Objavil sa nový článok v časopise My Time:

Už dlhšie poznám skupinu ľudí, ktorá si myslím, že fakt stojí za povšimnutie. Za svoje náklady zháňajú sponzorov, aby pomohli druhým a nielen sponzorov  ale aj milých dobrovoľníkov. Tí, čo o tom nič nevedia, jedná sa o Jezuitskú misiu v Indii. Túto misiu poznajú aj dvaja jezuiti zo Slovenska. Ja som sa rozhodol spraviť rozhovor s Ladislavom Šulíkom, mladým jezuitom, ktorý tam viedol skupinu dobrovoľníkov minulé leto a trochu vie ako to tam chodí. Z mojej strany mu za to patrí úcta, lebo pomáha druhým .

Keď som sa v Júni minulého roku zúčastnil jedného workshopu, ktorý bol pripojený k festivalu Lumen v Trnave bol som milo prekvapený z celej prezentácie, ale aj tvrdej činnosti týchto ľudí. Ak sa na to pozriem len z pohľadu pozorovateľa, zdá sa mi, že tie deti by aj vďaka nim poznajú lásku, priateľstvo a majú čo jesť.

Dúfam, že náš spoločný rozhovor s Ladislavom vám dá niečo pozitívne a ľudské do života. Ak máte záujem pozrite si priloženú weblinku z tejto misie.

http://jezuiti.sk/blog/india/

Ahoj najprv sa nám predstav ako sa voláš čo si zač?

Volám sa Ladislav Šulík. Pochádzam z miesta neďaleko Nitry a momentálne žijem v Bratislave. Som študentom, študujem odbor Katolícka teológia a odbor Klasické jazyky. Som členom rehoľnej spoločnosti v Katolíckej Cirkvi, ktorá sa volá Spoločnosť Ježišova, ľudovo ju mnohí ľudia poznajú pod názvom Jezuiti.

Čo ťa viedlo k tomu aby si vstúpil k jezuitom? Čo zapríčinilo že si spravil tento krok na cely život?

Hľadal som spôsob akým by som mohol čo najlepšie prežiť svoj život a byť trvalo šťastný. Životnými okolnosťami som prišiel do kontaktu s Jezuitmi a oslovila ma ich spiritualita a životný štýl natoľko, že som si sám kládol otázky, či by som aj ja nemohol stať sa jedným z nich. Keďže toto hľadanie neutíchalo, naopak stupňovalo sa vo svojej intenzite a radosti z pohľadu nad jezuitským spôsobom života zvonku, že som pozbieral odvahu a vstúpil som do tohto rádu. Oslovila ma veľkodušnosť mnohých jezuitov a ich práca vo svete pre dobro všetkých ľudí. Chcel som byť toho súčasťou nielen ako pozorovateľ, ale aj ako priamy účastník. A tak som nasadil svoje životné sily do tejto Kompánie Ježišovej.

Vyzeráš byť srandista všetci jezuiti sú srandisti ako ty?

Vieš, že si ma zaskočil? Ja si v skutočnosti myslím, že nemám veľký talent si zapamätať vtip a o to menší talent ho vtipne podať ľuďom ďalej. Ale mnoho spoločníkov jezuitov, ktorých poznám sú veľmi vtipní a veselí ľudia. Čo mi vlastne svojím spôsobom taktiež pomáha pokračovať v tomto spôsobe živote. Páči sa mi byť vážny keď to je na mieste a inak sa tešiť zo všetkého čo nás postretne. Aby som odpovedal na Tvoju otázku…väčšina jezuitov, ktorých poznám sa vie veľmi dobre zabaviť.

Ako to začalo s vašou misiou? Ako si sa k nej dostal a čo ťa naštartovalo v tejto bohabojnej činnosti?

Začalo to celkom nevinne, keď som pracoval v inej provincii na našej škole. Tam som stretol jezuitu Rudyho Noronhu SJ, ktorý nám ostatným rozprával o práci svojich spoločníkov v rodnej Indii. Zaujalo nás a tak sme pripravili cestu do tejto misijnej stanice prvý krát v roku 2002. Odvtedy tam každý rok na dobrovoľnícku prácu odchádza asi na mesiac niečo zo dvadsať mladých ľudí. Ja som išiel s nimi ako pedagogický dozor v roku 2006 a mal som takú skúsenosť, o ktorú som sa chcel podeliť aj s mladými z vlastnej krajiny. Preto som v lete roku 2008 zorganizoval dobrovoľnícku skupinu za účelom budovania internátu pre dievčatá na tejto misijnej stanici a pomocou vo výučbe anglického jazyka.

Ako vašu prácu privítali miestny?

Miestni ľudia si po niekoľkých rokoch zvyknutí na Európanov. Tých, ktorých sa to osobne týka a už aj pocítili ovocie tejto pomoci sú veľmi vďační ľudia. Je to však náročné, pretože nejde len o materiálne zlepšenie situácie, ale aj pomôcť ľuďom premýšľať pozitívnejšie o sebe samých a o svojom živote.

India je známa tým že ma desaťtisíce siekt a náboženstiev. Ako privítali kresťanov?

India je krajinou mnohých náboženstiev a siekt rovnako. Preto sa v nej úžasne preukazuje tolerancia. Kresťania sú jedným z náboženstiev a postoj ostatných nie je nepriateľský. Iba ak nejaké malé fundamentalistické skupinky, ktoré vedia skomplikovať život všetkým ľuďom bez ohľadu na ich vierovyznanie.

Čo ta na tejto misii najviac napĺňa?

Pomáha mi táto práca vidieť Boha v obyčajnom živote a to mi zasa dáva zmysel patriť Bohu v rehoľnom živote.

Určite si zažil mnoho nádherných situácii ale aj plno zlých. Rozpovieš nám prosím tu najhoršiu a tu najkrajšiu?

Hmmm… Začnem tou najkrajšou pre mňa. Sú vlastne dve pekné, na ktoré si spomínam. Prvá, sedieť vzadu na svätej omši a počúvať ako deti pred Tebou spievajú Bohu. A druhou je pobyt v Goa, kde som si mohol obnoviť svoje rehoľné sľuby pri oltári, kde sú uložené ostatky veľkého misionára Františka Xaverského. Tá najhoršia situácia bola vtedy, keď som musel poukazovať na zmysel našej činnosti uprostred všeobecného znechutenia a povzbudzovať ľudí napriek ich neútechám. A potom tiež, keď sa vyskytla čo i len malá zdravotná ťažkosť jedného z účastníkov.

Čo by si nakoniec odkázal čitateľom časopisu MyTime?

Vyšiel by som z názvu časopisu. Nájdite si čas na seba, aby ste si potom mohli nájsť čas na svojich milovaných. Potom spoznáte, že Boh je blízko.