Naše BLOGY  |   Registrácia  |   Vytvor si BLOG  |   Prihlásenie

 

Október 2014
P U S Š P S N
« Dec    
 12345
6789101112
13141516171819
20212223242526
2728293031  

Zrušenie a obnovenie Spoločnosti Ježišovej

Dvesto rokov od obnovenia jezuitov (1814 - 2014)

Mapa Európy v čase zrušenia Jezuitov a anektované územia v Bielorsku s nezrušenými jezuitskými komunitami

Mapa Európy v čase zrušenia Jezuitov a anektované územia v Bielorsku s nezrušenými jezuitskými komunitami

Osemnáste storočie je storočím osvietenstva. Predstavu o ňom nám dokresľujú kritické a revolučné nálady v Európe, kedy sa všeobecne pociťuje, že dovtedajší spoločenský režim je už prežitý. Francúzsko sa s ním definitívne rozlúči revolučnou cestou. V jej ideáloch bratstva, rovnosti a slobody, podnieti európskeho človeka k mysleniu i snívaniu o novej spoločnosti. Je to storočie kedy došlo aj k zrušeniu jezuitskej rehole. Spoločnosť Ježišova, ktorá službách pápeža a evanjelizácie - ako by sa inak zdalo - mala silné slovo, zrazu precitla a v opustenosti od mocných sa objavila na okraji spoločnosti. Božia pomoc a novšie udalosti ju opäť po disponovali, aby jej chýbajúci ideál sa v Cirkvi obnovil a znovu vstúpil do služby Bohu i človeku.

Protijezuitské hnutia vo svete

V čase kedy sa uvažovalo o zrušení Spoločnosti Ježišovej vyvrcholilo niekoľko jezuitských problémov. V tridsiatych rokoch 18. storočia kulminovali vleklé spory medzi jezuitskými misionármi v Číne a v Indii na jednej strane a rímskymi kongregáciami (Pre ohlasovanie viery a Posvätným ofíciom) na druhej strane. Misionári zo Spoločnosti Ježišovej akceptovali pri ohlasovaní evanjelia niektoré tradičné obrady konfucianizmu v Číne a hinduizmu v Indii. Konali tak v presvedčení, že hodnoty ázijských tradícií možno zosúladiť so západnými nárokmi a s kresťanstvom. Tieto názory sa dostali do vážneho sporu s väčšinou katolíckych misionárov v ázijských misiách. Rímske kongregácie pokladali obrady za výlučne civilné a politické. Obradom vytýkali neoprávnenosť a synkretizmus. Aj keď v konečných dôsledkoch ich používanie sa odvádzalo od akomodačnej misionárskej metódy, pápež Benedikt XIV. definitívne zavrhol čínske obrady v roku 1742 a malabárske v roku 1744.

Zavrhnutie misionárskej praxe v Ázii oslabilo univerzálneho misijného ducha aj na iných miestach vo svete. Ukázalo sa to na protimisionárských akciách v Južnej Amerike, ktorá bola pod správou Španielska a Portugalska Portugalská vláda rozpútala boj proti siedmymi jezuitským redukciám, ktorého cieľom bolo vyvlastnenie územia, a vysťahovanie 29 000 domorodých indiánov. Jezuitských misionárov ani domorodcov sa nik nezastal a museli sa podriadiť portugalským nárokom. Portugalské kráľovstvo podnecované markízom Pombalom zrušilo v roku 1759  jezuitov ako prvé. Nežiadúce spoločenstvo muselo byť podľa úradných zápisov z portugalských území definitívne odstránené. Následne vyviezli skupinu asi 1700 jezuitov zo všetkých krajín kráľovstva.

O päť rokov došlo zakázaniu jezuitskej rehole vo Francúzsku. Kráľ Ľudovít XV. pod tlakom parížskeho parlamentu a protijezuitského lobingu madame Pompadour podpísal 1. decembra 1764 dekrét o vyhnaní jezuitov z kráľovstva. Francúzska jezuitská asistencia mala v deň zrušenia  3049 členov, z toho 184 kňazov v misiách, 84 kolégií. Continue reading Zrušenie a obnovenie Spoločnosti Ježišovej

Jezuiti, 1994-97

XI. Jezuiti na Slovensku

Jednou z foriem, ktorou chce rehoľa poslúžiť ľuďom poznávajúcim duchovný život, sú centrá spirituality. Na počiatku deväťdesiatych rokov 20. storočia, keď sa veľa rozprávalo o duchovnej púšti, čo zanechal komunizmus, sa ich potreba videla naliehavá. V roku 1993 vrátil štát reholi kaštieľ v Ivanke pri Dunaji a podobne rehoľa opäť nadobudla dom v Košiciach. Z iniciatívy pátrov Vladimíra Šaturu a Michala Fedora sa začali utvárať dve centrá. Obaja pátri sa usilovali využiť získaný priestor na zriadenie centier spirituality a dostali na to aj súhlas od predstavených.

Centrá spirituality

Spirituálne centrá vo svete nie sú koncipované jednoliato. Aj tie na Slovensku si vybrali odlišnú formu služieb. P. Vladimír Šatura mal dobré skúsenosti z Puchbergu v Rakúsku. Mesačne tam dochádzal na stretnutia so svojou skupinou, ktorá za jeho asistencie objavovala dobrá meditácie. Dom v Ivanke chcel P. Vladimír premeniť na eremitáž podľa rakúskeho modelu. Podnety pre duchovný život nechcel robiť vo forme exercičných kurzov, ale skôr formou tlačeného slova a školenia animátorov (multiplikátorov). Páter mal viacero publikácií preložených do slovenčiny a veľa prednášok nahraných na magnetofónových kazetách. Mali o ne veľký záujem jednak školy, ale i zodpovední ľudia na rôznych stupňoch služieb v Cirkvi. Páter Vladimír začal v roku 1994 s finančnou zbierkou na stavebnú obnovu ivanského kaštieľa. Popri murároch, ktorí pracovali na obnove domu dva roky, usilovne pracoval so sekretárkou Ľudmilou Vidovou na svojej vízii centra aj páter. Dával meditačné kurzy a vystupoval s prednáškami o duchovnom živote na rôznych miestach Slovenska i Rakúska. Ako jeho spolupracovníci sa vystriedali P. Milan Hudaček, P. Richard Greisiger, P. Alexander Puss a P. Bernard Mišovič. V článku do provinčných Zvestí (1998/1) P. Vladimír opísal napredovanie centra charakteristickými slovami J. F. Kennedyho: „…nebude to možné uskutočniť počas piatich rokov, možno ani počas päťdesiatich, ale pusťme sa do toho.” Predsa však bolo u sedemdesiatpäťročného pátra Vladimíra cítiť už aj únavu. V roku 2000 sa stal superiorom Centra spirituality v Ivanke P. Bernard Mišovič. Popri pravidelných týždňových prednáškach pre verejnosť sa centrum zameriavalo aj na koordináciu činnosti mládežníckych štruktúr CVX a JEV.

Continue reading Jezuiti 1994-1997

Jezuiti, 1993-1996

X. Jezuiti na Slovensku 1993 - 1996

Jezuitsk� novici na brigáde pri obnove vráteného domu v Suchej nad Parnou v roku 1990

Jezuitskí novici na brigáde pri obnove vráteného domu v Suchej nad Parnou v roku 1990

Prvé roky slobodného účinkovania Cirkvi v Československu priniesli nielen vrátenie budov reholiam, ale aj otvorili proces formovania rehoľných komunít. Veľa jezuitov, ktorí vstúpili do rehole v čase komunizmu, nemalo vtedy skúsenosť komunitného života. Začalo sa niečo nové. Dobrým úmyslom napomáhal aj otvorený záujem o rehoľu od bratov zo zahraničia. Bratské návštevy jezuitov sa zajímali aj o formačné domy. Ako prvý z formačných domov bol zriadený noviciát. Ešte v prvej polovici roku 1990 kúpil páter provinciál Andrej Osvald cez inzerát dom v Trnave, na Osvaldovej ulici č. 44. S pátrom Ladislavom Csontosom sa nasťahovalo doň 17 novicov. Ďalším trom novicom, už vysväteným kňazom, dovolili predstavení ukončiť noviciát zatiaľ pretrvávajúcim, skrytým spôsobom. P. Cyril Vasiľ požiadal o vstup do noviciátu v slovenskej provincii v zahraničí. Nastúpil doň v roku 1990 v talianskom Janove, kam ešte pred pádom totality emigroval z Československa.

Veľká časť pátrov a frátrov z formácie spred roku 1950 ostala žiť spôsobom skrytého života vo svojich bytoch, roztrúsených po sídliskách slovenských miest. Skoro všetci boli už v dôchodkovom veku a v starostlivej opatere niekoho z príbuzenstva alebo laických priateľov. Viacerí pravidelne prichádzali do rehoľných komunít na obedy, iní na duchovné obnovy a iní aspoň za potechou z jednoty na väčšie sviatky.

Continue reading Jezuiti, 1993-1996

Jezuiti, 1990-1993

IX. Jezuiti na Slovensku 1990 - 1993

Dom a kostol Spoločnosti Ježišovej v Trnave

Dom a kostol Spoločnosti Ježišovej v Trnave

Novembrové politické zmeny v Československu z roku 1989 prekvapili celú Európu. Prekvapili najmä svojím pokojným priebehom. Keď sa o pár týždňov zosypal komunistický režim v Rumunsku, nebolo to bez ľudských obetí. Satelitné štáty Moskvy sa tak do konca roka 1989 vymanili spod jej dlhoročnej politickej, ekonomickej a ideologickej závislosti.
Zmenu pomerov pocítila aj Cirkev na Slovensku. Ešte do Vianoc bol vymenovaný biskup pre Gréckokatolícku diecézu v Prešove a po Novom roku prišli menovania ďalších biskupov pre osirelé diecézy v Rožňave, v Košiciach a v Banskej Bystrici. Vo februári 1990 bol do Nitry menovaný za sídelného biskupa Ján Ch. Korec.
Rehole v Československu začali s organizovaním komunitného a apoštolského života. Provinciál Andrej Osvald zostavil dlhý zoznam jezuitských budov na Slovensku a osobitným listom podpredsedovi federálnej vlády Josefovi Hromádkovi žiadal ich vrátenie.

Vrátenie nehnuteľností

Udalosti sa menili rýchlo. Krátko po poslaní žiadostí aj ďalších reholí vyšiel zákon č. 298/90. Slovenským jezuitom boli vrátené budovy na Františkánskej ulici v Bratislave (školastikát), na Kostolnej ulici v Bratislave (TF TU), dom Teologického inštitútu v Banskej Bystrici a rehoľný dom v Trnave. V rehoľných kostoloch, ktoré doteraz patrili do správy diecéz, sa mohli jezuiti ujať služby po dohode s miestnymi farskými úradmi. Diecézy trpiace na nedostatok kňazov rady odstúpili kostoly pre službu rehoľníkom, ktorých sa zrazu mnoho vynorilo z tajnej formácie.
Návrat budov sa však nezaobišiel bez ťažkostí. Aj keď schválený zákon mal neodkladný účinok, čím nehnuteľnosť mala samotným jej určením prejsť do vlastníctva pôvodného majiteľa, skutočné vrátenie nehnuteľností bolo komplikované. Užívatelia naťahovali čas s vrátením budov s argumentmi, že sa nemajú kam presťahovať, že musia najprv pripraviť náhradné riešenia a pod. Komická situácia nastala v Bratislave s magistrátom mesta. Jeho zástupcovia stále odsúvali jezuitov s poznámkou, že na budúci týždeň už uvoľnia priestory.

Continue reading Jezuiti, 1990-1993

Spomienka na štátny zásah proti reholiam

V roku 1950 štátna moc zlikvidovala rehole

V noci z 13. na 14. apríla 1950 sa mužské rehole v Československu dostali do situácie likvidácie. Komunistický režim síce nevydal zákon o ich likvidácii, ale rehoľníkov sústredil do kárnych kláštorov a znemožnil im kontakt s ľuďmi ako aj verejné apoštolské účinkovanie. Celú akciu s označením „K” riadila Štátna bezpečnosť a vykonávali ju príslušníci Zboru národnej bezpečnosti, armády a Ľudových milícií. Vyzbrojení boli puškami, samopalmi, ľahkými guľometmi, obuškami a plynovými sviečkami. Na celom Slovensku bolo v túto noc sústredených 881 osôb z 11 reholí. Nasťahovali ich do vybraných kláštorov v Mučeníkoch (dnes Močenok), Hronskom Beňadiku, Podolínci, Kostolnej a v Báči. V uvoľnených rehoľných domoch boli nešetrným zaobchádzaním zo strany štátnych orgánov zničené knižnice a rozkradnuté mnohé vzácne rukopisy, tlače, obrazy a nábytok. Samotné budovy získali najmä krajské a miestne národné výbory, rôzne administratívne úrady, telovýchovné spolky, detské domovy a pod. Komunistická štátna moc nazerala na rehole ako na nebezpečného ideologického nepriateľa, ktorý má značný vplyv na masy.

Vybraných rehoľníkov v nasledujúcich rokoch odsudzoval totalitný režim v inscenovaných procesoch na dlhé roky väzenia.  Mladších odviedli do pomocných technických práporov (PTP), kde pracovali v útvaroch československej armády. Po prepustení sa všetci museli zamestnať v civilnom zamestnaní. Starších a chorých rehoľníkov si režim držal naďalej v izolácii a zamieňali ich pobyt v kárnych kláštoroch V Čechách i na Slovensku podľa okolností internácie.

Continue reading Spomienka na štátny zásah proti reholiam

Jezuiti v roku jubilea ich príchodu do Trnavy (1561 - 2011)

Príspevky k rehoľnému jubileu 450. výročia od príchodu jezuitov do Trnavy

Spoločnosť Ježišova si pripomenula jubileum svojho 450. výročia príchodu do Trnavy slávnostnou sv. omšou v trnavskej katedrále a ďalšími podujatiami. Sv. omšu 22. mája 2011 celebroval Trnavský arcibiskup Róbert Bezák. Zúčastnili sa jej domáci ako aj zahraniční jezuiti a mnoho priateľov Spoločnosti Ježišovej. Po sv. omši vyšli jezuiti v sprievode z katedrály do aktuálneho jezuitského kostola, kde bolo zakončenie slávnosti modlitbou k Najsv. Srdcu Ježišovmu a požehnaním s Najsv. Sviatosťou.

Druhou časťou osláv jezuitského príchodu do Trnavy bola medzinárodná vedecká konferencia 16. novembra 2011 na Trnavskej univerzite. Príspevky približovali dávnu ako aj aktuálnu misiu Spoločnosti Ježišovej na území Slovenska (zborník na stiahnutie) a ďalšie evanjelizačné aktivity.

Jezuitov pozdravil aj osobitným listom  apoštolský nuncius Mario Giordana. V liste z 30. apríla 2011 napísal:

Milovaní otcovia a bratia jezuiti

Mons. Mario Giordana, apoštolský nuncius na Slovensku

Mons. Mario Giordana, apoštolský nuncius na Slovensku

Srdečne vám ďakujem za pozvanie sláviť spolu s vami 450 výročie príchodu vašej Spoločnosti na územie dnešného Slovenska, ktoré sa historicky spája práve s mestom Trnava.

Ešte raz by som chcel vyjadriť úprimné poľutovanie nad tým, ako som to urobil už aj v liste adresovanom vášmu provinciálnemu predstavenému, že sa tejto milej slávnosti nemôžem zúčastniť osobne z dôvodu iných povinností.

Avšak, aj keď mi okolnosti nedovoľujú byť medzi vami v tejto slávnostnej chvíli, duchovne som prítomný a využívam príležitosť, aby som vás pozdravil aspoň touto cestou.

Predovšetkým by som rád všetkým členom vašej provincie odovzdal pozdrav a apoštolské požehnanie Svätého Otca i s jeho želaním mnohých úspechov pri vašej apoštolskej práci na Slovensku.

Váš príchod na tieto územia pred 450 rokmi, drahí spolubratia, bol naozaj veľkým požehnaním pre ľudí týchto končín. Historické anály totiž svedčia o tom, že ním, vo veľmi ťažkom období pre Cirkev v Európe, sa započala požehnaná duchovná práca, ktorá vynikajúcimi kázňami a katechézami vzbudzovala v ľudských srdciach záujem o sviatostný život a vernosť rímskemu pápežovi, ako Kristovmu námestníkovi a hlave celej Cirkvi.

Okrem toho vaši predkovia tu založili celú sieť škôl: kolégiá, gymnáziá, univerzity, medzi nimi aj kolégium a univerzitu v tomto meste. Takýmto spôsobom prispeli k solídnej náboženskej vzdelanosti, ktorou veriaci dokázali čeliť výzvam svojich čias a zachovali si vieru.

História vašej prítomnosti na území dnešného Slovenska i s jej veľkými osobnosťami, milovaní spolubratia, nech je pre vás aj dnes vzťažným bodom, ktorý vám svieti na cestu. Dívajúc sa totiž na apoštolský zápal a hlboký duchovný život vašich predchodcov, máte sa aj vy nanovo zapáliť pre to isté dielo, ktoré konali oni a na ktoré sa podujali pred 450 rokmi.

Continue reading Jezuiti v roku jubilea ich príchodu do Trnavy (1561 - 2011)

Jubileum Spoločnosti Ježišovej na Slovensku

Pred 450 rokmi prišli jezuiti do Trnavy

Historická Trnava z XVIII. storočiaV strednej Európe horlivým evanjelizátorom v duchu ignaciánskej charizmy bol sv. Peter Kanízius. Založil komunitu v Prahe, vo Viedni a na pozvanie Uhorského prímasa dostal pozvanie založiť dom aj v Trnave. Plán založiť dom v Uhorsku schválil za svojho života ešte sv. Ignác. V Uhorsku videl veľké evanjelizačné poslanie pre jeho blízkosť k Turkom. Ísť na hranice islamu (ad Turcos) sa sv. Ignácovi videla ako naliehavá vec a súhlasil so začatím uhorského kolégia. Do Trnavy určil 10 členov Spoločnosti Ježišovej, ktorí sa hneď odobrali do Viedne. Z Ríma poprosil arcibiskupa Mikuláša Oláha, Uhorského prímasa, aby ešte raz písomne potvrdil svoje pozvanie. Pozvanie z Uhorska do Ríma ale nedošlo. Vysvetlenie podal Peter Kanízius liste (z 26. októbra 1554) v ktorom píše, že „uhorské kolégium sa musí pre nové nepokoje a nešťastie, ktoré túto krajinu postihli, nateraz odložiť”.

Ďalšiu iniciatívu vyvinul opäť uhorský arcibiskup Mikuláš Oláh. V novom liste do Ríma napísal nástupcovi sv. Ignáca P. Diegovi Laínezovi: „že zriadil v Trnave vedľa katedrály školu, ktorá je vydržiavaná z dotácie kráľa” a túto školu chce zveriť jezuitom. P. Diego Laínez súhlasil so založením kolégia v Uhorsku a do Viedne poslal šesť jezuitov určených pre Trnavu. Vo Viedni mali počkať na priaznivé okolnosti svojej cesty do Uhorska. Po doriešení majetkových záležitostí kráľ Ferdinand I. vydáva zriaďovaciu listinu trnavského kolégia s dátumom 1. januára 1561. V zapätí môžu prísť 23. apríla 1561 prví jezuiti do Trnavy. Menovite to bol to Ján Seidel, moravský Nemec, ako predstavený kolégia, a Anton Ghuse, ktorý hneď začal vyučovať na mestskej škole. Ubytovali sa na fare a po dvoch mesiacoch sa presťahovali do domu, ktorý im kúpil arcibiskup. O krátky čas pribudli ďalší členovia komunity: P. Tomáš Zdelarič, Chorvát, ktorý prednášal rétoriku a učil gréčtinu. Holanďan Gerard Hero odborník na humanitnú literatúru, Holanďan Teodorik Kanízius, synovec sv. Petra Kanízia, ktorý prednášal gramatiku. Do komunity patrili ešte piati novici pripravujúci sa na kňazstvo a dvaja (novici) bratia. Jeden z nich bol krajčír a druhý kuchár. Continue reading Jubileum Spoločnosti Ježišovej na Slovensku

Svedectvo Andreja Škorňu po 60 rokoch od likvidácie rehoľných domov

Barbarská noc, 14 apríla 1950, v pamäti rehoľného brata Andreja Škorňu

Trnavský hlas uverejnil rozhovor s jezuitským bratom Andrejom Škorňom v ktorom priblížil okolnosti likvidácie reholí na Slovensku zo 14. apríla 1950. Brat Andrej redaktorke Darine Kvetanovej historické okolnosti priblížil takto:

Fr. Andrej Škorna

Fr. Andrej Škorňa

Trinásty apríl 1950. Polnoc. Do kláštorov všetkých cirkevných reholí na Slovensku a v Česku vtrhli ozbrojení vojaci. Cieľ bol jasný. Odtiahnuť ich do sústreďovacích kláštorov. Do koncentrákov. Odstrániť ich z verejného života, potichu, tajomne a hlavne všetkých. Pre komunistov boli najnebezpečnejší jezuiti. Akcia K neobišla ani Trnavu.

Brat Andrej Škorňa mal vtedy 27 rokov a v jezuitskom kláštore robil kostolníka. Býval hneď v prvej izbe na dlhej chodbe za sakristiou. „Zo spánku ma vytrhol veľký krik, nad mojou posteľou stáli ozbrojení ľudia, kričali, aby som vstal a do dvadsiatich minút sa pobalil,” spomína na Akciu K, ako osudovú noc pracovne nazvali najvyšší predstavitelia komunistického štátu. Ich hlavným cieľom bolo oslabiť cirkev, aby sa to podarilo, museli najskôr zakročiť proti reholiam. O to sa postarali komanda Štátnej bezpečnosti, Zboru verejnej bezpečnosti, ľudových milícií a vojska a zmocnenci Slovenského výboru úradu pre cirkevné veci.

„Práve tam, na dlhej chodbe nás všetkých zhromaždili. Netušili sme, čo sa s nami bude diať, i keď po meste sa už chýrilo, že vláda niečo chystá. Nikto nevedel, čo a kedy sa to stane a čo s nami bude,” vysvetľuje úž osemdesiatsedemročný rehoľník, ktorý je v Kostole Najsvätejšej Trojice kostolníkom aj dnes. I keď v tú noc neveril, že sa sem ešte niekedy vráti… Continue reading Svedectvo Andreja Škorňu po 60 rokoch od likvidácie rehoľných domov

Totalitný systém a jeho vplyv na jezuitov (1950-1989)

Totalitný systém a jeho vplyv na život jezuitov

P. Milan Hudaček SJ

Milan Hudaček SJ na Konferencii 6.5.2010

Milan Hudaček SJ s príspevkom na Konferencii 6.5.2010

Likvidáciou rehoľných domov 14. apríla 1950 sa rehoľníci opäť ocitli vo svete, z ktorého pri vstupe do rehole odišli. Tlak zo strany totalitného režimu vyvolal u nich obranné reakcie. Ich prvým ovocím boli úteky zo sústreďovacích kláštorov, neskôr tajné kňazské a biskupské vysviacky, potom zriadenie tajného noviciátu a zavádzanie kontinuitnej študijnej prípravy ku kňazstvu. Neočakávané spoločenské postavenie rehoľníkov v ďalších rokoch ich nútilo hľadať nové formy zasväteného života a evanjeliového svedectva. Trpký pohľad do minulosti ustupoval. Odpustenie krivdy barbarskej noci a volanie k životu naučilo mnohých slúžiť Bohu na hociktorom mieste. Neakceptovateľným ostal len ateizmus. Jeho spoločenské podoby nútili rehoľníkov rozlišovať v práci kolegu od kolegu, vo väzení bachára od bachára a v Cirkvi nábožného od nábožného. Orientovať sa podľa hĺbky duchovného života osoby a jeho svedectva neskôr odporúča celej Cirkvi aj Druhý vatikánsky koncil (1962 - 1965). O tom ako ostatným pomohli skúsenosti rehoľníkov z totalitného režimu, ako ich myšlienky formulovali na jezuitských kongregáciách ideál ignaciánskeho života, bude aj nasledujúci príspevok. Continue reading Totalitný sytém a jeho vplyv na jezuitov (1950-1989)

Gabriel Kapi SJ

Odhalenie pamätnej tabule v Kapušanoch rodákovi

P. Gabrielovi Kapimu SJ

(28. 8. 1658 Kapušany – 24. 3. 1728 Trnava)

sa prekladá z 27. júna na neskorší (zatiaľ neznámy) termín

Správu budeme aktualizovať po oznámení termínu slávnosti.

Stránka Kapušian