V stredu 5.11. vysokoškolská sv. omša v Trnave bola trochu iná. Po nej bola ohlásená prezentácia o našej misii a preto som sa rozhodol si ju nanovo pripomenúť, tak ako sme ju slúžili v Indii, v mestečku Manvi.
Vzal som indickú obetnú misku a kalich, obliekol som ornát, ktorý je bežný v mieste kde sme pôsobili, prefáciu sme prispôsobili podľa toho čo som zažil v Manvi a Panur. Myslim si, že sv. omša sa vydarila, aj napriek počiatočnemu prekvapeniu.
Po sv. omši nasledovala prezentacia. Asi tretina ľudí si našla čas na prednášku. Technika ako to byva, trochu zlostila, zvukova kulisa, ktorá vychádzala z našho notebooku bola dosť mizerná. To, čo prezentácia mala význam, alebo nie, dosvedčuje e-mail, ktorý som včera dostal:
...Indiu sme s manzelkou navstivili pred niekolkymi rokmi ako turisti. Cestovali sme po Azii - Cina, Tibet, Nepal, India. Po Indii sme cestovali vlakom a busom po mestach Varanasi - Dili - Agra a zastavili sme sa aj na vidieku. Indiu sme si zalubili koli dobrym ludom, farbam, pamiatkam. Trapila nas vsadepritomna chudoba a Vasa prednaska nam to ozivila. Prajeme Vam vo Vasej prospesnej praci vela Bozieho pozehnania...
manželia Miro a Monika
Ďakujem za podporu a modlitby…
Fotogaleria je umiestnená na stránkach Trnavského univerzitného pastoračného centra.
Najnovšie komentáre