Liturgia (slávenie eucharistie) a služba chudobným

***

Sotva nájdeme dokument, v ktorom sa pojednáva o liturgii a spravodlivosti zároveň. Podľa Tomáša Akvinského, každá zo siedmich sviatostí je znakom pamiatky na historické udalosti spásy, znakom ich účinného sprítomnenia a znakom predstihu konečnej spásy. Preto, eucharistia -rovnako ako ktorákoľvek iná sviatosť- nesie so sebou spomienku na minulosť a predznamenáva to, čo nastane v budúcnosti. “Tvoju smrť zvestujeme a tvoje zmŕtvychvstanie vyznávame” - spomienka na minulosť; “príď, Pane Ježišu” - predzvesť budúcnosti. Obe tieto skutočnosti obsahujú v sebe silné sociálne požiadavky.

V eucharistii slávime našu odovzdanosť voči ostatným

Eucharistia je predovšetkým pamiatkou na smrť a vzkriesenie Krista. Spomínať si je oveľa dôležitejšie, než si myslíme. V Starom zákone sa praktizoval kult spomienky: «Pamätaj si, Izrael …». Ježiš nám tiež chcel zanechať pamiatku: «Toto robte na moju pamiatku». Jedná sa tu o niečo viac než je opakovanie obradu. Istý katolík z Konga povedal: «Nemôžeme hodnoverne ponúknuť chlieb na obetu Bohu, ak neponúkneme seba samých za pokrm ľuďom»  (eucharistický kongres v Lurdoch, 1981). Preto bolo slávenie eucharistie spojené s bratským zdieľaním dobier už od staroveku. Keď sa oddelila eucharistia od bratského pohostenia (2. storočie), zdieľanie dobier nadobudlo inú formu, avšak stále súviselo s eucharistiou. Boli to dary, ktoré sa zvykli nechávať pred sv. omšou v priľahlej miestnosti kostola. Keď nastal vhodný moment, vzal sa odtiaľ chlieb a víno potrebné na slávenie eucharistie, aby ich priniesli slávnostne k oltáru. Zvyšok darov bol na konci rozdelený pre chudobných. Takto je eucharistia sviatosťou milosrdenstva a služby. Ježiš žiada svojich učeníkov, aby boli ochotní vykonávať úkony služby jedni pre druhých (napr. umývanie nôh). Eucharistia sa nazýva sviatosťou služiacej lásky, hovorí sv. Tomáš. “Eucharistia nemôže byť len obradom a liturgiou; …denná služba lásky jedných voči druhým je nevyhnutnou súčasťou eucharistie a tento každodenný prejav láskavosti je skutočnou liturgiou a uctievaním Boha” - píše Ratzinger. A tvrdí, že “Kristova liturgia sa slávi v určitom zmysle reálnejšie v každodennej činnosti, než v obradoch”.

V eucharistii už vopred zakusujeme spoločenstvo Božieho kráľovstva

Čo obsahuje eucharistia z toho, čo predchádza budúcnosť? Je to očakávanie príchodu. V eucharistii máme zážitok, uskutočnený vopred sviatostne, nádherného bratského spoločenstva s Otcom. Ján Zlatoústy hovorí: “je len jeden stôl pre bohatého a chudobného. Vtedy (keď príde Božie kráľovstvo) sa budú pásť spolu vlk aj baránky” (Iz 11,6). Podľa liturgickej reformy, ktorá rozlišuje prítomnosť predsedajúceho zhromaždeniu, nie je dovolené žiadne iné delenie medzi účastníkmi na základe spoločenskej triedy, veku, pohlavia, atď. Konštitúcia o posvätnej liturgii jasne potvrdzuje, že “sa nemá v liturgii uprednostňovať nijaká súkromná osoba ani nijaké spoločenské postavenie, a to ani v obradoch, ani vo vonkajších prejavoch” (SSC 32). Kde chýba v bratstvo, tam niet ani eucharistie. Leonardo Boff hovorí: “Bohatí a chudobní spoločne prijímajú v kostole, ale vzájomne sa odmietajú v továrni”.

Skúsenosť sv. Pavla v Korinte /1 Kor 11/

“Keď sa teda schádzate v zhromaždení, nie je to požívanie Pánovej večere, lebo každý si hneď vezme a zje svoju večeru” (v.20-21). Nikto nebol vylúčený z eucharistie, ale vznikla jasná diskriminácia na hostine, ktorá ju predchádzala:  “a potom jeden je hladný a druhý opitý” (v.21). “Lebo kto je a pije, a nerozoznáva telo, ten si je a pije odsúdenie” (v.29). Zaujímavé je, že robíme problém zo všetkého, čo Ján Zlatoústy relativizoval, teda z oblečenia, formy, giest, z toho kto číta, ako sa prijíma, zatiaľ čo sa vyhýbame otázke: či spĺňame podmienky potrebné pre slávenie eucharistie. Veď tradičné kategórie ako sú: dovolenosť a platnosť, nepostačujú na to, aby sme si všimli, čím by malo byť slávenie eucharistie. Preto by sme mali zaviesť pojem pravosť. Každé slávenie eucharistie má spôsob ako overiť svoju pravosť: Aká je komunita (mimo chrámu) a aký druh vzájomných vzťahov vyžaduje od svojich členov. Komunita má “preveriť samu seba” (v.28), prv než začne sláviť eucharistiu.

spracované podľa knihy: CARVAJAL, L.; El clamor de los excluidos. SAL TERRAE, Santander 2009.