„Mám problém“
Dnešná doba a svet rozhodnutí
Reklamná mašinéria ma presviedča o tom, čo je pre môj život, alebo život mojich najbližších nevyhnutné. Ten šampón mi sľubuje šťastie v partnerstve; ten nápoj zasa popularitu medzi rovesníkmi… Reklama mi sľubuje nekonečnú radosť, aj keď iba vo vysnívanom svete virtuálnej reality. Na konci chcem všetko, čo samozrejme je nemožné. Potrebujem urobiť rozhodnutia a urobiť ich v reálnom svete. Okrem bežných každodenných rozhodnutí, niekedy stojím pred životnými rozhodnutiami. Čím vážnejšie je rozhodnutie, tým viac sa chcem rozhodnúť správne. Viem, že rozhodnutie niečo stojí a ja zaň „platím“. Nechcem platiť za to, čo nemá cenu. Taktiež nechcem platiť za to, čo sám nechcem a po čom netúžim. Chcem sa rozhodnúť sám a slobodne, keďže ide o môj život. Viem však, čo stojí za to; čo ma urobí naozaj šťastným; čo mi pomôže viac byť človekom?
Prečo som tu?
„Nežijem preto, aby som jedol, ale jem preto, aby som žil.“
Toto jednoduché motto vyjadruje veľkú múdrosť: je v ňom jasné rozlíšenie medzi cieľom a prostriedkami. V mojom rozhodovaní má toto správne rozlíšenie kľúčovú úlohu. Hoci sa to zdá jednoduché, prax ukazuje, že ľudia, a možno ani ja sám, v tom nemusíme mať vždy jasno. Jednoduché rozlíšenie medzi cieľmi a prostriedkami je nasledovné:
Ciele sú hodnoty samy v sebe, napr. pravda, pokoj, láska, obetavosť… Naproti tomu prostriedky sú cestami, ktorými dané ciele dosahujeme. Môže to byť kariéra, aktivity, úlohy a projekty či životný stav.
Ignác Loyolský nám o cieli a prostriedkoch v súvislosti s voľbou a rozhodovaním pripomína v svojej knižke Duchovných cvičení (DC) nasledovné:
„V každej dobrej voľbe, nakoľko to záleží od nás, oko nášho úmyslu musí byť jednoduché, hľadiac jedine na cieľ, pre ktorý som stvorený, t. j. na chválu Boha, nášho Pána a na spásu svo¬jej duše. A preto, čokoľvek si volím, musí slúžiť na to, aby mi pomáhalo k cieľu, pre ktorý som stvorený; nesmiem usmerňovať alebo ťahať cieľ k prostriedku, ale prostriedok k cieľu. Tak sa stáva, že mnohí sa najprv rozhodnú oženiť sa, čo je prostriedok a až potom slúžiť Bohu v man¬želskom stave, čo je cieľ. Iní zasa najprv chcú mať benefíciá a len potom slúžiť v nich Bohu. A tak títo nejdú rovno k Bohu, ale chcú, aby Boh prišiel rovno k nim, k ich nezriadeným náklonnostiam. Takto robia z cieľa prostriedok a z prostriedku cieľ. To, čo by mali postaviť na prvé miesto, stavajú na druhé. Lebo najprv si mám postaviť pred oči, že chcem slúžiť Bohu, čo je cieľ, a až potom, keď je to osožnejšie, vziať si benefícium alebo ženu, čo je prostriedok k cie¬ľu. Tak ma teda nijaká vec nemá pohýnať, aby som siahal po tých alebo oných prostriedkoch alebo sa ich zriekol, ale jedine služba a chvála Boha, nášho Pána a večná spása mojej duše.“ (DC 169)
Na to teda, aby som sa správne rozhodol, potrebujem vedieť rozlíšiť cieľ od prostriedku. Mám však v tom jasno? Som naozaj slobodný voliť si cieľ?