Aké sú vaše dojmy o Spoločnosti po tejto prvej ceste do Indie?
India je stála výzva ku zjednodušujúcemu postupu a ku zjednodušenej klasifikácii. Rôznosť populácie, kultúr, tradícií, štýlov atď. je taká veľká, že nemožno robiť nič iné ako obdivovať jednoduchosť a prirodzenosť, s akou ľudia žijú bok po boku. Túto prirodzenosť by sme očakávali od komunít zrelých a vyskúšaných. Jezuiti majú účasť na tomto mnohokultúrnom živote s výhodou, že nezvládnuté sociálne alebo kastovné rozdiely sú prakticky neviditeľné, hoci realita nás upozorňuje, že tieto 10 skutočnosti ešte nie sú celkom a definitívne odstránené. Ľudská a kresťanská zrelosť nie je nikdy len ovocie dobrej vôle. Moja návšteva nepokryla celé územie Indie. Ale to málo, čo som videl, ma presvedčilo, že Spoločnosť Ježišova v Indii urobila svoju voľbu pre Cirkev pre chudobných. Počas mojej návštevy som mal viac kontaktov s najbiednejšími (dalits a adivasi) ako s inými skupinami. Jezuiti sa otvorene venujú týmto skupinám, sú medzi nimi jednoducho a v hĺbke srdca prítomní a pracujú v kreatívnych a vitálnych projektoch, ktoré prispievajú k výchove, umožňujú prístup k energii a vode a vytvárajú spoločenstvo, dôstojnosť a ľudské práva. Inou povzbudzujúcou skutočnosťou je ľahkosť, s akou indický ľud pristupuje k hlbším duchovným skutočnostiam v každodennom živote, v apoštolskej alebo v sociálnej práci. Indické duchovné tradície zanechali taký zmysel pre „božské veci“, že netreba mnoho, aby sme ho objavili pri rozprávaní, alebo pri iných spoločenských vyjadrovaniach sa o živote.
Od 20. 2 do 9. 3 2009 bol Páter Generál v Indii. Jeho prvá zastávka bola v Dillí, kde jedným z najvýznamnejšich stretnutí bolo stretnutie s profesormi, študentmi a administratívnymi pracovníkmi univerzity Vidyajyoti College of Theology. Téma rozhovoru bola „Výzva k poslaniu až za hranice a teologický výskum“. Bolo treba použiť tri jazyky: jazyk vedca, jazyk jednoduchého veriaceho človeka a jazyk, ktorý dovoľuje pochopiť realitu Ázie tým, ktorí sa nachádzajú ďaleko od tejto reality. Nasledujúca zastávka bola v Patne. Tam bola najvýraznejšou návšteva dvoch projektov pre tzv. dalits, skupinu najchudobnejšich a utláčaných, ktorých nazývajú tiež „nedotknuteľní“. Jeden zvlášť zaujímavý projekt je „Provinčný park slnečnej energie“ na výrobu elektriny, v ktorom majú „nedotknuteľní“ pracovať. Druhý je projekt formácie vedúcich pre „nedotknuteľných“ chlapcov a dievčatá. Študenti tohto formačného kurzu zahrali aj divadelnú hru s názvom „Mal som fantastický sen“, v ktorej vyjadrujú nádej, že dosiahnu víťazstvo v boji za uznanie vlastnej dôstojnosti a za spravodlivosť. Keď Páter Generál ďakoval za predstavenie hry, bolo vidieť, že je veľmi dojatý.
Najnovšie komentáre