Sviatosť manželstva a život v rodine
P. František Gábriš S.J.
Cirkev si uvedomuje, že manželstvo a rodina tvoria jedno z najcennejších bohatstiev ľudstva. Preto ponúka svoju pomoc a chce, aby jej hlas počuli tí, ktorí už poznajú hodnotu manželstva a rodiny a usilujú sa verne žiť v tomto duchu, ale aj tí, čo sú neistí a túžobne hľadajú pravdu, a napokon tí, ktorým sa nespravodlivo bráni, aby slobodne uskutočňovali svoje rodinné plány. Prvých z nich chce Cirkev podporovať, druhých osvecovať, tretím pomáhať, a pritom ponúka svoje služby každému človeku… (Familiaris consortio, 1)
Biskupská synoda r. 1980 v Ríme sa stala skutočným medzníkom v starostlivosti o rodinu. Jej práca a výsledky podstatne ovplyvnili vzájomné vzťahy Cirkvi a rodiny, prispeli k prehĺbeniu teológie manželstva a rodiny. Synoda formulovala základné postoje v oblasti rodičovstva, najmä pri výuke a poradenskej službe prirodzenej regulácie počatia. Na jej popud vyšla Apoštolská exhortácia Sv. otca Jána Pavla II. Familiaris consortio (Rodinné spoločenstvo). Vzbudila v Cirkvi mnoho iniciatív, smerujúcich k ochrane a rozvoju rodiny, priniesla správne chápanie manželstva a rodičovstva a hľadanie nových konkrétnych možností pomoci.
Učiteľský úrad Cirkvi nám z nevyčerpateľného pokladu viery predkladá pravdu o človeku, manželstve a rodine v perspektíve Božieho plánu, zjaveného vo Sv. písme, aby sme v modlitbe, dialógu a spoločnom rozlišovaní objavovali naše možnosti a ich praktické uskutočňovanie.
Čo hovorí Familiaris consortio o situácii dnešnej rodiny? Spomína klady i zápory pochádzajúce z uskutočňovania alebo odmietania života viery, rozvíjania alebo zneužívania slobody. Upozorňuje na nespravodlivosť a núdzu mnohých, ktorí si nemôžu z tohto dôvodu založiť rodinu alebo sa postarať o jej základné potreby. Vyjadruje ustarostenosť nad stúpajúcim počtom rozvodov, nad utrpením detí v ohrozených alebo rozvedených rodinách, nad spochybňovaním samej existencie rodiny ako základu každej spoločnosti a štátu. Z konštatovania týchto faktov vyplýva, “že len výchova k láske zakorenenej vo viere môže viesť k nadobudnutiu schopnosti vytvárať rodinnú kultúru a budovať ozajstný rodinný humanizmus (čl. 6 – 7). Iba “kultúra hlboko preniknutá evanjeliom” uznáva skutočné hodnoty manželstva a rodiny, bráni práva človeka a presadzuje spravodlivosť. Preto je jednoznačne potrebné uznať prvenstvo mravných hodnôt pred materiálnymi, spojiť poznanie s múdrosťou. Iba tak je možné vybudovať spravodlivejší a bratskejší svet (čl. 8), v ktorom sa každá kultúra preniknutá vierou obohacuje “Božou múdrosťou, ktorou je sám Kristus” (čl. 10).
Rodina je tým miestom, kde sa poslanie – byť pre druhých Kristom – uskutočňuje najprirodzenejšie a najľahšie. Veď práve rodičia dokážu sebe navzájom a svojim deťom obetovať veľa: svoj čas, pohodlie, námahy aj utrpenia. V perspektíve veľkej Božej rodiny – Cirkvi, Tajomného Kristovho tela, Eucharistie, Kristovej prítomnosti vo svete objavujeme jedinečné povolanie: byť Božími spolupracovníkmi pri premene našej civilizácie na civilizáciu lásky. “Božie kráľovstvo je vo vás!” Áno, je v hĺbke nášho srdca ako schopnosť premieňať každé zlo na dobro, nenávisť na lásku, závisť na dobroprajnosť, povýšenectvo na uznanlivosť. Vzájomná láska a pomoc, to je prvý a základný zmysel existencie človeka “ako muža a ženy”. Bytostným priestorom prežívania tejto lásky je manželstvo a rodina. Patrí nepochybne do Božieho plánu, že žena môže pochopiť muža lepšie než ktorýkoľvek iný muž, a že muž dokáže pochopiť ženu, ktorú miluje, nekonečne viac než ktorákoľvek iná žena. To vysvetľuje, akú dôležitú úlohu majú obidvaja pri vzájomnom posväcovaní. Skutočný muž, bez toho, že by niečo stratil zo svojej mužskosti, si bude osvojovať charakteristické ženské črty – nežnosť, trpezlivosť, citlivosť, schopnosť prispôsobiť sa – a bude ich ďalej rozvíjať. Ženy si zas budú celkom prirodzene osvojovať vlastnosti ich milujúcich mužov – odvahu, silu, nestrannosť –, pričom si ponechajú svoj ženský pôvab a nehu. Takáto vzájomná výmena darov dá ešte viac vyniknúť pravej mužskosti a ženskosti. Erotika predstavuje vlastnosti človeka, ktoré sú hodné obdivu a ktoré môžu vyvolať záľubu a zážitok krásna. Láska – agapé – preniká do najhlbších oblastí osobnosti, vidí milovaného v jeho jedinečnosti a nezameniteľnosti a túži sa mu darovať. Preto pravá láska prekonáva všetky obmedzenia a zabezpečuje si trvalosť v čase. Krása telesného zjavu sa pominie, duševné vlastnosti sa môžu zmeniť, ale vzájomné darovanie sa jeden druhému v láske prináša šťastie, ktoré nemôže prekonať žiaden majetok ani moc. V Piesni piesní sa hovorí: “Keby niekto chcel dať za lásku všetko bohatstvo svojho domu, len by ním pohrdli.” (Pies 8, 7) “Manželská láska, ktorá vedie manželov k ,poznaniu‘ a robí z nich ,jedno telo‘, sa nijako nevyčerpáva v rámci manželského páru, pretože ich robí schopnými najväčšieho možného darovania, ktorým sa stávajú Božími spolupracovníkmi pri odovzdávaní daru života novému človekovi. Takto manželia, keď sa vzájomne darujú sebe, darujú zo seba novú skutočnosť, dieťa, živý obraz svojej lásky, ako aj živú a nedeliteľnú syntézu svojho otcovstva a materstva.” (Familiaris consortio, 14)
Spoločný pohľad manželov smeruje do budúcnosti a táto budúcnosť je v ich deťoch už konkrétne prítomná. Rodičia na to vytvárajú určité duchovné prostredie – domov, v ktorom sa všetci cítia dobre a kde každý prispieva svojím dielom dôverného sebadarovania sa v láske. Rodina teda nie je nejaký biologický či spoločenský výtvor, “základná bunka spoločnosti”, z ktorej je možné zostavovať spoločensky odlišné štruktúry ako z nejakej stavebnice. Manželstvo a rodina je predovšetkým účasťou človeka na láske Boha a na tajomstve stvorenia. Je to priestor na stretnutie sa s osobným, milujúcim Bohom v celej šírke ľudskej prirodzenosti, vo všetkých rozmeroch ľudského bytia. Rodina je viditeľným miestom vzájomnej lásky Boha a človeka, a teda aj miestom pre posvätenie sveta.
“Dnes je viac ako dôležité, aby sa mladí pripravovali na manželstvo a rodinný život… Skúsenosť učí, že mladí ľudia, ktorí boli dobre pripravení na rodinný život, si vo všeobecnosti počínajú lepšie ako ostatní…” Čo to znamená? Ten bežný všedný deň, ktorý prichádza s rôznymi problémami, tá sila Božej lásky, ktorá je v ich srdciach, dokážu omnoho ľahšie prekonať to, čo vyzerá zdanlivo ako neúspech pred svetom. To, čo vyzerá ako porážka pred ľuďmi, ale ako víťazstvo pred Bohom. Dokážu si uvedomovať, že tento svet je tu na moje poslanie určenia, ktoré mi odovzdáva Boh a Boh očakáva, ako to uskutočním skrze jeho podporu a skrze zámer, ktorý mi dal. Nie je to ľahké. Po ľudskej stránke je to veľmi náročné a ťažké. Preto sa žiada, aby tá príprava bola rok a pol alebo dva roky, ktoré spolu chodíte, aby ste sa naozaj dobre pripravovali na spoločný život. Aby ste si vedeli odovzdať to, čo Boh do každého jedného z vás vložil ako najväčšiu hodnotu, a to je dar krásy, ktorý každý jeden z nás vlastní vo svojom živote, vo svojom srdci. Nebojme sa ukázať tú krásu, ktorá je Božia. Nebojme sa s ňou vystúpiť pred druhých a darovať sa im. “Preto sa Cirkev musí postarať o lepšie a hlbšie programy prípravy na manželstvo…” (FC 66).
Na záver sa k vám obraciam slovami Sv. otca Jána Pavla II.:
“Predovšetkým synovia a dcéry Cirkvi musia milovať rodinu, je to ich konkrétna a náročná úloha. Je úlohou kresťanov, aby s radosťou a presvedčením hlásali ,Radostné posolstvo‘ o rodine, ktoré je treba opätovne počúvať a stále hlbšie chápať… Treba, aby dnešné rodiny opäť dostali svoju pôvodnú tvár! Treba, aby nasledovali Krista.”