Ignác

„On ťa prvý miloval“

Ignác z Loyoly – učiteľ duchovného života a svätec, rodom baskický šľachtic, súčasník Kolumba, Michelangela, Luthra a ďalších osobností 16. storočia.

Úraz pri obrane Pamplony ho priviedol k zamysleniu sa nad svojím životom a po roku strávenom na lôžku zmenil svoj život a začína hľadať Boha skrze vnútornú skúsenosť modlitby a chudoby.

Nadšenie z obrátenia a nového začiatku ho viedlo k veľkým činom askézy, odriekania, pôstu a sebatrýznenia. Týmto chcel donútiť Boha odpovedať… Avšak namiesto očakávaného výsledku, vyplavili sa v jeho duši pochybnosti, súženia a škrupule. Je to čas očisťovania, keď Ignác býval v dominikánskom kláštore.

Až keď mu jeho spovedník, istý dominikán, zakáže vyznávať sa zo starých hriechov a zachovávať tvrdé odriekanie, Ignác prestáva dôverovať sebe a učí sa odovzdávať seba samého do Božích rúk. V myšlienke, že „Boh ma prvý miloval“ nájde útechu a objaví rozmer „daru“ – celý môj život je darom od Boha.

Ovocím týchto pochybností je Ignácovo „rozoznávanie duchov“ – vnímavosť pre prameň vnútorného pokoja a duševnej nepohody:

„Trvalá bezútešnosť nemôže byť Božím darom“

„Svetského človeka totiž zlý duch pokúša svetskými radosťami, ktoré vedú k nepokoju a bezútešnosti“

„Duchovného človeka pokúša nábožnými skutkami, aby ho robil namysleným“

„Ale pokoj a útecha prichádzajú len z Božej ruky.“

V ukážke z filmovej inscenácie opisuje svoj začiatok duchovného života nedôverčivému kardinálovi, ktorý ho pokladá za ďalšieho bludára a reformátora.