Vo svojom “Princípe a fundamente” Ignác tvrdí, že všetky stvorenia boli stvorené “pre človeka” a človek “pre Boha”. Inými slovami, viac poetickejšími, niečo podobné hovorí žalm 8. Rámec tomu dáva opakujúci sa verš, ktorý definuje žalm ako chválu Boha, avšak prvotným motívom žalmu je človek. Ignác hovorí: človek chváli Boha; žalm chváli Boha prostredníctvom človeka.

2)  Pane, náš Vládca,

aké vznešené je tvoje meno na celej zemi!

V strede tohto rámca s trochu iným odtieňom sa nachádza otázka, ktorú kladie žalmista: Čo je človek? Táto otázka, sustredená v chvále, je podstatou žalmu. Je to otázka údivu. Človek je tou otázkou a zároveň aj tým kto ju kladie. Na rovnom povrchu zeme stojí človek, ktorý sa krúti okolo seba ako otáznik. Ten človek vie, že sa nepozná, ale len on sám spomedzi živých tvorov sa dokáže pýtať. Žalm prináša na scénu anonýmnu bytosť, aby vyslovila veľkú otázkú, a tak predstavila celé ľudstvo. Čo je človek? - Bytosť, ktorá kladie otázku o človeku. Otázka je vyprovokovaná istým nazeraním, pretože človek poznáva najskôr to vonkajšie, predtým než vstúpi do seba. Nie je to len pohľad; je to nazeranie, ktoré hľadí cez priesvitné ba dokonca i cez nepriehľadné. V tomto prípade je to nočná kontemplácia, ako keď noc vyprovokuje a zahalí pokojný pohľad:

4)  Keď hľadím na nebesia, dielo tvojich rúk,

na mesiac a na hviezdy, ktoré si ty stvoril…

V nádhere diela kontempluje tvorcu (remeselníka). Remeselníka, ktorý je dôkladný, láskyplný, ktorý pracuje nielen rukami -ako zvyknú vravieť hebreji-, ale i prstami. Nočná obloha je dielom zo zlata, ktoré naplnil leskom. Aká pochabosť, akí úbohí sú ti, ktorí sa nevedia povzniesť cez dielo k tvorcovi…!: “Keď už, zvedení ich krásou, pokladali ich za bohov, nuž bolo im treba vedieť, o čo nádhernejší je ich Pán; veď ich stvoril prapôvodca krásy” (Múd 13,3).

Žalmista kontempluje s obdivom nočný jas; nechá sa zahaliť a zaplaviť tajomným tichom. Zrazu, sa jeho pohľad znepokojí; cíti sa zaplavený údivom: v tomto vesmíre, kde nie je chaos, vo vesmíre, ktorý Boh stvoril a udržiava, čože je človek?

5)  čože je človek, že naň pamätáš,

a syn človeka, že sa ho ujímaš?

Nie že by bol človek taký veľký a dôležitý, a preto zaujíma pozornosť Boha, ale preto, že Boh sa o neho stará, preto je človek dôležitý. Človek je bytie, o ktoré sa staráš. Je pravda, že sa zaujímaš o všetko, ale o človeka zvláštnym spôsobom: “ty, Pane, ľuďom i zveri pomáhaš …”, ale “ľudia sa utiekajú do tône Tvojich krídel” (Žalm 36,7-8). Boh z nás urobil svojich partnerov …! Človek je bytosť, o ktorú sa Boh stará.

***

podľa knihy: Schókel, L. A.; Contempladlo y quedaréis radiantes. Sal Terrae: Santander, 1996.