
Skupinka P18 Vás pozýva do Portugalska prežiť náš experiment spolu s nami ešte raz.
Začnime teda pekne po poriadku.
Naša medzinárodná P 18-ka sa prvýkrát oficiálne stretla v Loyole. Na týždeň sa spojili 4 národnosti – francúzska, nigérijská, sýrska a slovenská. Celkom exotická kombinácia. Ale neuveriteľne vydarená. V spomínanom rodisku sv. Ignáca sme v lámanej angličtine dostali prvé informácie o tom, kedy a kam sa spoločne presunieme. Veľa nám toho v úvode neprezradili, vraj sa všetko dozvieme až na mieste. Cez noc sme sa zbalili a ráno sme boli pripravení na 10 hodinovú cestu k španielskym susedom na Pyrenejskom polostrove. Cesta nebola najkratšia, no rozhodne nepatrila medzi najdlhšie, naša slovenská MAGIS výprava vie o čom hovorím.
Svojho cieľa sme sa však dočkali. Na sklonku dňa nás autobus vyložil pred domovom sociálnych služieb na portugalský spôsob. Čakali nás sestričky, ktoré tento domov spravovali a počas nasledujúcich dní zabezpečovali chod experimentu. Zažili sme mix aktivít – spoznávali sme kultúru a tradície, objavovali sme krásnu prírodu, vyskúšali sme si prácu dobrovoľníkov v sociálnych službách, a pochopiteľne veľký dôraz bol kladený na spiritualitu.

Naučiť sa hľadať Boha vo všetkom čo robíme. Môže to znieť ako klišé, ale často krát na to zabúdame. Máme vlastné predstavy o tom, ako majú veci vyzerať, ako má čo prebiehať. Zladiť sa s tým, čo má pre nás pripravené náš Señor, si vyžaduje stíšenie, osobne sme to mali možnosť zažiť počas modlitieb. Podľa ignaciánskej spirituality sme si zrekapitulovali, čo sa udialo v priebehu dňa, čo bolo dobré, a čo naopak menej vydarené, aby sme sa nasledujúci deň mohli o kúsok lepšie vyvarovať podobným zaváhaniam. Poprosili sme Boha o odpustenie a zároveň sme mu mohli odovzdať do rúk nasledujúci deň. Dennodenne sme zažívali silu spoločnej modlitby, spoločne sme sa podieľali na prípravách svätých omší, mnohí pociťovali silný moment pri modlitbe „Otče náš“, ktorú sa každý jeden z nás modlil vo vlastnom jazyku. Aj napriek mnohým kultúrnym rozdielom sme sa cítili zjednotení, k čomu dopomohli sestry, ktoré nás na začiatku týždňa podelili do štyroch skupín, aby boli v každej zastúpené všetky národnosti. Takto zadelení sme dostávali spoločné úlohy, aby sme sa pri ich vykonávaní vzájomne lepšie spoznali. Navštívili sme miestny domov dôchodcov, pripravili sme pre starkých program, do ktorého sme sa ich snažili zapojiť, stretli sme sa s deťmi, dohovorili sme sa rukami nohami.

Niekedy však slová potrebné neboli, stačil úsmev a cítili sme blízkosť druhého človeka. Iný deň sme strávili v prírode, opekali, učili sa miestne piesne a tance. Najväčšie prekvapenie nás čakalo posledný deň, keď nás sestričky vzali do Fatimy, vzdialenej asi 2 hodiny cesty autom od nášho prechodného domova v Águede (čítaj Agda ). Celý týždeň sme počúvali, že to nie je možné, pretože pre nás je pripravené niečo iné, tak sme už ďalej nenaliehali, keď tu zrazu posledný večer, BIG SURPRISE. Väčšina z nás bola dojatá a nemohli sme sa dočkať návštevy tohto pútnického miesta.

Zažili sme týždeň bohatý na zážitky, spoznávali sme samých seba v každodenných radostiach a starostiach, ktoré sme prekonávali s Božou pomocou. Odporúčame zažiť na vlastnej koži, dorozumievanie bez znalosti cudzieho jazyka, hľadanie toho, čo nás s druhými spája, rozhovory, ktoré obohacujú, potlačenie vlastného egoizmu a v tej chvíli objavenie niečoho hlbšieho.
A hlavne želám všetkým, aby sme sa neuspokojili s ničím, čo je menej ako MAGIS (viac).
Jana Šalapková
Tagy: Slováci na Magise