Boh môj, Pán, kamarát, priateľ. Ty stojíš pri mne vždy, aj keď ťa ja veľa krát ignorujem. Poviem si, že potom sa zastavím, potom, teraz nemám čas, ešte toto, ešte tamto. A ty čakáš. Si môj Pán, môj Boh, veľký, nekonečný, nič ťa neobsiahne, dobrý, najväčší, čistá láska dokonalá…a Ty čakáš, na mňa, stále čakáš, aj keď si Ťa nevšimnem. Džentlmen. Nevnucuješ sa, stále nás voláš, no čakáš. Ach môj Pane. Akí sme hlúpi. Keď ťa odmietame. Ty nám dávaš všetko, bez Teba nie je nič. My nie sme nič. A napriek tomu ťa veľa krát ignorujem. Človek si povie, že keď bude starý, tak sa Ti bude venovať. O čo všetko prichádza. S Tebou je každá chvíľa života nádherná. Práve TERAZ, v prítomnosti. Aj keď sa zdá všetko okolo sivé a všedné, s Tebou nie…..s Tebou má aj sivá mnoho farieb a odtieňov. Pane môj, nikdy sa Ťa nechcem vzdať, svojou ľahostajnosťou. Prosím, nedovoľ to. Nikdy. Prídu starosti, rôzne skúšky, vyprahnutosť, suchopárnosť. No prosím, vždy ma drž pri sebe. Nedovoľ aby som sa ťa vzdala. Môj Boh, nádherný Boh. Len ty dávaš pravú slobodu ducha. Pokoj. To všetko nadprirodzené, čo sa nedá opísať a porovnať s niečím iným. Človek sa ženie za zdanlivou slobodou. Neuvädomuje si kam to vedie. Hlavne vtedy, keď chceme všetko sami, podľa seba. Hovoríme si, toto je pre mňa dobré. Takto to chcem ja a čo ostaných do mňa. Robím si čo chcem a ako chcem. Ignorujúc tvoje napomenutia. A nakoniec zistím, kam ma to doviedlo. Duša sa zmieta v pasci a nevie ako von. Je slabá sa zo všetkého predrať cez tú hustú spleť lepkavej pavučiny. No Ty stále čakáš. Džentlmen. A keď sa ozve niekde z najhlbšej hĺbky duše volanie o pomoc, ty počuješ. Volá, kričí len ten kúsoček duše, ktorá ešte ostala preniknutá tebou z detstva. Kúsok. Čo ostal a nemôže sa pozerať na tú lepkavú hmotu čo pohlcuje ostatné. Ty čakáš a keď ten kúsok duše zavolá, tak ako švihom čarovného prútika pretrhneš všetky pavučiny, čo bránia pohľadu na TEBA. Bránia čistej láske a slobode. Prišiel si, zachránil, dotkol sa. Bože môj nádherný, kto sa Ti môže vyrovnať? Stačí len maličký závan tvojej prítomnosti ktorú duša pocíti a zrazu nechápe čo sa s ňou deje. Lieta, chce vzlietnuť k Tebe, svojmu Bohu, no stále je tu. Musí. Ešte musí. Ale ten čas chce venovať len tebe. Boh môj, večný, nádherný, čistý, dokonalý. Dokonalá Láska, pravá, hlboká, nekonečná. Môžem povedať, že Ťa milujem? Odvážim sa? Keď moja láska oproti tvojej je taká neporovnateľná?
Nahrávam ...
Komentujete