Posts by Maja:
Filozofia náboženstva v 21. storočí
Júl 4th, 2011
V dňoch 27.-29. júna sa v Krakove konala medzinárodná konferencia Filozofia náboženstva v 21. storočí. Zúčastnili sa jej filozofi z celého sveta zaoberajúci sa touto oblasťou, medzi nimi i také známe osobnosti ako Richard Swinburne (University of Oxford), Eleonóra Stumpová (Saint Louis University), Linda Zagzebski (University of Oklahoma) či William Wainwright (University of Wisconsin).
Konferencia o Filozofii náboženstva
Konferencia sa konala v starobylých priestoroch dominikánskeho kláštora, kde sídli aj teologická fakulta. Po dvoch hlavných úvodných referátoch sa každý deň pracovalo v troch sekciách zameraných na špecifické témy filozofie náboženstva počnúc od dôkazov o Božej existencii, cez pojem Boha až po epistemologické otázky ako je status náboženských presvedčení, možnosť poznania Boha či schopnosť Boha poznať budúce kontingentné udalosti. Spektrum problémov, ktorými sa zaoberá súčasná filozofia náboženstva, je skutočne veľmi pestré a precízny analytický prístup k jednotlivým témam je obohatením aj pre iné filozofické disciplíny.
Linda Trinkaus Zagzebski: život a dielo
Jún 30th, 2011
Zagzebski Linda
Od roku 1999 pôsobí ako profesorka na University of Oklahoma. V rokoch 1979 - 1999 postupne zastávala asistentské a profesorské miesta na Loyola Marymount University. Študovala filozofiu na Stanford University, kde dosiahla titul Bc (1968), titul M.A. získala na University of California v Berkeley (1969) a Ph.D. na University of California v Los Angeles (1979) za dizertáciu Natural Kinds. V rokoch 1997-1998 bola prezidentkou American Catholic Philosophical Association a v rokoch 2004-2007 prezidentkou Society of Christian Philosophers. Primárne sa zaoberá filozofiou náboženstva, epistemológiou a etikou. V posledných rokoch sa zameriava najmä na prienik etiky a epistemológie, náboženskú epistemológiu, náboženskú etiku, teóriu cností a rôzne druhy fatalizmu.
Habilitačná prednáška Miroslava Karabu
Jún 8th, 2011Predseda Vedeckej rady Teologickej fakulty Trnavskej univerzity
oznamuje, že dňa 17.06. 2011 o 9. 00 hod. sa v aule Teologickej fakulty Trnavskej univerzity, Kostolná 1, Bratislava uskutoční habilitačná prednáška
PhDr. Miroslava Karabu, PhD.
na tému
„Metodologický anarchizmus a budúcnosť filozofie vedy“,
ktorá je spojená s obhajobou jeho habilitačnej práce
“Vedecký pokrok ako filozofický problém“.
John Henry Newman (1801-1890): Život a dielo
Jún 1st, 2011Blahoslavený John Henry Newman (1801-1890) je jedným z naznámejších kresťanských spisovateľov. Písal o ľudskej a kresťasnkej kultúre. Narodil sa v roku 1801 ako najstarší zo štyroch detí. Bol pokrstený v anglikánskej cirkvi, vyrastal v nábožensky tradičnom prostredí. Časté nedoktrinálne čítanie Písma svätého v ňom vypestovalo hlboký zmysel pre nadprirodzeno. Neskôr sa stretá s knihami deistu Tom Paine a skeptika Davida Huma. K hlbšej konverzii na dogmatickejšiu formu kresťanstva (kalvinistický evanjelizmus) došlo keď mal pätnásť rokov (1816). Táto konverzia znamenala aj prebudenie k hlbšiemu intelektuálemu životu. Spočiatku bolo jeho náboženstvo dosť dogmatické, až postupne zisťuje, že náboženstvo vyžaduje vyváženosť medzi rozumom a tým, čo človek prežíva. Pravdivé náboženstvo musí uspokojovať potreby rozumu, aj potreby srdca. Z Anglikánskej cirkvi konvertoval do Katolíckej cirkvi v roku 1845.
John Henry Newman
Pápež Lev XIII. ho urobil kardinálom aj napriek tomu, že nebol biskupom a nesídlil v Ríme. Založil Katolícku univerzitu v Írsku, ktorá sa rozvinula do University College Dublin, ktorá je najväčšou univerzitou v Írsku. Za blahoslaveného ho vyhlásil Benedikt XVI. 19. septembra 2010 v Birminghame. Najdôležitejšie diela: Apologia pro vita sua, Grammar of Assent (1870). Keď zomrel mal na rakve pás s nápisom, ktorý bol jeho kardinálskym mottom: Cor ad cor loquitur (Srdce hovorí srdcu). Bol prebraný od Františka Saleského, čo poukazuje na “tajomstvo” odkiaľ pochádzala Newmanova výrečnosť, jemnosť a prenikavosť. Na pamätnom kameni má nápis Ex umbris et imaginibus in veritatem (Z tieňa a fantaziem do (svetla) pravdy), ktorý súvisí s Platónovou alegóriou jaskyne.
Viac o Newmanovi, Newman o svedomí, Newman o viere a rozume.
.
.
John Harwood Hick - život a dielo
Február 25th, 2011
John Hick
John Harwood Hick sa narodil v Yorkshire v r. 1922. V osemnástich rokoch počas štúdia práva na Hullskej univerzite zakúsil to, čo sám opísal ako „mocné evanjeliové obrátenie“ na kresťanstvo. Preto sa rozhodol prejsť na Edinburgskú univerzitu a študovať filozofiu, s výhľadom na neskoršiu prípravu na službu v presbyteriánskej cirkvi. Druhý ročník štúdia však prerušila druhá svetová vojna. Hick kvôli výhrade vo svedomí nenarukoval, ale prihlásil sa do zdravotníckej služby.
Po skončení vojny dokončil trojročné štúdium filozofie v Edinburgu a pokračoval v štúdiu na Oriel College v Oxforde. Doktorát z filozofie získal za prácu o vzťahu viery a poznania, neskôr vydanú pod názvom Faith and Knowledge (1957). Potom sa tri roky pripravoval vo Westminster College v Cambridge na vysviacku. V r. 1953 sa oženil a nasledujúce tri roky slúžil ako pastor vo vidieckom presbyterskom kostole v Northumberlande.
Potom prijal pozvanie učiť filozofiu náboženstva na Cornell University a od r. 1959 pôsobil ako profesor kresťanskej filozofie v teologickom seminári v Princetone. V tomto období napísal svoj Úvod do filozofie náboženstva. V roku 1967 dostal miesto profesora filozofie na University of Birmingham.
Alvin Plantinga: Život a dielo
Január 27th, 2011
Alvin Plantinga
Alvin Plantinga sa narodil 15. novembra 1932 v Ann Arbor v Michigane. Jeho otec Cornelius bol prvou generáciou imigrantov z Holandska a bol v tom čase doktorandom na Michiganskej univerzite. Keď o niekoľko rokov neskôr dostal zamestnanie na katedre filozofie Calvin College, začal tam v roku 1950 Alvin na otcovu radu študovať. V prvom ročníku si podal žiadosť na Harvard a na jeho prekvapenie dostal štipendium. Strávil tam dva semestre. No prednášky Williama Harryho Jellema ho tak zaujala, že sa Plantinga vrátil späť na Calvin College, aby u neho študoval. (Rozhodnutie nikdy to neoľutoval a po Jelemovej smrti nastúpil na jeho miesto.) V roku 1954 začal postgraduálne štúdiá na University of Michigan pod vedením Williama Alstona, Williama Frankena, Richarda Cartwrighta a ďalších. V roku 1955 prešiel na Yale University, kde v r. 1958 získal titul Ph.D.
Štúdium filozofie na Calvin College bolo zamerané na dejiny filozofie, ktoré sa však zároveň chápali ako aréna, kde súťažia rôzne náboženské pohľady o ľudskú vernosť. To ovplyvnilo rámec ďalšej Plantingovej činnosti. S pedagogickou činnosťou začal už na Yale a neskôr ako profesor na Wayne State University (1958–1963), Calvin University (1963–1982) a University of Notre Dame (1982–2002). Bol tiež hosťujúcim profesorom na mnohých prestížnych univerzitách: Harvard (1964–1965), Chicago (1967), Michigan (1967), Boston (1969), Indiana (1970), UCLA (1972), Syracuse (1978) a Arizona (1980). Tam dával kurzy na rozličné témy.
Pozvánka na prednášku
November 16th, 2010Slovenské filozofické združenie nás pozýva na prednášky
Ondrej Majer, Michal Peliš
Logika otázok
a
Relevantná epistemická logika
vo štvrtok 18. novembra 2010 o 14:00 a 16:00
Miesto konania: Bratislava, Filozofický ústav SAV, Klemensova 19, 4. posch.
Organizátori: Filozofický ústav SAV a SFZ (link)
prednáška Kozmológia a svetonázor
August 23rd, 2010V rámci programu Metanexus diskusnej skupiny
„Dimenzie vedy a duchovna” pri Slovenskej fyzikálnej spoločnosti
sa koná prednáška s diskusiou
Prof. Johna Hartnetta, PhD z University of Western Australia
Cosmology and worldviews
pondelok 30. augusta 2010, 15.00 hod.
Zasadačka, dvere č. 11 na prízemí v budove
Predsedníctva SAV na Štefánikovej ul. 49 v Bratislave.
Konferencia o osobnej identite v Rakúsku
Júl 8th, 2010Katolícka teologická fakulta Univerzity v Insbrucku
organizuje v dňoch 19. - 22. júla 2010
konferenciu na tému
Personal Identity: Complex or Simplex
v Obergurgli v rakúskom Tyrolsku
2. kolokvium o modalitách dobra
Júl 6th, 2010Oddělení pro studium novověké racionality Filosofického ústavu AV ČR
ve spolupráci s Ústavem filosofie a religionistiky Filosofické fakulty UK
srdečně zve na
2nd Colloquium on the Modalities of the Good, 4. - 6. srpna 2010 v Praze
Príspevok a účasť okrem iných prisľúbili: Marina Barabas (Filosofický ústav AV ČR): „Goodness and the Ethical”, Michael Campbell (King’s College London): „Justice and the ,Indefinable Influence‘ of the Human”, David Cockburn (University of Wales, Lampeter): „Trust in Conversation”, Christopher Cordner (University of Melbourne): „Goodness and Love in Philosophical Thought”, Christopher Cowley (University College Dublin), David Levy (University of Edinburgh): „Dignity and Being Good”
Konferencia Fyzika a etika V
Máj 10th, 2010Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Slovenská akadémia vied, Univerzita Hradec Králové, Slovenská fyzikálna spoločnosť, Jednota slovenských matematikov a fyzikov, Slovenské filozofické združenie
Vás pozývajú na medzinárodnú konferenciu
FYZIKA A ETIKA V.
Poznanie, veda a spoločnosť
Konferencia sa bude konať v dňoch 28. - 29. júna 2010
na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre
Ďalšie podrobnosti nájdete na www.sfz.sk.
Boethius z Dácie a odsúdenia z roku 1277
Február 24th, 2010Slovenské filozofické združenie pri SAV
Filozofický ústav SAV
a
Katedra filozofie a dejín filozofie
Filozofickej fakulty UK v Bratislave
Srdečne pozývajú všetkých záujemcov
na prednášku doc. Michala Chabadu, PhD. na tému:
Boethius z Dácie a odsúdenia z roku 1277
Prednáška sa bude konať dňa 25. februára 2009 o 14.00 hod.
v zasadacej miestnosti v podkroví, na Klemensovej ulici 19 (budova FiÚ)
Naši študenti v Leuvene
Január 16th, 2010
Stvorenie a evolúcia - dve paradigmy a ich vzájomný vzťah
December 9th, 2009V aule Pázmaneum na Trnavskej univerzite v Trnave (TU) sa vo štvrtok uskutočnila v rámci prednáškového cyklu Boh a racionalita prednáška viedenského arcibiskupa kardinála Christopha Schönborna. Bývalý žiak a v minulosti blízky spolupracovník súčasného pápeža Benedikta XVI. hovoril na tému
Stvorenie a evolúcia - dve paradigmy a ich vzájomný vzťah.
Kardinál Schönborn poukázal na rozdielny cieľ, ktorý má výpoveď o stvorení vo Svätom písme a evolučná teória. Zatiaľ čo biblická správa o stvorení nie je vedeckým opisom začiatku sveta a vzniku živej prírody a človeka, ale hovorí o ich pôvodcovi a cieli, vedecká teória evolúcie opisuje postupný vývoj živočíšnych druhov, no neodpovedá na otázku, prečo práve takýto mechanizmus v prírode funguje a nie iný, prečo sa vyvinul človek ako racionálna bytosť a aký je zmysel a cieľ celých dejín vesmíru i človeka. To sú totiž otázky, ktorými sa zaoberá teológia a filozofia. Preto ani fundamentalistický kreacionizmus, ktorý hovorí o stvorení sveta za 6 dní a stvorení živočíšnych druhov Bohom v ich terajšej podobe, nie je v súlade s katolíckym učením, rovnako ako ani teória inteligentného dizajnu, ktorá svojho inteligentného dizajnéra či plánovača vesmíru považuje za jednu z fyzikálnych príčin vzniku a poriadku vo svete. Read the rest of this entry “
XIII. európska konferencia o vede a teológii
November 5th, 2009The European Society for the Study of Science And Theology (ESSSAT)
& The Science Religion Forum (SRF) present the
XIIIth European Conference on Science and Theology, Edinburgh, UK,
April 7-11, 2010
IS RELIGION NATURAL?