Naše BLOGY  |   Registrácia  |   Vytvor si BLOG  |   Prihlásenie

 

Júl 2014
P U S Š P S N
« Apr    
 123456
78910111213
14151617181920
21222324252627
28293031  

Spomienka na štátny zásah proti reholiam

V roku 1950 štátna moc zlikvidovala rehole

V noci z 13. na 14. apríla 1950 sa mužské rehole v Československu dostali do situácie likvidácie. Komunistický režim síce nevydal zákon o ich likvidácii, ale rehoľníkov sústredil do kárnych kláštorov a znemožnil im kontakt s ľuďmi ako aj verejné apoštolské účinkovanie. Celú akciu s označením „K” riadila Štátna bezpečnosť a vykonávali ju príslušníci Zboru národnej bezpečnosti, armády a Ľudových milícií. Vyzbrojení boli puškami, samopalmi, ľahkými guľometmi, obuškami a plynovými sviečkami. Na celom Slovensku bolo v túto noc sústredených 881 osôb z 11 reholí. Nasťahovali ich do vybraných kláštorov v Mučeníkoch (dnes Močenok), Hronskom Beňadiku, Podolínci, Kostolnej a v Báči. V uvoľnených rehoľných domoch boli nešetrným zaobchádzaním zo strany štátnych orgánov zničené knižnice a rozkradnuté mnohé vzácne rukopisy, tlače, obrazy a nábytok. Samotné budovy získali najmä krajské a miestne národné výbory, rôzne administratívne úrady, telovýchovné spolky, detské domovy a pod. Komunistická štátna moc nazerala na rehole ako na nebezpečného ideologického nepriateľa, ktorý má značný vplyv na masy.

Vybraných rehoľníkov v nasledujúcich rokoch odsudzoval totalitný režim v inscenovaných procesoch na dlhé roky väzenia.  Mladších odviedli do pomocných technických práporov (PTP), kde pracovali v útvaroch československej armády. Po prepustení sa všetci museli zamestnať v civilnom zamestnaní. Starších a chorých rehoľníkov si režim držal naďalej v izolácii a zamieňali ich pobyt v kárnych kláštoroch V Čechách i na Slovensku podľa okolností internácie.

Continue reading Spomienka na štátny zásah proti reholiam

Jubileum Spoločnosti Ježišovej na Slovensku

Pred 450 rokmi prišli jezuiti do Trnavy

Historická Trnava z XVIII. storočiaV strednej Európe horlivým evanjelizátorom v duchu ignaciánskej charizmy bol sv. Peter Kanízius. Založil komunitu v Prahe, vo Viedni a na pozvanie Uhorského prímasa dostal pozvanie založiť dom aj v Trnave. Plán založiť dom v Uhorsku schválil za svojho života ešte sv. Ignác. V Uhorsku videl veľké evanjelizačné poslanie pre jeho blízkosť k Turkom. Ísť na hranice islamu (ad Turcos) sa sv. Ignácovi videla ako naliehavá vec a súhlasil so začatím uhorského kolégia. Do Trnavy určil 10 členov Spoločnosti Ježišovej, ktorí sa hneď odobrali do Viedne. Z Ríma poprosil arcibiskupa Mikuláša Oláha, Uhorského prímasa, aby ešte raz písomne potvrdil svoje pozvanie. Pozvanie z Uhorska do Ríma ale nedošlo. Vysvetlenie podal Peter Kanízius liste (z 26. októbra 1554) v ktorom píše, že „uhorské kolégium sa musí pre nové nepokoje a nešťastie, ktoré túto krajinu postihli, nateraz odložiť”.

Ďalšiu iniciatívu vyvinul opäť uhorský arcibiskup Mikuláš Oláh. V novom liste do Ríma napísal nástupcovi sv. Ignáca P. Diegovi Laínezovi: „že zriadil v Trnave vedľa katedrály školu, ktorá je vydržiavaná z dotácie kráľa” a túto školu chce zveriť jezuitom. P. Diego Laínez súhlasil so založením kolégia v Uhorsku a do Viedne poslal šesť jezuitov určených pre Trnavu. Vo Viedni mali počkať na priaznivé okolnosti svojej cesty do Uhorska. Po doriešení majetkových záležitostí kráľ Ferdinand I. vydáva zriaďovaciu listinu trnavského kolégia s dátumom 1. januára 1561. V zapätí môžu prísť 23. apríla 1561 prví jezuiti do Trnavy. Menovite to bol to Ján Seidel, moravský Nemec, ako predstavený kolégia, a Anton Ghuse, ktorý hneď začal vyučovať na mestskej škole. Ubytovali sa na fare a po dvoch mesiacoch sa presťahovali do domu, ktorý im kúpil arcibiskup. O krátky čas pribudli ďalší členovia komunity: P. Tomáš Zdelarič, Chorvát, ktorý prednášal rétoriku a učil gréčtinu. Holanďan Gerard Hero odborník na humanitnú literatúru, Holanďan Teodorik Kanízius, synovec sv. Petra Kanízia, ktorý prednášal gramatiku. Do komunity patrili ešte piati novici pripravujúci sa na kňazstvo a dvaja (novici) bratia. Jeden z nich bol krajčír a druhý kuchár. Continue reading Jubileum Spoločnosti Ježišovej na Slovensku

Svedectvo Andreja Škorňu po 60 rokoch od likvidácie rehoľných domov

Barbarská noc, 14 apríla 1950, v pamäti rehoľného brata Andreja Škorňu

Trnavský hlas uverejnil rozhovor s jezuitským bratom Andrejom Škorňom v ktorom priblížil okolnosti likvidácie reholí na Slovensku zo 14. apríla 1950. Brat Andrej redaktorke Darine Kvetanovej historické okolnosti priblížil takto:

Fr. Andrej Škorna

Fr. Andrej Škorňa

Trinásty apríl 1950. Polnoc. Do kláštorov všetkých cirkevných reholí na Slovensku a v Česku vtrhli ozbrojení vojaci. Cieľ bol jasný. Odtiahnuť ich do sústreďovacích kláštorov. Do koncentrákov. Odstrániť ich z verejného života, potichu, tajomne a hlavne všetkých. Pre komunistov boli najnebezpečnejší jezuiti. Akcia K neobišla ani Trnavu.

Brat Andrej Škorňa mal vtedy 27 rokov a v jezuitskom kláštore robil kostolníka. Býval hneď v prvej izbe na dlhej chodbe za sakristiou. „Zo spánku ma vytrhol veľký krik, nad mojou posteľou stáli ozbrojení ľudia, kričali, aby som vstal a do dvadsiatich minút sa pobalil,” spomína na Akciu K, ako osudovú noc pracovne nazvali najvyšší predstavitelia komunistického štátu. Ich hlavným cieľom bolo oslabiť cirkev, aby sa to podarilo, museli najskôr zakročiť proti reholiam. O to sa postarali komanda Štátnej bezpečnosti, Zboru verejnej bezpečnosti, ľudových milícií a vojska a zmocnenci Slovenského výboru úradu pre cirkevné veci.

„Práve tam, na dlhej chodbe nás všetkých zhromaždili. Netušili sme, čo sa s nami bude diať, i keď po meste sa už chýrilo, že vláda niečo chystá. Nikto nevedel, čo a kedy sa to stane a čo s nami bude,” vysvetľuje úž osemdesiatsedemročný rehoľník, ktorý je v Kostole Najsvätejšej Trojice kostolníkom aj dnes. I keď v tú noc neveril, že sa sem ešte niekedy vráti… Continue reading Svedectvo Andreja Škorňu po 60 rokoch od likvidácie rehoľných domov

Totalitný systém a jeho vplyv na jezuitov (1950-1989)

Totalitný systém a jeho vplyv na život jezuitov

P. Milan Hudaček SJ

Milan Hudaček SJ na Konferencii 6.5.2010

Milan Hudaček SJ s príspevkom na Konferencii 6.5.2010

Likvidáciou rehoľných domov 14. apríla 1950 sa rehoľníci opäť ocitli vo svete, z ktorého pri vstupe do rehole odišli. Tlak zo strany totalitného režimu vyvolal u nich obranné reakcie. Ich prvým ovocím boli úteky zo sústreďovacích kláštorov, neskôr tajné kňazské a biskupské vysviacky, potom zriadenie tajného noviciátu a zavádzanie kontinuitnej študijnej prípravy ku kňazstvu. Neočakávané spoločenské postavenie rehoľníkov v ďalších rokoch ich nútilo hľadať nové formy zasväteného života a evanjeliového svedectva. Trpký pohľad do minulosti ustupoval. Odpustenie krivdy barbarskej noci a volanie k životu naučilo mnohých slúžiť Bohu na hociktorom mieste. Neakceptovateľným ostal len ateizmus. Jeho spoločenské podoby nútili rehoľníkov rozlišovať v práci kolegu od kolegu, vo väzení bachára od bachára a v Cirkvi nábožného od nábožného. Orientovať sa podľa hĺbky duchovného života osoby a jeho svedectva neskôr odporúča celej Cirkvi aj Druhý vatikánsky koncil (1962 - 1965). O tom ako ostatným pomohli skúsenosti rehoľníkov z totalitného režimu, ako ich myšlienky formulovali na jezuitských kongregáciách ideál ignaciánskeho života, bude aj nasledujúci príspevok. Continue reading Totalitný sytém a jeho vplyv na jezuitov (1950-1989)

Gabriel Kapi SJ

Odhalenie pamätnej tabule v Kapušanoch rodákovi

P. Gabrielovi Kapimu SJ

(28. 8. 1658 Kapušany – 24. 3. 1728 Trnava)

sa prekladá z 27. júna na neskorší (zatiaľ neznámy) termín

Správu budeme aktualizovať po oznámení termínu slávnosti.

Stránka Kapušian

Tomáš Munk a jeho história v procese blahorečenia

Tomáš Munk a jeho životná obeta.

Tomáš Munk SJ

Tomáš Munk SJ

Jezuitská ročenka z roku 2000 bilancuje jezuitský život uplynulých čias z rôznych aspektov. Kvôli celkovému obrazu o reholi uvádza aj dlhé zoznamy zavraždených rehoľníkov. Spomína vyše tristo mien jezuitov, ktorí v 20. storočí boli zavraždení, zomreli pre zlé zaobchádzanie alebo sa jednoducho stratili počas totalitných alebo diktátorských režimov či teroristických akcií. Nemecký nacistický režim takto odstránil 82 jezuitov. Väčšina z nich boli Poliaci, Nemci, Rakúšania, Česi, Slovinci, Francúzi a Holanďania. Nemeckí spojenci v Ázii zavraždili v tom čase ďalších 23 jezuitov, najmä Holanďanov, Španielov a Kanaďanov.

Zo slovenskej provincie podstúpil mučenícku smrť v apríli 1945 novic Tomáš Munk. Zastrelili ho spolu s jeho otcom Františkom, s ktorým bol uväznený v koncentračnom tábore Sachsenhausen. Smrť Munkovcov, spolu s ďalšími 70 tisícami zavraždených Židov deportovaných zo Slovenska, znamená pre slovenskú spoločnosť traumatizujúci moment z obdobia prvej Slovenskej republiky. Dodnes vyvoláva neutíchajúcu sériu otázok aj pre Katolícku cirkev. Úplné odpovede na všetko často chýbajú.

Continue reading Tomáš Munk a jeho história v procese blahorečenia

Vzácny nález vo veži trnavského jezuitského kostola

KOSTOL NAJSV. TROJICE V TRNAVE

Opis a preklad dokumentov a predmetov nájdených v guli veže

Firma MIHO zo Žiliny v auguste 2009, (stavbyvedúci Ing. Jaromír Kasaj) začala s renováciou fasád, veží, s následnou výmenou častí krovov, výmenou zinkového plechu za medený, reštauráciou krížov i hromozvodov. Práca je plánovaná na dve etapy: do zimy 2009 dokončiť fasádu a opravu veží, v roku 2010 vymeniť strechu kostola.

13. augusta 2009  za generálnej opravy fasády, strechy a veží jezuitského kostola v Trnave, Štefánikova ul. 43 sa pri demontáži krížov našla v guli južnej veže plechová tuba (2000 x 80 mm), v ktorej bola fľaška z priesvitného skla; výška 165 mm, v strede zúžená do hrdla, s dolným priemerom 75 mm, a horným 43 mm, obsah 350 mm²; (ide o bežnú fľašku,  známu ako „három deci”). Pri otváraní plechového púzdra bola prítomná ex offo Ing. Zacharová z Krajskej pamiatkovej správy v Bratislave.

Vo fľaške boli zvinuté dva papierové dokumenty z 15. júla 1875  a druhý z 20. júla 1898. Obidva sú uvedené v prepisoch. Ďalej sa tam našli dve vizitky majstrov a dva výstrižky súčasných novín. Continue reading Vzácny nález vo veži trnavského jezuitského kostola

Spoločnosť Ježišova dnešných dní

Spoločnosť Ježišova - ako ju poznáme dnes

P. Milan HUDAČEK SJ

(Prednesené na kňazskej rekolekcii v Bratislave 11. januára 2010)

Jezuitská rehoľa kladie svoje počiatky do roku 1534. Spolu s Ignácom z Loyoly v kaplnke na Mont Martri v Paríži zložili dňa 15 augusta 1534 doživotné sľuby čistoty, chudoby a misionárskeho pôsobenia vo Svätej zemi šiesti jeho spoločníci. Po skončení štúdii v Paríži sa táto skupina rozšírená o ďalších 3 spoločníkov vyberie do Svätej zeme. Chcú tam apoštolsky pôsobiť. Vyše roka očakávajú loď v okolí Benátok, na odchod do Sv. zeme. Keď doprava zlyhala, všetci sa odoberú do Ríma. V meste ponúknu svoje služby pápežovi Pavlovi III. Pápež v krátkom čase spozná v nich horlivých a obetavých ľudí a v roku 1540 schváli ich formu rehoľného inštitútu, ako mu ju predložil sv. Ignác. Sľub misijného pôsobenia vo Sv. zemi Ignác nahradí osobitným sľubom poslušnosti Sv. Otcovi. Mladá rehoľa sa rýchlo rozrastá. V čase smrti sv. Ignáca v roku 1556 má už vyše 1000 členov. Continue reading Spoločnosť Ježišova dnešných dní

Rehoľná formácia jezuitov v rokoch totality

IX. Rehoľná formácia jezuitov v rokoch totality

Internačný kláštor Jasov sa stal v roku 1950 dočasným väzen�m rehoľn�kov

Internačný kláštor Jasov sa stal v roku 1950 dočasným väzením rehoľníkov

Rehoľná formácia na Slovensku pokračovala v zmenených podmienkach po 14. apríli 1950 v pozmenenej podobe. Zatiaľ čo internačné kláštory Jasov a Podolínec núkali novicom i školastikom častejšiu komunikáciu s pátrami, neskôr im ju nové okolnosti sťažili. Ďalšia skúsenosť prispela k tomu, že sa preukázala dôležitosť zásady „nezostať samotným, ale vyhľadávať jednotu a komunikáciu s ostatnými”. Skúsení pátri ju opakovali mladším jezuitom naliehavejšie aj v nasledujúcich desaťročiach, keď viacerí začali opúšťať Spoločnosť. Aktuálny stav neslobody na jar 1950 viacerí pokladali len za krátkodobý. Mladí jezuiti s nadšením počúvali P. Broniša, ako pevne veril, že sloboda príde nie o pár rokov, ale o pár dní. Novicov v Podolínci si podmanili aj svedectvá dominikána P. Húsku, ktorý, ovplyvnený skúsenosťou s mystičkou Teréziou Neumannovou, vyvodzoval optimistické závery pre budúcnosť Cirkvi. Čas však ukazoval, že ide o dlhodobý proces eliminácie rehoľníkov z verejného života. Continue reading Rehoľná formácia jezuitov v rokoch totality

Roky 1970 - 1980

VIII. Jezuiti na Slovensku a 32. generálna kongregácia

Páter Pedro Arrupe prekvapil svet v septembri 1973 zvolaním 32. generálnej kongregácie Spoločnosti Ježišovej.[1] Od jej otvorenia v decembri 1974 slovenských jezuitov na jej zasadaniach zastupoval P. Štefan Senčík SJ. Generálna kongregácia, po štyroch mesiacoch vytrvalých prác, zadefinovala jezuitskú misiu v aktuálnych časoch do línií v služby viery do podporovania spravodlivosti.[2] Vo štvrtom dekréte tejto kongregácie s názvom Naša misia dnes: služba (diakonia) viery a podpora spravodlivosti sa píše: „Misia Spoločnosti Ježišovej dnes je služba viery, ktorej podporovanie spravodlivosti tvorí absolútnu požiadavku nakoľko je časťou toho zmierenia medzi ľuďmi žiadaného zo zmierenia sa človeka s Bohom.”[3] Časť dokumentov 32. generálnej kongregácie bola preložená do slovenčiny a v samizdatovom zošite Sub crucis vexillo II. bola dostupná pre vnútornú potrebu jezuitskej rehole. Inšpiračne bohatý materiál kongregácie i jeho parciálne úryvky vysielané Vatikánskym rozhlasom, silno ovplyvnili životy pátrov rozptýlenej viceprovincie na Slovensku.

Jezuiti s civilným zamestnaním (Povala, Mlčúch, Bugan, Korec, Srna, Durček, Minárik, Kopilec, Eisele Lackovič…)  sa stretli v charitnom domove v Piešťanoch, ktorý bol jezuitským objektom pred rokom 1950.

Continue reading Roky 1970 - 1980