus ukazuje, že je to zákon lásky, ktorá nekoná zo strachu; zákon milosti, ktorá dáva silu konať; zákon slobody, ktorá plodí spontánne skutky a robí z nás nie sluhov, lež priateľov Krista. Nakoniec vidíme v bode 1971 ako Katechizmus jasnejšie, než encyklika (VS 26), pripája k Reči na Hore «morálnu katechézu apoštolského učenia». Reč na Hore nie je izolovaným textom; je skôr výnimočným miestom, kde sa koncentruje morálne učenie Nového zákona a celej Biblie. Týmto spôsobom Katechizmus aj encyklika robia veľmi dôležitý obrat vo fundamentálnej teológii.

***

spracované podľa: ABEJON, G.; Comentarios a la «Veritatis splendor». BAC, Madrid, 1994. ss. 483-485.

Aj tento rok sa vrátim k Humovým Dialógom. Každý týždeň prejdem jednu časť a prehĺbim poznámky z minulého roka. Prvomarcový týždeň som začal s Úvodom a Prvou časťou.

David HUME: Dialogues Concerning Natural Religion (Dialógy o prirodzenom náboženstve)

- vyjadruje svoje dôvody proti náboženstvu. Dielo bolo vydané po jeho smrti, na myšlienkach pracoval približne 25 rokov. Protagonisti dialógu: Demea - ortodoxný veriaci, Cleanthes - filozof, Philo - skeptik (v mnohom blízky názorom Huma)

- Dielo je písané vo forme dialógu - je to živšie, má to iný rytmus. Je si vedomý, že nejde o systematické vysvetlenie. Podľa neho je to pre náboženstvo lepšie.

- Božie jestvovanie je “isté”. Problematický je pojem Boha. Kto je Boh?

Prvá časť

- Nemožno dokazovať Božiu existenciu “absurdnému a úplne nevzdelanému” skeptikovi. Človek musí veriť aspoň to, že sa možno dopracovať k poznaniu. Aspoň poznanie vedecké, alebo praktické v bežnom živote, musí byť prijaté ako možné.

(more…)

História

12. 03. Svätorečenie sv. Ignáca a sv. Františka Xavérskeho

—

Sviatky našich bratov a kňazov

01. 03. Šebastián Labo - kňaz - svätenie (1969)

04. 03. Pavol Janovič - brat - narodeniny (1931)

07. 03. Andrej Škorňa - brat - narodeniny (1923)

15. 03. Ondruš Rajmund - kňaz - narodeniny (1929)

18. 03. Anton Štyrák - brat - vstup do SJ (1949)

25. 03. Marián Mráz, Valašík - kňazi - meniny

Obsah čísla

Základný obsah a trvanie tzv. „Týždňov“

„1 Štvrtá. Hoci sa pre nasledujúce cvičenia po­užívajú štyri týždne, zodpovedajúce štyrom čiastkam, na ktoré sú rozdelené cvičenia – 2 t. j. prvá časť obsahuje uvažovanie a naze­ranie o hriechoch, druhá život Krista, nášho Pána až po Kvetnú nedeľu vrátane, 3 tretia utrpenie Krista, nášho Pána, štvrtá vzkriese­nie a nanebovstúpenie s dodatkom o troch spôsoboch modlitby – 4 predsa to netreba tak rozumieť, že každý týždeň má nevyhnutne se­dem alebo osem dní. 5 Lebo sa totiž stáva, že niektorí v prvom týždni pomalšie nachádzajú to, čo hľadajú, t. j. ľútosť, bolesť, slzy nad svoji­mi hriechmi; 6 podobne sa stáva, že iní sú zasa usilovnejší a viac zmietaní alebo skúšaní roz­ličnými duchmi; 7 preto niekedy bude treba skrátiť týždeň a inokedy ho zasa predĺžiť; to isté nech sa stane vo všetkých ostatných nasle­dujúcich týždňoch a nech sa veci usporiadajú podľa podávanej látky; 8 ale majú sa skončiť viac-menej za tridsať dní.“ (DC 4)

Táto poznámka je bohatá na informácie. Hovorí o tom, že duchovné cvičenia majú tzv. štyri týždne: „Prvý týždeň“ sa zaoberá meditáciami o hriechoch a o pekle. Obsahom „Druhého týždňa“ sú kontemplácie zo života Krista až po Kvetnú nedeľu. „Tretí týždeň“ sa venuje kontempláciám o utrpení Ježiša Krista a posledný „štvrtý týždeň“ sú kontemplácie o Zmŕtvychvstaní, o Zjaveniach a Nanebovstúpení; spolu s tzv. cvičením o „Troch spôsoboch modlitby“. V druhej časti sa sv. Ignác venuje vnútornému prežívaniu modlitby zo strany exercitanta, od toho závisí dĺžka týždňa – „predsa to netreba tak rozumieť, že každý týždeň má nevyhnutne sedem alebo osem dní“. Pre modlitbu, tak ako pre inú činnosť, je dôležitá námaha a úsilie dosiahnuť úmysel alebo ovocie z nej: ľútosť, bolesť, slzy… Rovnako pre modlitbu sú dôležité želania a túžby, napríklad trpieť spolu s Kristom, radovať sa spolu s Kristom, túžba pripodobniť sa Kristovi, túžba objaviť jeho lásku, želanie mať ju, alebo sa aspoň pokúsiť dosiahnuť ju. Najdôležitejšie želanie alebo túžba počas duchovných cvičení by mala byť poznať Božiu vôľu a uskutočňovať ju vo všetkých veciach. Niektorí na to potrebujú viac času, iní menej. Ignác hovorí, že niektorí v „Prvom týždni“ nachádzajú pomalšie to, čo hľadajú, iní sú zasa usilovnejší a to platí aj o ostatných etapách, či „Týždňoch“ počas celých duchovných cvičení. Pozitívne duchovné motívy sú preto veľmi dôležité v duchovných cvičeniach.

Čo to znamená v praxi? Rovnaké body, obsah meditácií, či kontemplácií, môžu vyvolať rozdielne účinky v srdci exercitanta. Ignác je preto veľmi osobný a dbá o to, aby každý exercitant mal svoju dynamiku počas duchovných cvičení, najmä počas tridsaťdňových, a najmä dostatok času. Posunúť sa dopredu na duchovných cvičeniach, dosiahnuť stanovené ciele, zrealizovať pozitívne túžby, získať dobré ovocie, je vždy darom od Boha. Samozrejme, že pomôckou na dosiahnutie týchto cieľov sú všetky pravidlá, inštrukcie, poznámky a pokyny, ktoré Ignác dáva v duchovných cvičeniach, predovšetkým forma a spôsob DC.

Duchovné cvičenia sa teda dajú prispôsobiť svojím trvaním. O tejto veci píše napríklad otec Polanco, blízky spolupracovník sv. Ignáca, v tzv. „Direktóriu“ pre dávanie Duchovných cvičení:

„Hoci Cvičenia sa delia na štyri Týždne, tieto Týždne nemáme počítať podľa istého počtu dní. Každý Týždeň by sa mal ukončiť vtedy, keď exercitant dosiahol cieľ, ktorý hľadá v tom Týždni. Prvý týždeň by sa teda mal ukončiť vtedy, keď dosiahne dostatočné poznanie svojich hriechov a ľútosť nad nimi a je pripravený na generálnu spoveď. Druhý týždeň by sa mal ukončiť vtedy, keď vykonal podstatný pokrok v meditovaní o Kristovom živote alebo ak vstúpil do voľby, keď sa uistil o Božej vôli v nej. Tretí týždeň by sa mal ukončiť, keď je jasné, že dostatočne meditoval o Pánovom umučení a dobre pochopil metódu, ktorú má používať pri meditovaní o umučení v budúcnosti. Štvrtý týždeň sa dokončí, keď vykonal dostatočný pokrok v cvičeniach o Vzkriesení a o Vzbudení lásky k Bohu ako aj Metódy modlitby. Teda podľa cieľa každého Týždňa (a keď berieme do úvahy okolnosti) počet cvičení daných v každom Týždni môže byť menší alebo väčší a tiež aj počet dní, ktorý venujeme každému cvičeniu.“ (D 20:41)