Daily Archive for 5. 10. 2008

Kasta

znak zivotaKasta je prísne ohraničená a uzavretá spoločenská skupina s presne vymedzenými právami a povinnosťami členov líšiaca sa spoločenským postavením od iných členov spoločnosti; klasickú formu nadobudla v hinduizme. Kastový systém v Indii spôsobil veľa nespravodlivosti. Preto bol oficiálne zrušený, ale skúste niečo zrušiť čo už je od nepamäti tu dané. Vymazať z kultúry nie je a nebude ľahké. Je zakorenené príliš hlboko v srdciach a mysliach obyvateľstva. Sú štyri základné rozdelenia, alebo vrstvy (varny), ktoré sa objavilo už v dobe príchodu árijských kmeňov do tejto časti sveta. Každá varna predstavuje časť ľudského tela a má pridelenú farbu.

Brahmins - hlava - biela farba (vedúce úlohy, kňazi)
Kshatriyas - rameno - červená farba (armáda, vojaci)
Vaisyas
- pás, stehná - žltá farba(obchodníci, remeselníci a poľnohospodári)
Sudras - chodidla - čierna farba -  (sluhovia, jednoduchý robotníci)

Dalits - (podradné práce) - nepatria do K-systému, nemajú právo k ničomu sa vyjadrovať. Žijú pod hranicou chudoby a príslušníci iných kást ich považujú za nečistých. Ich prítomnosť, ba dokonca ich tieň poškvrňuje príslušníkov vyšších kást.

… ako oklamať bohov …

prevtelenie bozstvaOklamať boha? Tento príbeh keď som počul, nejako nechcel vôjsť do mojej hlavy “normálne”. Predsa každý veriaci povie, že je to nezmysel. Áno u kresťanov (a možno aj v inom náboženstve), ale v hinduizme je to možné. Rád by som tu napísal postup, alebo trik ako nato. Na začiatku je dobré si uvedomiť, že pojem bohov v indickom panteóne sa nerovná pojmu Boha v kresťanskom ponímaní.

V rodinách zomierajú deti často. Dedinčania vidia problém nie v hygiene, v ťažkej práci, ale v nepriazni bohov. Považujú to za pomstu bohov voči rodine. Preto treba zistiť, ktorý boh má rodinu v nenávisti. Existujú znalci, ktorí sú schopní určiť neprajného boha.

Keď sa narodí ďalšie dieťa, zavolajú garbiara. Ten priviaže dieťaťu okolo pása kúsok suchej kože a tým “urobí” dieťa členom svojej kasty. Stáva sa dieťaťom nižšej kasty, aj napriek tomu že sa narodilo z rodičov vyššej kasty.

Potom predstavia dieťa rozhenvanému bohu asi takto: “Pozri, toto nei je naše dieťa, to je dieťa garbiarskej kasty. Nemá zmysel zabiť dieťa tak nízkej kasty. Nie je hodno sa naň ani pozrieť, nieto ešte sa ním zaoberať…”

Dieťa žije so svojimi skutočnými rodičmi, ale stále ho berú ako garbiarovo dieťa. Keď zostane nažive a dosiahne asi vek dospelosti, znova zavolajú garbiara, aby sňal z jeho pása kožu a zriekol sa ho. V prípade jeho smrti môže hodickotý iný garbiar vykonať úkon prinavrátenia dieťaťa vlastným rodičom.

Smetiar a čistič kanálov môže poskytnúť ešte účinnejšiu službu týmto rodičom. Vezme dieťa a symbolicky ho položí na smetisko. Prečo? Jednoducho rodičia nechú mať toto dieťa a je odhodené. Smetiar ho vezme zo smetiska a prijima ho za sovje. Nijakému bohu predsa nebude záležať na smetiarovom dieťati. V noci si rodičia nepozorovane donesú dieťa domov a vychovávajú ho ako “smetiarovo dieťa” do dospelosti a potom ho príjmu do rodičovskej kasty.

Hinduizmus

shivaHinduizmus je neúnavné hľadanie pravdy. Je to náboženstvo pravdy. Pravda je Boh. Popieranie Boha sme poznali, ale popieranie pravdy nikdy. (Móhandás Karamčand Gándhí)

Človek nepochopí cudzie náboženstvo, ak nežije svoje v plnom zmysle. Každé náboženstvo si zasluhuje úctu.

Kdesi som počul že pochopiť hinduizmus môže iba hinduista. A hinduistom sa človek môže iba narodiť.

Hovoriť, písať o hinduizme je ako keby traja slepí hovorili o jednom objekte. Predpokladajme, že je to slon. Jeden v rukách drží chobot a hovorí že slon je ako had. Druhý sa drží nohy a hovorí že slon je ako strom, tretí drží chvost a hovorí že slon je ako lano. Všetci držia toho istého slona a každý ho “vidí” inak. Rovnako je to s hinduizmom.

Ak človek začne niečo čítať o hinduizme, stretne sa s protichodnými názormi. Slovo hindu bol skôr geografický pojem ako náboženský. Najskôr ho používali Peržania neskôr Gréci. Označovali ním ľudí v okolí v oblasti rieky Indus, teda tento termín mal odlíšiť územia, ktoré ovládal islam od miestnych “neveriacich”. Indovia, ktorých nazývame hinduisti, nepoužívajú medzi sebou toto označenie na pomenovanie svojho náboženstva. Hinduisti sami celé stáročia necítili potrebu označiť svoju vieru osobitným menom. Hinduizmus je národným fenoménom Indie. Prečo? Pretože nemá svojho zakladateľa, nevie sa obdobie vzniku, nemá žiadnu organizačnú štruktúru, nemá nadradenú autoritu a ani žiadne kanonizované posvätné texty a nakoniec zahŕňa v sebe mnohé (i protichodné) prvky rozličných vierovyznaní, kultov a rituálov (animizmus, polyteizmus, monoteizmus, monizmus a dokonca aj ateizmus, atď)

V hinduizme je veľa božstiev. V tomto panteóne jestvujú rôzne stupne božských bytostí. Bohovia, ktorí riadia beh sveta, sídlia v nebi, v ktorom kraľuje boh Indra. Majú moc, ale sú pomstychtiví, zmyselní a nie sú vševediaci. Majú telá ako ľudia ale z inej hmoty. Môžu robiť dobro ale aj zlo.

Hnduizmus pozostáva z troch základných smerov, z ktorých 1) šaivizmus je najstarší. Boh Šiva je teda absolútnym Bohom; v iných hinduistických denomináciách je to Šakti (ženský princíp) - 2) šaktizmus, alebo Višnu a jeho avatar (vtelenie) Krišna - 3) vaišnavizmus.

Neponúka dogmy, ale akési „usmernenia pre ľudské správanie“.

Charakteristickým výrokom indickej filozofie je Átmanam viddhi – POZNAJ SÁM SEBA.

(postupne aktualizované)