Naše BLOGY  |   Registrácia  |   Vytvor si BLOG  |   Prihlásenie

Rubriky

 

Máj 2015
P U S Š P S N
« Mar    
 123
45678910
11121314151617
18192021222324
25262728293031

Family Xaveriáda 2015

Pozývame vás na pútnický týždeň zo Slovenska na Velehrad

Slovenskí jezuiti pozývajú mladých ľudí ako aj rodiny s deťmi na pútnický týždeň zo Slovenska na Velehrad. Modlitba, priateľstvá a hľadanie toho, čo v živote pretrváva je náplňou niekoľkodňového pešieho putovania z Trnavy alebo z Malaciek do Velehradu.

Cesta pútnikov z Trnavy trvá päť dní a putovanie z Malaciek štyri dni. Pútnické cesty vedú pekným záhoráckym prostredím, čo odľahčuje sústredenosť na vlastné limity a napomáha cestu s priateľmi absolvovať s obohacujúcim zážitkom meditovania nad prírodnými dielami Stvoriteľa. Súčasťou púte je každodenná svätá omša, úvahy nad zadaným textom pripraveným v brožúrkach a obracanie sa o pomoc na ľudí v obciach cez ktoré sa prechádza.

MALACKY - VELEHRAD

Putovanie v prvej skupine začína v Malackách. Účastníci putovania sa stretnú večer 30. júna 2015 v Základnej cirkevnej škole sv. Františka Assiského na Kláštornom námestí č. 1, o 18.00 hodine. Po vzájomnom predstavení sa a sv. omši nasleduje večera z donesených zásob. Po večeri bude predstavenie programu pútnických dní a diskusia.

Prvý putovný deň (1. júl) sa pútnici vydajú pešo smerom na obec Studienka. Asfaltová cesta prvých 13 km vedie borovicovým lesom. Ďalších 8 km vedie striedavo lesom a poliami červený turistický chodník až do cieľa v Lakšárskej Novej Vsi.  Pútnickým spôsobom si potraviny vypýtame v obciach cez ktoré počas 4 dní sa putovanie orientuje. Na putovanie je dôležitá dobrá turistická obuv. Najlepšie ak už má za sebou skúsenosť niekoľko kilometrovej trasy. Bezproblémová obuv umocní aj dobré duchovné ovocie, ktoré sa pokúsime vylepšovať úvahami v skupine nad zadanými témami. Continue reading Family Xaveriáda 2015

Korigovanie životného štýlu v islame

Hlasy z moslimského sveta za novú interpretáciu Koránu

Nový spôsob, ako podnecovať  impulzy viery v druhých ľuďoch, je viesť s nimi vzájomný dialóg. Dialóg pomáha spoznať druhého  a časom odhalí aj spôsob, ako s ním zmysluplne hovoriť o viere. Jedným z veľkých tém súčasnej Cirkvi je dialóg s islamom. Cirkev už urobila veľa pre vzájomné spoznanie sa a aktuálne načúva aj hlasom z moslimskej strany. Zaujíma ju, ako oni vnímajú okolnosti týkajúce sa praxe a života z viery. Koncom februára sa konal v Mekke trojdňový seminár s názvom Islam a boj proti terorizmu. Rektor z káhirskej univerzity Al Azhar a vrchný imám Egypta Al Tajib na konferencii povedal, že je nutná revízia výuky islamu na školách a je potrebná oprava extrémistickych doslovných interpretácií Koránu. Imám Al Tajib pochopil, že do budúcnosti je potrebné čeliť problémom v islamskom svete tým, že sa opraví náboženská formácia laikov na islamských školách a univerzitách.

Analýzy a uzávery islamskej autority

Rektor univerzity Al Tajib vo svojom vystúpení pred moslimami zo Saudskej Arábie, Kataru a Malajzie ďalej hovoril o extrémistických skupinách, ktoré v týchto krajinách uplatňujú literárny výklad Koránu a islamskej tradície. Práve extrémisti z Moslimského bratstva, od wahhábitov, salafitov a z ISIS interpretujú Korán doslovne a odvolávajú sa na to, že je to jediný autentický výklad. Rektor nastolil problematiku ešte zo širšieho uhla a pripomenul, že je potrebné korigovať štýl, ktorým sa moslimovia navzájom označujú, s dôsledkami ich vzájomnej nevraživosti. Napriklad islamské skupiny sunitov pokladajú skupiny šíitov za neveriacich, a to z dôvodu odlišného výkladu Koránu. Každý mesiac preto vybuchujú bomby v šíitskych ale i v sunitských mešitách v Pakistane, v Jemene, Bahrajne a v Iráne, za čím sa ukrýva problematická otázka slobody svedomia, viery, zmeny náboženstva. Al Tajib vyzval všetkých, aby sa zaoberali intenzívnejšie tým, čo tieto islamské skupiny spája než to, čo ich delí. Za príčinou rozdelenia islamu označil zlú interpretáciu Koránu a tradície. Takéto odvážne tvrdenie najvyššieho duchovného v islame znamená enormne veľký skok a dôležitý prejav sebakritiky. Vrchný imám ďalej odsúdil barbarské zločiny tzv. Islamského štátu (na území Sýrie a Iraku) a na ich páchateľov aplikoval najvyššie tresty (ukrižovanie a odťatie končatín), aké Korán voči neporiadnikom vynáša. Týmto chcel poukázať aj na to, že negatívny obraz islamu nie je ovocím západnej islamofóbie, či predsudkom o uzavretosti Západu, ale že vychádza z islamu. Vystúpenie vrchného imáma z Al Azhar sa dlhšie zdržalo pri poukázaní na negatívny obraz islamu, ktorý šíria extrémistické skupiny. Continue reading Korigovanie životného štýlu v islame

Voda - téma z evanjelia a zo života

Svetový deň vody

Valné zhromaždenie OSN na konferencii v Rio de Janeiro vyhlásilo Svetový deň vody v roku 1992 a v kalendári ho stanovilo na 22 marec. Spomienku na deň vody pripomenul pútnikom na Námestí sv. Petra aj pápež František. Po modlitbe Anjel Pána 22. marca 2015 povedal: „Voda je pre život podstatnou zložkou. Od našej schopnosti postarať sa o ňu a podeliť sa s ňou závisí budúcnosť ľudstva. Povzbudzujem medzinárodné spoločenstvá k starostlivosti o to, aby vody na našej planéte boli patrične chránené a aby nik nebol diskriminovaný, alebo vylúčený z jej používania. Voda je vynikajúcim spoločným dobrom. Môžeme so sv. Františkom z Assisi v jeho piesni povedať: Nech je pochválený môj Pán za sestru vodu, ktorá je pokorná a užitočná, čistá a vzácna.”

Aj pre sviatosť krstu si vybral Ježiš Kristus práve vodu, aby sa ako ľahko dostupná matéria dala rýchlo nájsť a použiť na vyslúženie sviatosti, začleňujúcej veriaceho do Kristovho mystického tela. Podaním pohára vody blížnemu zase inšpiruje k aktivite aby nám pomocou tohoto obrazu ukázal veľkosť dobrého skutku v Božích očiach i jeho záslužnú povahu. Viac v letáku Akcie 365 na apríl 2015.

Katolícke globálne a klimatické hnutie

Katolícki aktivisti v úsilí chrániť klímu zeme

Pri nedávnej návšteve Filipín sa pápež František v jednom zo svojich príhovorov dotkol aj prírodných živlov, ktoré v podobe hurikánov ničia krajiny pacifickej oblasti. Svoj podiel na nešťastiach majú klimatické zmeny spôsobené ľudskou činnosťou. Pápežovi sa zároveň predstavilo Katolícke globálne a klimatické hnutie so svojím vyhlásením. Hnutie je alianciou svetových organizácii, katolíckych lídrov, laikov, teológov, aktivistov a kladie si za cieľ modlitbou a spojenými aktivitami pracovať pri riešení otázok súvisiacich s klimatickými zmenami na našej planéte. Nové združenie sa rýchlo šíri a pridávajú sa k nemu ďalšie organizácie. Ich spolupráca odráža globálne rozmery Katolíckej cirkvi a pocit spoločnej zodpovednosti za zachovanie Božieho stvorenia. Pri svojej práci sa iniciátori inšpirujú učením Cirkvi a vedeckými závermi odborníkov. Problematika týkajúca sa klimatických zmien je pre katolíkov hlboko duchovnou, etickou a morálnou otázkou.

Vyhlásenie Globálneho klimatického hnutia

Aktéri Globálneho klimatického hnutia predstavili pápežovi Františkovi 14. januára 2015 svoje pohľady vo sformulovanom verejnom posolstve. V dokumente píšu. „Prvou vecou, ktorú si uvedomujeme, je to, že rozhovory na tému klimatických kríz spočívajú viac v intelektuálnych hľadiskách než v hlboko duchovných a morálnych aspektoch nášho zlyhania starať sa o Božie stvorenie. Preto vyzývame katolíckych aktivistov, aby s prorockým duchom viedli dialógy s predstaviteľmi všetkých národov, najmä s vedúcimi osobnosťami politického sveta, podnikania a so spotrebiteľmi, ktorí sú zapojení do škodlivých politík a ničivých prístupov ku klíme našej zeme. Rovnako si uvedomujeme potrebu pokračujúceho obrátenia sa, podľa úmyslov Stvoriteľa, až kým morálne dôsledky ľudskej zmeny nebudú jasne stanovené a akceptované. S ohľadom na zvyšujúce sa vedecké poznatky a skúsenosti z reálneho sveta, ponúkame naše modlitby za uzdravujúcu Božiu milosť, aj úsilie starostlivo pracovať vo svete a podporovať tých, ktorí sú v núdzi, ako aj chrániť celé stvorenie. Naliehame na svojich bratov a sestry v Kristovi, aby bránili spoločné dobro, a prijímame tých, ktorí sú slabší a majú menej možností sa brániť, a žiadame, aby sa pripojili do budúcich akcií na zvýšenie povedomia o dôležitých témach a k verejnému angažovaniu sa na námestiach. Obhajujeme národy na svete, ktoré žijú v chudobe, naše narodené alebo nenarodené deti, budúce generácie a všetky formy života. Vo vedomí, že k dispozícii sú pozitívne riešenia, ponúkame ako pomoc svoje medzinárodné možnosti volajúce po silnej dohode o klíme a vyzývame k obráteniu zatvrdnutých sŕdc. Nakoniec zverujeme všetko naše úsilie Ježišovi Kristovi, ktorý tvorí všetko nové. Continue reading Katolícke globálne a klimatické hnutie

Referendum - križovatka životných foriem

Múdrosť ospravedlňujú jej činy

Slovenská spoločnosť žije v týchto dňoch témami ochrany rodiny a detí. V občianskom hlasovaní sa má rozhodnúť o tom, či manželstvo je výlučný zväzok medzi mužom a ženou, či párom rovnakého pohlavia možno dať deti na adopciu a tiež, či v oblasti sexuálneho správania môžu deti lepšie poučiť rodičia ako škola. Keď sa pred piatimi rokmi konalo o podobnej legislatíve rozhodovanie v argentínskom senáte, súčasný pápež František, vtedy arcibiskup z Buenos Aires, v liste napísal, že „v hre je identita a prežitie rodiny, otca, mamy a život mnohých detí, ktoré budú dopredu diskriminované a obrané o možnosť ľudského dozrievania s jedným otcom a s jednou matkou”. V hre je ozaj veľa. Vytráca sa pojem spoločného dobra, najmä rodinného, ako keby jestvovalo len dobro jednotlivcov. Tu sa križujú cesty dvoch kultúrnych foriem. Avšak aj tie nové - známe inak už z dôb Abrahámovych - čas relativizuje a jednotlivec sa v tomto procese stáva niekto bezvýznamný.

Pasca s ideologickými pojmami

V polovici novembra 2014 sa konalo vo Vatikáne odborné kolokvium, na ktorom sa Svätý Otec František venoval vzťahom medzi mužom a ženou. Pripomenul, že vzájomné dopĺňanie sa muža a ženy je vyjadrením harmónie rozličných darov Ducha Svätého. Komplementarita muža a ženy nie je ideológiou, ale patrí k základu manželstva a rodiny. Rodina je „prvou školou, kde sa učíme oceniť naše dary a dary tých druhých a učíme sa umeniu spolunažívania”, povedal Svätý Otec. V našej dobe sú manželstvo a rodina v kríze. Žijeme v kultúre provizórnosti, v ktorej čoraz viac ľudí odmieta manželstvo ako verejný záväzok. Táto revolúcia v správaní a morálke často máva ‚vlajkou slobody‘, ale v skutočnosti prináša duchovnú a materiálnu devastáciu nespočetného množstva ľudí, najmä tých najzraniteľnejších. Je čoraz evidentnejšie, že úpadok kultúry manželstva je spojený s nárastom chudoby a mnohých ďalších sociálnych problémov, ktoré postihujú neúmerným spôsobom ženy, deti a staršie osoby. Sú to vždy oni, kto najviac trpí v dôsledku tejto krízy. Na záver kolokvia pápež povedal: „Nesmieme padnúť do pasce, že budeme označení ideologickými pojmami. Rodina je antropologická skutočnosť, a teda aj sociálna, kultúrna skutočnosť. Nemôžeme ju označovať pojmami ideologického charakteru, ktoré majú platnosť iba v istom okamihu dejín a potom sa strácajú. Nemožno dnes hovoriť o rodine konzervatívnej alebo progresívnej: rodina je rodina! Nedajte sa označovať týmto alebo inými konceptmi ideologickej povahy. Rodina má silu ako taká.” Continue reading Referendum - križovatka životných foriem

Ako sa javí cesta k viere zdola?

Verím ako bežný človek

Jedným z plodov svetovej globalizácie je intenzívnejšia komunikácia medzi ľuďmi. Ich zbližovanie sa prináša vzájomné spoznávanie a vyvoláva aj mnoho nových otázok. Medzi nimi aj otázky náboženského charakteru, súvisiace s vierou a s cieľom duchovného života. Ovocím verejnej komunikácie je zaujímavá kniha, ktorá prednedávnom vyšla v Taliansku s názvom Verím v Boha, lebo je najlepší (Credo in Dio perché é il piú bravo). Publikácia je vlastne zbierkou odpovedí na základnú otázku prečo verím, ale je aj výpoveďou o zmysle života opýtaných ľudí. Sú to odpovede človeka z ulice, z bežného života a teda nie zo školských učebníc. Nie sú ani strojené, ani vyumelkované, ale také, na aké boli adresáti pripravení odpovedať na hociktorom mieste v priebehu ich  všedného dňa, a to bez predchádzajúcej dlhšej prípravy. Majú v sebe čaro úprimnosti a vnútornej logiky, čo predpokladá, že podobnú otázku si už kedysi aj sami položili.

Prečo človek verí

Viacerí ľudia na otázku prečo verím odpovedali celkom jednoducho: „Verím v Boha, lebo ho potrebujem.” Iní zas dodali hlbší dôvod: „Verím, pretože mi dal život.” Alebo skupina asi dvadsiatich jednotlivcov v odpovedi nepriamo reagovala na šíriace sa teórie o vzniku ľudského života slovami: „Lebo môj život nemôže byť náhodou.” Ďalšia dvadsiatka uvažuje zasa o konci života a dosvedčuje: „Verím v Boha, lebo môj život sa nemôže len takto skončiť.” Asi desať osôb vydáva svedectvo na základe vlastnej skúsenosti, odpovedajúc: „Verím v Boha, lebo som ho stretol.” To pripomína knihu francúzskeho konvertitu André Frossarda s titulom Boh jestvuje, ja som ho stretol. Na ich adresu treba dodať, že u nich to bolo celkom zvláštne a hlboké stretnutie. Iné osoby vyznávajú zase podobne: „Verím v Boha, lebo som mal dôkazy” a ďalšie zasa: „Verím, lebo mi odpovedá, keď ho prosím”. Najviac ľudí dáva odpoveď, ktorá sa týka srdca a lásky. Aj tu prichádza na myseľ známe tvrdenie francúzskeho spisovateľa Blaisa Pascala, ktorý sa vyjadril, že srdce má rozumné dôvody, ktoré rozum nepozná. Viera je predsa Boží dar a dar je prejav lásky. Azda najvýraznejšia z tejto skupiny je odpoveď tridsaťsedemročnej ženy ktorá sa vyjadrila: „Verím, lebo sa cítim milovaná veličiznou láskou.” Podobne svedčí iná šťastná päťdesiatnička: „Milujem ťa, Pane, lebo si ma miloval.” Hlboký motív zaznieva i z nasledujúceho vyznania: „V deň, keď som sa narodila, narodila som sa navždy,” inými slovami, pre večnosť. Continue reading Ako sa javí cesta k viere zdola?

Rodina v poriadku stvorenia

Manželia sú pre seba darom od Boha

Koncom októbra pozval pápež František do Ríma biskupov z celého sveta na mimoriadnu synodu. Jej primárnou úlohou boli pastoračné výzvy voči rodine a na jej evanjelizáciu. Rodina podľa pápežovej exortácie Evangelii gaudium prechádza hlbokou kultúrnou krízou. Individualizmus a konzumizmus spochybňujú tradičnú rodinnú kultúru. Ekonomické podmienky často sťažujú spoločný život a súdržnosť rodiny. Veľmi prudko vzrástol počet tých, ktorí sa hrozia založenia rodiny, alebo zlyhajú pri uskutočnení svojho životného plánu. Vzrástol aj počet detí, ktoré nemajú šťastie vyrastať v usporiadanej rodine. V týchto ťažkostiach kardinál Walter Kasper nazerá na kresťanskú vieru posilňovanú sviatosťami. Tie vieru nielen predpokladajú, ale ju aj živia. Boh, ktorý nám dáva sviatostné prostriedky, je Boh cesty vo viere. Cirkev i dnes kráča po tejto ceste so súčasnými ľuďmi, aj keď niektorým kresťanom sa javí učenie Cirkvi ťažké.

Rodina v poriadku stvorenia

Učenie Cirkvi o rodine sa nepodobá stojatej lagúne, ale prúdu, ktorý vyviera z evanjelia. Je živou tradíciou, ktorá sa dnes ocitla v kritickom bode najmä vzhľadom na manželstvo. V prvých storočiach kresťanstva bola mladá Cirkev konfrontovaná s pojmami a vzormi manželstva a rodiny, ktoré sa líšili od toho, čo kázal Ježiš. Jeho ohlasovanie bolo nové pre Židov, Grékov i Rimanov. Kresťanský život však vracal poslucháčov opätovne k evanjeliu. Podobný návrat ponúka i dnes liberálnemu prispôsobovaniu sa v aktuálnom spoločenskom prostredí. Evanjelium nie je zákonník, ale Ježiš Kristus, ktorý najprv obdarúva duchom viery. Tá je potrebná skôr, ako je kandidátom na manželstvo ponúknutá sviatosť. Sviatosť manželstva môže byť účinná a s požehnaním prežívaná len vo viere. Kľúčová otázka dneška znie: „Ako je to s vierou snúbencov a manželov? V krajinách so starobylou kresťanskou kultúrou sme dnes svedkami zrútenia stáročia platných stanovísk v kresťanskej viere, ako aj chápania manželstva a rodiny podľa prirodzeného práva. Mnohí sú pokrstení, ale nie sú evanjelizovaní. Napriek tomu všetky kultúry poznajú zlaté pravidlo, ktoré pobáda ctiť si ostatných ako seba samého. Ježiš v horskej reči pripomína poslucháčom: Všetko čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im. Lebo to je Zákon i Proroci. (Mt 7,12). Toto prirodzené právo umožňuje dialóg so všetkými ľuďmi dobrej vôle. Pod Božou ochranou sa tak ocitnú základné hodnoty rodinného života: úcta voči rodičom, starostlivosť o nich v starobe, nedotknuteľnosť manželstva, ochrana života, ktorý vzíde z manželstva, majetok ako hmotné zabezpečenie rodiny, vzájomné vzťahy, bez ktorých nemôže pretrvať nijaké spoločenstvo. Písmo nechápe biblické usmernenie ako bremeno, alebo obmedzenie slobody, ale práve naopak, raduje sa z Božieho slova, ktoré vo forme prikázania nás sprevádza na ceste ku šťastnému a naplnenému životu. Prikázania nikomu nemožno nanútiť. Ak sú podložené dobrými dôvodmi, možno ich ponúknuť ako cestu ku štastiu všetkým. Continue reading Rodina v poriadku stvorenia

Pápež Pavol VI. - nový blahoslavený

Pápež Pavol povýšený k úcte oltára

Pápež Pavol VI.

Pápež Pavol VI.

Pri eucharistickej slávnosti v Ríme 19. októbra Svätý Otec František blahorečil Božieho služobníka pápeža Pavla VI. Pápež Giovanni Montini sa narodil 26. 9. 1897 v Concesiu neďaleko Brescie na severe Talianska.

Za kňaza bol vysvätený 29. mája 1920. Hneď po vysviacke ho diecézny biskup poslal študovať do Ríma na pápežskú Gregorovú univerzitu. Súčasne študoval aj na štátnej univerzite. Po čase ho prijali do pápežskej akadémie pre diplomatov Akadémie cirkevných šľachticov (Accademia dei Nobili ecclesiastici). Po skončení štúdia ho vyslali ako nunciovho tajomníka do Varšavy. Z obavy o jeho zdravie ho po šiestich mesiacoch povolali späť do Ríma. Od roku 1922 pôsobil v pápežskom štátnom sekretariáte, 13. decembra 1937 sa stal asistentom štátneho tajomníka a v novembri 1954 bol vymenovaný za štátneho podtajomníka.

Aj počas rokov, keď bol na vatikánskom Štátnom sekretariáte ekleziálnym asistentom, nachádzal cestu k mladým a venoval sa ich formácii. Intenzívne pracoval na uzdravení narušeného vzťahu medzi vierou a kultúrou, ako aj na novom vybudovaní mosta medzi Cirkvou a moderným svetom. Toto úsilie ho sprevádzalo celý život.1. novembra 1954 ho vymenovali za milánskeho arcibiskupa. O štyri roky neskôr, 8. decembra 1958 ho pápež Ján XXIII., po svojom nástupe ako prvého, vymenoval za kardinála. Po smrti Jána XXIII. bol po jednom z najkratších konkláve v dejinách cirkvi, 21. júna 1963, zvolený za pápeža. Bolo to v čase Druhého vatikánskeho koncilu, keď Cirkev nanovo zadefinovala svoje miesto v modernom svete. Už v roku 1964 vykonal prvú pútnickú cestu do Svätej zeme, kde sa 5. januára stretol s carihradským ekumenickým patriarchom Athenagorasom I. Všetky záverečné dokumenty koncilu majú jeho podpis. Zomrel 80-ročný 6. augusta 1978 v Castel Gandolfe. Continue reading Pápež Pavol VI. - nový blahoslavený

Keď nové témy klopajú na dvere…

Európa potrebuje prídavok ľudskosti

Uplynulý mesiac sa v Madride konali Európske katolícke a sociálne dni. Podujatie sa prvýkrát konalo v poľskom Gdansku v roku 2009 a tentoraz sa nieslo v duchu témy: Kresťanská viera a budúcnosť Európy. Vyše 200 účastníkov pozdravil svojím listom aj Svätý Otec František. Sociálno je skúsenostne prvou vecou, akú si nový poslucháč na ohlasovateľovi kresťanského posolstva prioritne všimne. Podľa pápeža je preto dôležité, aby kresťania „odovzdávali chudobným lásku Cirkvi, nutnú na prijatie hlásanej pravdy a spásy. Chudobnými sú dnes tí, ktorí utekajú zo svojich domovov a prichádzajú do Európy a hľadajú v nej útočisko. Cirkev sa má stále formovať, aby ich poučila, ako ponúkať posolstvo pravdy a spásy, a zároveň odpovedať im na dôvody nádeje, ktorá je v kresťanoch”, dodal Svätý Otec. Vážnou výzvou pre Európu je dnes nachádzať účinné spôsoby na ozdravovanie vzťahov, ktoré vďaka naliehavým fenoménom a otázkam nachádzame v aktuálnom vývoji a stave Európy.

Cirkev a Európa

Na konferencii sa zúčastnili biskupi z 29 krajín Európskej únie. Kardinál Angelo Bagnasco, predseda Biskupskej konferencie Talianska, uviedol, že Cirkev miluje Európu, a preto jej ponúka to najcennejšie, čo v sebe má - Ježiša Krista. V kázni, ktorú predchádzal evanjeliový úryvok o rozsievačovi, povedal, že musíme napodobňovať veľkodušné gesto rozsievača, ktorý štedro seje a pritom si nenárokuje vidieť budúcnosť svojej práce. Európa sa môže zdať pôdou plnou kamenia, tŕnia a asfaltovej tvrdosti, avšak viera si od nás žiada ostať evanjeliovými realistami, a nie pesimistami vo fatálnej hre sejúcich. Dnešnú situáciu v Európe prirovnal k dospievajúcim tínedžerom, ktorí chcú byť vo všetkom emancipovaní, vrátane nezávislosti od Boha, a pritom zabúdajú na svoje korene. Výsledkom je tápajúce a neisté ľudstvo v ďalších generáciách. Kardinál zacitoval Jaques Maritaina, aby zdôraznil, že náš kontinent potrebuje prídavok ľudskosti. Ak sa Európa politikov zamestnáva len financiami, vojenskou obranou a obchodmi, potom sa neudrží. Musí naopak zvnútorniť svoje myslenie, aby mohla povedať niečo pekné a vznešené súčasnému svetu a zároveň o tom prakticky svedčiť. Siať dobré semeno s Kristom budeme vtedy, ak neprestaneme byť dobrými blížnymi k ľuďom. Cirkev si želá slúžiť ľudu Európy, posilňovať ho a s ním rásť v láske k chudobným a tápajúcim. Jej vízia služby tkvie v ponúkaní dobra konkrétnym osobám, a nie v jeho ukladaní všetkým, povedal na záver taliansky kardinál. Continue reading Keď nové témy klopajú na dvere…

Keď periféria môže byť v centre

Nihilizmus - hosť alebo nová výzva ?

V závere prázdnin sa v Taliansku rok čo rok stretávajú v Rimini kresťania zaangažovaní v politickom a verejnom živote. Hnutie Comunione e liberazione, ako organizátor stretnutia, podnecuje úvahy na pálčivé otázky spoločenského života, ako aj hľadanie odpovedí na ne vo svetle evanjelia. Myšlienka, ktorá dominovala stretnutiu tento rok, bola v duchu výzvy ísť na periférie tohto sveta. „Periférie nie sú od nás ďaleko,” povedal zhromaždeným taliansky prezident Giorgio Napolitano, „sú časťou nášho sveta a nášho spoločného života.” Podľa neho dramatické udalosti v Iraku, v Sýrii, či ozbrojené zrážky v Ukrajine, ako aj ohniská napätí vyvolané masovou migráciou obyvateľstva do vyspelého sveta sú skutočnosťami, ktoré sa nás reálne dotýkajú. Tichá dráma sa však odohráva hlbšie. Je v dušiach tých, ktorým sa šliape po ľudských právach a hasne im nádej na východiská z núdze a z chudoby. Práve oni formujú naše osobné i spoločenské svedomie. Je správne položiť si otázku: ako?

Úvahy, ku ktorým podnecujú migranti

Masívnym problémom, ktorý sa dotýka Európy, je invázia státisícov migrantov z Ázie a Afriky. Prichádzajú k nám po pevnine z východu alebo po mori z juhu. V uliciach európskych miest  žije množstvo utečencov často bosých, skromne ošatených, ktorí spia na zemi a cez deň blúdia ulicami, aby si našli nejakú stravu alebo skrátili si čas. Zvláštnym problémom sú mladiství, ktorí sem došli sami, lebo cestou stratili dospelého sprievodcu. Tento fenomén odkrýva Európanom nielen spoločenský problém, ale aj ich vlastnú ťažkosť. Tkvie vo vytrácaní sa ich vlastných domácich hodnôt, ktoré podnecujú motiváciu pre spoločný život s prichádzajúcimi cudzincami. Profesor Joseph H. Weiller, z Newyourskej univerzity položil v Rimini voči vynárajúcej sa integrácii európskych národov provokačnú otázku: „Či Európa nie je pre mnohých skôr idolatriou, než ideálom.” K idolatrii - modloslužbe - dochádza podľa neho vtedy, ak sa stratí spravodlivá vec a začne sa preháňať. Pokoj, prosperita a ľudská osoba sa v spoločenskom myslení Európanov cenili v povojnových rokoch veľmi vysoko. Nové generácie koncept pokoja redukovali na nikým nerušený kľud. Rovnako sa zmenil význam slova prosperita. Viac než ekonomický dostatok, ktorý sa prv želal pre dôstojný život, sa začalo pokladať za dôležitejšie bohatstvo. Absencia veľkodušných odpovedí na potreby blížnych oslabila v spoločenskom živote vyspelej Európy solidaritu. Zabúdanie na všeľudskú solidaritu a odvrátenie pozornosti od núdznych urobili kultúrny obrat. Z Európy ideálov sa stala Európa idolatrie. Continue reading Keď periféria môže byť v centre