Pred 450 rokmi prišli jezuiti do Trnavy
V strednej Európe horlivým evanjelizátorom v duchu ignaciánskej charizmy bol sv. Peter Kanízius. Založil komunitu v Prahe, vo Viedni a na pozvanie Uhorského prímasa dostal pozvanie založiť dom aj v Trnave. Plán založiť dom v Uhorsku schválil za svojho života ešte sv. Ignác. V Uhorsku videl veľké evanjelizačné poslanie pre jeho blízkosť k Turkom. Ísť na hranice islamu (ad Turcos) sa sv. Ignácovi videla ako naliehavá vec a súhlasil so začatím uhorského kolégia. Do Trnavy určil 10 členov Spoločnosti Ježišovej, ktorí sa hneď odobrali do Viedne. Z Ríma poprosil arcibiskupa Mikuláša Oláha, Uhorského prímasa, aby ešte raz písomne potvrdil svoje pozvanie. Pozvanie z Uhorska do Ríma ale nedošlo. Vysvetlenie podal Peter Kanízius liste (z 26. októbra 1554) v ktorom píše, že „uhorské kolégium sa musí pre nové nepokoje a nešťastie, ktoré túto krajinu postihli, nateraz odložiť”.
Ďalšiu iniciatívu vyvinul opäť uhorský arcibiskup Mikuláš Oláh. V novom liste do Ríma napísal nástupcovi sv. Ignáca P. Diegovi Laínezovi: „že zriadil v Trnave vedľa katedrály školu, ktorá je vydržiavaná z dotácie kráľa” a túto školu chce zveriť jezuitom. P. Diego Laínez súhlasil so založením kolégia v Uhorsku a do Viedne poslal šesť jezuitov určených pre Trnavu. Vo Viedni mali počkať na priaznivé okolnosti svojej cesty do Uhorska. Po doriešení majetkových záležitostí kráľ Ferdinand I. vydáva zriaďovaciu listinu trnavského kolégia s dátumom 1. januára 1561. V zapätí môžu prísť 23. apríla 1561 prví jezuiti do Trnavy. Menovite to bol to Ján Seidel, moravský Nemec, ako predstavený kolégia, a Anton Ghuse, ktorý hneď začal vyučovať na mestskej škole. Ubytovali sa na fare a po dvoch mesiacoch sa presťahovali do domu, ktorý im kúpil arcibiskup. O krátky čas pribudli ďalší členovia komunity: P. Tomáš Zdelarič, Chorvát, ktorý prednášal rétoriku a učil gréčtinu. Holanďan Gerard Hero odborník na humanitnú literatúru, Holanďan Teodorik Kanízius, synovec sv. Petra Kanízia, ktorý prednášal gramatiku. Do komunity patrili ešte piati novici pripravujúci sa na kňazstvo a dvaja (novici) bratia. Jeden z nich bol krajčír a druhý kuchár.
Nasledujúci rok vypukla v meste morová epidémia. Počas moru sa nevyučovalo a traja z jezuitskej komunity zomreli. Niektorí si v tom čase urobili duchovné cvičenia a iní sa venovali ošetrovaniu chorých. Do Trnavského kolégia prišli posily. Doviedol ich P. Hieronym Nadal, ktorý z Ríma prišiel urobiť vizitáciu komunity. Pre spolubratov mával exhorty, vysvetľoval rehoľné stanovy a schválil im kúpu záhrady (v lokalite Sysľový vŕšok). Profesorom zdôraznil tri požiadavky: aby žili príkladným čnostným životom, aby sa usilovali o dôkladné vedomosti a nadobúdali pedagogické schopnosti. P. Nadal urobil personálne zmeny, čo postavilo trnavskú komunitu znova na nohy. V škole jezuiti mali 5 tried a okolo sto žiakov. Práce pribúdalo a do komunity v Trnave prichádzali ďalší jezuiti. Po dvoch rokoch P. H. Nadal opäť navštívil Trnavu (1564) a personálnymi zmenami posilnil uhorskú misiu. Medzi novými jezuitmi boli aj dvaja Slováci. Jedným z nich bol P. Ján Matejov. Pochádzal z Krakovan, viedol formáciu pre výchovu kňazov v miestnom seminári. Dňa 3 apríla 1567 v meste vypukol veľký požiar. Zhorelo asi 150 domov, a s nimi aj jezuitské kolégium. O mesiac na to vo veku 28 rokov zomiera rektor Peter Hernát. Tieto udalosti boli predzvesťou konca kolégia i jezuitského pôsobenia v Trnave, ktoré nakoniec 15 septembra 1567 aj prestalo existovať.
Posledné tri články
- Spomienka na štátny zásah proti reholiam - April 15th, 2013
- Svedectvo Andreja Škorňu po 60 rokoch od likvidácie rehoľných domov - May 16th, 2010
- Totalitný sytém a jeho vplyv na jezuitov (1950-1989) - May 12th, 2010
Najnovšie komentáre