Naše BLOGY  |   Registrácia  |   Vytvor si BLOG  |   Prihlásenie

Rubriky

 

September 2017
P U S Š P S N
« Jún    
 123
45678910
11121314151617
18192021222324
252627282930  

X A V E R I Á D A 2 0 1 7

Pozvánka na letné putovanie 2017 s jezuitmi

Po úspešných ročníkoch putovania na Slovensku a v Českej republike si tohoročná Xaveriáda kladie ako pútnický cieľ moravský Velehrad. Čas putovania začínava v predvečer 30. júna 2017 a vrcholí 5. júla 2017 hlavnou sv. omšou na nádvorí velehradskej baziliky.

Pútnici z putovania do Velehradu v roku 2015 neďaleko obce Borský Mikuláš

Pútnici z púte do Velehradu v roku 2015 neďaleko obce Borský Mikuláš

Čas putovania sa koná v prvom prázdninovom týždni, kedy sú v živej pamäti ešte skúsenosti z ukončeného školského roku. Za výnimočné udalosti i dobré výsledky sa žiada pánu Bohu poďakovať a poprosiť ho aj o pomoc do nasledujúceho obdobia. Súčasťou putovania je aj prekonávanie samého seba, čo súvisí s peším, alebo cyklistickým putovaním na niekoľkodňovej trase. Cesta pútnikov z Malaciek, alebo z Vrbového pri Piešťanoch trvá štyri dni. Pútnické trasy vedú pekným prírodným prostredím, čo odľahčuje sústredenosť na vlastné limity. V roku 2017 pribudne aj cyklistická skupina gréckokatolíkov z Košíc. Súčasťou púte je modlitba, denná sv. omša, úvahy nad zadaným textom pripraveným v brožúrkach pútnikov a prosby o pomoc miestnych ľudí z obcí cez ktoré sa prechádza. Práve chvíľky núdze, kedy je nedostatok vody, či iných vecí nás učia väčšej dôvere voči ľuďom a voči Bohu.

Pútnické skupiny pozostávajúce z mladých ľudí ale aj rodičov s deťmi (max 30 ľudí) pôjdu trasami z Vrbového pri Piešťanoch a z Malaciek. Nocľahy a skromné jedlo ponúknu obyvatelia obcí cez ktoré sa prechádza. Skupina z Vrbového, ktorú vedie P. Lubomír Pilarčík do Velehradu má rozplánovaný denný poriadok nasledovne:

Začiatok púte 30. júna 2017: Vrbové - Zraz pútnikov o 18. hod.

Prvý putovný deň (1 júl 2017)  Vrbové - Stará Turá - 23 km.

Druhý putovný deň (2. júl 2017) Stará Turá - Velká nad Veličkou  - 25 km

Tretí putovný deň (3. júl 2017) Veľká nad Veličkou - Hluk - 20 km

Štvrtý putovný deň (4. júl 2017) Hluk - Velehrad - 19 km

Skupina z Malaciek pod vedením P. Milana Hudačka má následný rozvrh putovania

Začiatok púte 30. júna 2017: Malacky - Zraz pútnikov o 17. hod.

Prvý putovný deň (1 júl 2017)  Malacky - Šaštín - 25 km.

Druhý putovný deň (2. júl 2017) Šaštín - Radošovce  - 23 km

Tretí putovný deň (3. júl 2017) Radošovce - Bzenec - 25 km

Štvrtý putovný deň (4. júl 2017) Bzenec - Velehrad - 23 km

Slávnostná svätá omša a Velehrade je plánovaná na sviatok sv. Cyrila a Metoda (5. júla 2017) o 10:30. Pútnici budú ubytovaní v priestoroch tamojšieho farského úradu. Po slávnosti pútnici, ktorí došli na slávnosť pešky sa  vracajú na Slovensko autobusom a cyklisti absolvujú ešte poslednú etapu z Velehradu do Nového Mesta nad Váhom.

Velehrad je starobylé pútnické miesto, ktoré spája veriacich v strednej Európe už dlhé stáročia. Duchovné ovocie i priateľstvá, ktoré pútnická duchovná obnova ponúka majú nadčasový rozmer. Sú spojené aj s históriou Slovákov i Čechov a cirkevné dejiny ich pripomínajú ako dôležitý materiál pre stavbu Božieho kráľovstva našich krajoch. Svoj záujem o účasť môžeš avizovať na mail: xaveriada@gmail.com

Ekológia je barometrom nášho vzťahu so stvorením

Ochrana životného prostredia je naliehavou službou druhým

Slovenské úrady po rokoch uznali, že zo starej skládky toxického odpadu v okrajovej časti Bratislavy sa šíria nebezpečné látky do podzemných vôd. Ministerstvo životného prostredia totiž zverejnilo výsledky záverečnej správy, v ktorom analyzovalo vplyv toxickej skládky niekdajšej Dimitrovky a zistilo, že veľké územie je zamorené pesticídmi, fungicídmi a ďalšími nebezpečnými chemickými látkami 

Upozornenia typu: “Nepite vodu zo studní, nekúpte sa v nej a nejedzte listovú a koreňovú zeleninu z tejto oblasti” v posledných časoch uverejňujú bratislavské mestské časti Vrakuňa, Ružinov a Podunajské Biskupice pre svojich obyvateľov. Ide o oblasť smerom na juhovýchod od bratislavského obchvatu. Toxíny sa šíria zo starej skládky Dimitrovky, v časti Vrakuňa, podľa niektorých odhadov a meraní až zhruba desať kilometrov ďaleko až na okraj Bratislavy. Kontaminačným mrakom sú zasiahnuté časti mestských častí Vrakuňa, Podunajské Biskupice a Ružinov. Obce Rovinka, Dunajská Lužná, Most pri Bratislave a Miloslavov nie sú kontaminačným mrakom zasiahnuté, ale sú situované v smere možného šírenia sa kontaminácie, píše sa v správe Ministerstva životného prostredia (Denník N: 15.6.2017).

Katastrofou by bolo, keby sa tam kontaminované podzemné vody dostali. To by sa podľa odborníkov mohlo stať do dvadsiatich rokov, keby so znečistením nič nerobili. O znečistení zo starej skládky Dimitrovky úrady vedia roky. Prvé merania tam robili už v deväťdesiatych rokoch minulého storočia. Už v roku 2002 zakázali obyvateľom Vrakune využívať vodu zo studní na pitie či polievanie.

Zmierenie so stvorením

Starostlivosť o životné prostredie ovplyvňuje kvalitu našich vzťahov s Bohom, s inými ľuďmi a so samotným stvorením. Dotýka sa centra našej viery v Boha a lásky k Bohu, “od ktorého pochádzame a ku ktorému kráčame” (Benedikt XVI. Posolstvo pokoja 1.1.2008). Sv. Ignác v duchovných cvičeniach uvádza, že všetko, čo je stvorené je dobré. Úsilie o prístup ku zdrojom energie rozšírilo poškodzovanie pôdy, vody a celého nášho životného prostredia, a to do takej miery, že budúcnosť našej planéty je ohrozená. Otrávené vody, znečistený vzduch, masívne odlesňovanie, uskladňovanie toxických odpadov spôsobuje smrť a utrpenie najmä pre chudobných.

Voláme preto po utváraní pravých vzťahov so stvorením. V tomto úsilí budeme viac citliví na volanie tých, ktorí trpia následkami ničenia životného prostredia, čo je evidentné z vyjadrovaním mnohých biskupských konferencií na túto tému (35 GK: Zmierenie so stvorením 31-36).

Hrdinské svedectvo viery

Reč násilia a odpoveď viery

V závere roku 2016 zverejnilo Centrum pre štúdium nových náboženstiev (CESNUR) so sídlom v Turíne a s ďalšími pobočkami v USA štatistiky, podľa ktorých bolo pre svoju vieru v uplynulom roku usmrtených okolo 90 tisíc kresťanov. Ďalších 500 až 600 miliónov kresťanov vo svete nemôže vyznávať svoju vieru v plnej slobode. Z čísel, ktoré máme k dispozícii, nám vychádza, že každých 6 minút bol usmrtený jeden kresťan. Počet zabitých sa trochu znížil oproti 105 tisíc spred dvoch rokov. Z aktuálnych štatistík bolo 70 percent, čiže 63 tisíc, zabitých v kmeňových konfliktoch v Afrike. Často tu ide o kresťanov, ktorí odmietli nastúpiť do zbrane z dôvodov svedomia. Ďalších 30 percent, čiže 27 tisíc, pochádza z teroristických atentátov, plienenia kresťanských dedín i mestečiek a z ideologických prenasledovaní vlád jednej strany, ako v prípade Severnej Kórey.

Mučeníctvo rôznych skupín

Údaje nám dnes hovoria, že v sto dvoch krajinách sveta je 500 - 600 miliónov kresťanov, ktorí nemôžu vyznávať svoju vieru úplne slobodne. Bez toho, že by sme zabúdali alebo bagatelizovali utrpenia príslušníkov iných náboženstiev, kresťania ostávajú skupinou, ktorá je vo svete najviac prenasledovaná. V tejto reflexii nemožno nespomenúť brutálne prenasledovanie kresťanov páchané samozvaným Islamským štátom na územiach blízkovýchodných krajín. Viaceré prípady krvavého prenasledovania skúma tamojšia Cirkev v perspektíve budúcej beatifikácie. Ide o kresťanov, ktorí sa vedome rozhodli ostať na tomto území, aby mohli ďalej svedčiť o svojej viere. Hovoriac o Islamskom štáte treba spomenúť, že jeho militantné skupiny vraždia aj mnohých moslimov. Dokonca počet moslimov zabitých pre vieru, najmä v Ázii, je približne rovnaký ako počet zabitých kresťanov v roku 2016. Moslimov vo všeobecnosti zabíjanú iní moslimovia. Sunitskí moslimovia zabíjajú šítskych moslimov, a niekedy sú sunitskí moslimovia zabití šítskymi moslimami. Vyznávači islamu, ktorí nesúhlasia s nejakou inou jej odnožou, sú zabíjaní extrémistickejšími skupinami, ako v prípade Islamského štátu. Z uvedených faktov sú zreteľné dva momenty. Prvý je ten, že vo všetkých krajinách narastá netolerancia. Netolerancia zvyčajne ústi do diskriminácie, ktorá je potom vstupnými dverami k prenasledovaniu. Druhý moment tkvie v pokojnom a neraz vzorovom postoji kresťanských menšín. Vo väčšine prípadov neodpovedajú násilím na násilie. Charakteristikou je v týchto prípadoch to, že kresťania dosvedčujú svoju vieru s pokojom, často odpúšťajú svojim prenasledovateľom a modlia sa za nich.

Continue reading Hrdinské svedectvo viery

Jezuiti a ich nový predstavený

Spoločnosť Ježišova na 36 generálnej kongregácii

P. Arturo Sosa SJV októbri 2016 sa do Ríma zišli jezuiti z celého sveta.  Ich zámer bola voľba nového najvyššieho predstaveného. Doterajší generálny predstavený P. Adolfo Nicolás oznámil vo vyše ročnom predstihu svoj úmysel prenechať vedenie rehole mladšiemu nástupcovi. Po voľbe sa ním stal šesťdesiatosemročný P. Arturo Sosa Abascal SJ, ktorý pochádza z Venezuely. Do Spoločnosti Ježišovej vstúpil 14. 9. 1966. Po základnej formácii pôsobil v rodnej krajine. Viac rokov pracoval ako šéfredaktor periodika SIC. V roku 1990 dokončil doktorandské štúdium politických vied na Centrálnej univerzite v Caracase  a od roku 1996 zastával miesto predstaveného venezuelskej jezuitskej provincie. V nasledujúcom období, od roku 2004 až do 2014, bol rektorom katolíckej univerzity Táchira vo venezuelskom San Cristóbale.

Na prahu novej misie

V roku 2014 odišiel A. Sosa do Európy kde pracoval na Generálnej kúrii Spoločnosti Ježišovej v Ríme. Bol konzultorom Pátra Generála Adolfa Nicolása a zastával funkciu delegáta pre jezuitské medzinárodné domy. V októbri 2016 bol zvolený za generálneho predstaveného jezuitskej rehole. Pri nástupe do svojho úradu počas sv. omše povedal: „Odvaha ktorú potrebujeme na to, aby sme boli služobníkmi misie Ježiša Krista, môže prameniť len z viery. Náš pohľad preto obraciame najprv na Boha, pretože on sám je naším Otcom. Naše srdce vkladáme do súladu s milosrdným Bohom Otcom, ktorý je jediná Láska a náš Princíp a Základ. Také je srdce každého z nás a tiež srdce Spoločnosti Ježišovej. Naša viera je ako viera Márie, Matky Ježišovej, a preto naša odvaha môže ísť ešte ďalej a môže hľadať nielen nepravdepodobné, ale hľadať nemožné. Anjel Gabriel pri udalosti zvestovania povedal: »…Bohu nič nie je nemožné.« (Lk 1,37) Mária sa potom bez obáv zverila Pánovi, aby sa venovala nepravdepodobnému a nemožnému. Prosme si od Pána túto vieru, aby sme si ako rehoľa mohli osvojiť za vlastné slová Márie a aby sme odpovedali na mimoriadne volanie. Ako sv. Ignác a jeho prví spoločníci, ako toľkí bratia, ktorí bojovali pod zástavou kríža len v službe Pánovi a jeho Cirkvi, chceme prispieť tým, čo sa zdá dnes nemožným: ľudstvom zmiereným v spravodlivosti, ktoré nažíva v pokoji, v dobre udržiavanom spoločnom dome, kde je miesto pre každého, pretože sme si vedomí, že sme bratmi a sestrami, synmi a dcérami toho istého Otca a jediného Otca. Preto aj dnes zopakujeme presvedčenie sv. Ignáca z čias písania stanov rehole, že Spoločnosť nepovstala ľudskými prostriedkami a nemôže sa pomocou nich ani zachovať, ani rozvíjať. Našu nádej vkladáme do všemocných rúk Krista, nášho Pána a Boha.” Continue reading Jezuiti a ich nový predstavený

Smäd po mieri

Medzináboženské modlitbové stretnutie za pokoj

Svätý Otec František pricestoval 20. septembra 2016 do rodiska sv. Františka, do Assisi, aby sa zúčastnil na slávnosti medzináboženského stretnutia s názvom „Smäd po mieri”. Pred príchodom pápež priblížil pravý dôvod stretnutia slovami: „Každý muž a žena zastupujúci všetky náboženstvá budú v Assisi nie kvôli divadlu, ale kvôli tomu, aby sa modlili za pokoj.” A dodal: „Dnes bude mať svet svoje centrum v Assisi pre deň modlitby, pokánia a náreku, lebo svet sa nachádza vo vojne… Boh, Otec všetkých, kresťanov i nekresťanov, chce pokoj.” Pápež sa po zvítaní s arcibiskupom Assisi Mons. Domenicom Sorrentinom a miestnymi autoritami odobral do centra, kde ho vo františkánskom kláštore prijali zástupcovia rôznych svetových cirkví a náboženstiev. Všetci sa spoločne odobrali do kláštorného dvora, kde ich už očakávali zástupcovia svetových cirkví a biskupi Umbrie.

Prosby pápeža a katolíckych zástupcov

Ústredným bodom programu bola Modlitba za pokoj, ktorá sa konala na rôznych miestach.  Prítomných privítal miestny biskup Mons. Domenico Sorrentino, podľa ktorého je „duch Assisi duchom modlitby, zhody a pokoja, ktorý chce byť odpoveďou na svet zarmútený toľkými vojnami”. Kresťania sa potom spoločne modlili v Bazilike sv. Františka. Pápež František počas modlitby za pokoj povedal. „Pred ukrižovaným Ježišom aj nám zaznievajú jeho slová: »Žíznim.« (Jn 19,28) Smäd, ešte viac ako hlad, je extrémnou potrebou ľudskej bytosti, ale zároveň predstavuje aj extrémnu biedu. Po čom žízni Pán? Určite po vode, ktorá je základným prvkom pre život. Ale predovšetkým má smäd po láske, ktorá je nemenej dôležitým prvkom pre život. Žízni, aby nám daroval živú vodu svojej lásky, ale aj aby prijal našu lásku. Je to dráma »vyschnutého srdca«, neopätovanej lásky, dráma, ktorá sa obnovuje v evanjeliu, keď na Ježišov smäd človek odpovedá octom, ktorý je skazeným vínom. Ako sa prorocky vyjadril aj žalmista: »Keď som bol smädný, napojili ma octom.« Sme smädní po pokoji, túžime svedčiť o pokoji a predovšetkým sa potrebujeme modliť za pokoj, pretože pokoj je Božím darom a od nás sa očakáva, aby sme ho vzývali, prijímali ho a každý deň budovali s tvojou pomocou.” Bývalý predseda Pápežskej rady na podporu jednoty kresťanov kardinál Walter Kasper vo svojom príhovore vyzdvihol dialóg ako „jedinú odpoveď na násilie” v dnešnom svete. Podľa kardinála zo stretnutia môžu  vzísť dve veci: „Predovšetkým priateľstvo, ktoré je puto  každej spoločnosti Bez priateľstva nemôžeme mať nič. Ďalej hodnota modlitby, lebo modlitba mení naše srdce a Boh tiež môže vstúpiť do srdca druhého a zmeniť ho. A tak je modlitba kľúčová pre pokoj vo svete.” Continue reading Smäd po mieri

Eklogické pozorovanie na pomoc evanjelizácii

Krehkosť nášho spoločného domu

Súčasný pápež František sa vo svojej encyklike Laudato Si vyjadril, že súčasná miera ťažby a využívania prírodných zdrojov je neudržateľná. Vedecké analýzy ukazujú, že ak spotreba prírodných zdrojov bude rásť aj naďalej, budeme pri dnešných trendoch čoskoro čeliť vážnemu riziku pre ekologickú stabilitu, ako aj pre dobro ľudstva. V ostatnom čase predovšetkým obchodné  aktivity, súvisiace s nadmernou ťažbou surovín, s bezohľadným lovom zvierat a rýb, s odlesňovaním atď., poškodzujú životné prostredie a rovnako poškodzujú predovšetkým chudobných ľudí. (LS, č. 21) Ekologickému kolapsu by sa spoločnosť mohla ešte vyhnúť, ak by sa ľudia - spotrebitelia - sami lepšie vychovávali, vzdelávali a hovorili o týchto rizikách. Prijatím konkrétnych krokov by sa zabránilo nebezpečným situáciám. Avšak vážnym aspektom problému je obmedzená schopnosť našej planéty rozkladať a meniť toxický odpad. Ak sa toto nebezpečenstvo nezohľadní, hrozba exponenciálne porastie ďalej. Technologické riešenia, ktoré v súčasnosti máme, nám síce môžu pomôcť v konkrétnej a špecifickej veci, ale keďže technológia nevidí a ani nesleduje tajomstvá rozmanitých vzťahov medzi všetkým, čo jestvuje, vyrieši síce jeden problém, ale zároveň vyvolá ďalšie problémy, ako to už viac ráz vo svete bolo pozorované a potvrdené (LS, č. 20).

Škodlivé účinky plytvania a nezodpovedného využívania prírodných zdrojov sú následkom ich dávnejšieho nerovnomerného porozdeľovania. Ničenie prírody je takmer vždy spojené s ťažkými následkami pre život chudobných. Dôsledky nevyváženého čerpania prírodných zdrojov a ich dosah na chudobných spracovala jezuitská pracovná skupina v štúdii Obnoviť zranený svet, ktorá bola zverejnená  v roku 2011. Chudobní sú čoraz viac vystavení prírodným silám a rizikám plynúcim zo situácie, v akej sa životné prostredie ocitlo. Chudoba ich stavia do marginálnej pozície, čo im sťažuje prijať ochranné opatrenia proti týmto rizikám a zmenám. Alebo zjednodušenejšie povedané, chudobní sú zraniteľnejší voči účinkom znečistenia, odlesnenia, rozširovania púštnych plôch a prebiehajúcej erózie pôdy. Chudobní sú a budú čoraz viac vystavení škodám, k akým dochádza pri neudržateľných poľnohospodárskych postupoch, pri odlesňovaní plôch na komerčné účely, pri zmenšovaní revírov na rybolov, pri zvyšujúcej sa ťažbe minerálnych surovín zapríčiňujúcej znečistenie ovzdušia, vodných zdrojov a ornej pôdy. Spôsobené škody sú často výsledkom zásahov ťažobného priemyslu, veľkých ťažiarenských spoločnosti a poľnohospodársko-priemyselných gigantov. Sčasti možno problémy pripísať aj miere, v akej vznikajúcu situáciu prijali chudobní, často v omyle, že sa zlepší ich situácia, alebo v domnienke, že sa im uľahčia starosti o vlastné prežitie a ľahšie si zadovážia potraviny alebo prácu. Všetky tieto ťažkosti môžu viesť ku vzniku začarovaného kruhu s rastúcim problémom v oblasti životného prostredia. Continue reading Eklogické pozorovanie na pomoc evanjelizácii

Reflexie o rodine v posynodálnom dokumente

Cirkev nad posynodálnou exhortáciou Radosť z lásky

Na sviatok svätého Jozefa bola podpísaná apoštolská posynodálna exhortácia Amoris laetitia (AL - Radosť z lásky). Dokument je súhrnom záverov dvoch zhromaždení Biskupskej synody o rodine z rokov 2014 a 2015. Pápež František v nej obsiahlo cituje záverečné synodálne správy, spolu s dokumentmi a učením svojich predchodcov, ako aj mnohé vlastné katechézy o rodine. Okrem toho využíva aj príspevky z rôznych biskupských konferencií sveta (Keňa, Austrália, Argentína…), ako to bolo aj v prípade iných dokumentov magistéria, a využíva citácie významných osobností, ako Martin Luther King alebo Erich Fromm. Špecifický je odkaz aj na film „Babettin obed”, pomocou ktorého pápež vysvetľuje koncept nezištného daru. Apoštolská exhortácia upúta aj svojím rozsahom a členením. Je rozdelená na deväť kapitol a má viac ako 300 paragrafov

Potreba zmyslu pre inkulturáciu

Viaceré časti exhortácie a jej obsahu si vyžadujú tak dôkladné čítanie, ako aj spresňujúci výklad. Dnes sa výkladom zaoberajú mnohí teológovia, sociológovia, publicisti a nedochádzajú k rovnakým záverom. Dokument má a asi ešte dlho bude mať svojich obdivovateľov i kritikov. Jedným netypickým príkladom takej debaty bolo stretnutie, ktoré usporiadala americká jezuitská univerzita Fordham University v New York City 19. apríla 2016. Debata mala neobyčajne provokatívnu tému: Is the Pope Catholic? - Je pápež katolíkom? Continue reading Reflexie o rodine v posynodálnom dokumente

Rozlišovať a konať

Viera ktorá koná spravodlivo

Úsilie v prospech chudobných a na premenu porušeného sveta vychádza z viery, ktorá koná spravodlivo. Viera, ktorá túto službu neustále motivuje, má svoje korene. Tie majú moc ju stále živiť, a preto veriaci človek má o ňu neustále dbať. Naša blízkosť pri chudobných a zápas pre ich vec sú tiež miestom milosti a stretnutia s pokorným a chudobným Pánom, od ktorého pochádza každé duchovné ovocie. Aby sa úsilia v prospech spravodlivosti a chudobných v nás obnovovali a posilňovali, stojíme pred nutnosťou živiť ich zo zdrojov, medzi ktoré patrí Sväté písmo, kontemplácia osoby Ježiša Krista, život podľa sociálnej náuky Cirkvi, duchovné cvičenia i solidarita s chudobnými a povzbudenie životnými príkladmi druhých. Vedomie dôležitosti koreňov pre vieru, ktorá koná spravodlivo, motivuje nás v presvedčení starať sa o chudobných na úrovni individuálnej aj komunitnej.

Animácia našej služby Svätým písmom

Najdôležitejší animačný zdroj nášho postupovania je Sväté písmo. Božie slovo sa obracia na nás s naliehavou výzvou, aby sme sa starali o chudobných. Pozorného čitateľa Písmo vedie tak, že ho robí zodpovednými za ostatné ľudské bytosti. Biblická pasáž zo života židov v Egypte nám odkrýva históriu, počas ktorej jestvovali trhy s otrokmi. Na nich sa predávali zotročení Židia. Boh sa v tejto histórii pred-stavuje ako súcitný, ktorý nie je ďaleko od trpiacich, je im blízko a je milosrdný. Všíma si utrpenie ľudí, ich smútok, súcíti s ich problémami a vyvádza ich z otroctva na slobodu. On je Emanuel: “Boh s nami”. Kresťania sú vyzvaní vo viere urobiť to isté voči bratom a sestrám, ktorí trpia, pretože Ježiš sa stotožňuje s trpiacimi. Potvrdzuje to v obraze o konci sveta kde vraví: „Všetko čo ste urobili jednému z mojich bratov, mne ste to urobili”. (Mt 25, 40) Dotknutí duchom týchto slov, mnohí veriaci nachádzajú útechu v službe pre núdznych, v ktorých vidia nášho Pána znovu ukrižovaného. Ježiš cez svoju službu chudobným transformuje tento súcit Boha Otca do životného programu, v ktorom dáva dôstojnosť ľuďom zabudnutým a vylúčeným. Kristus pohnutý súcitom medzi zúfalými svojej doby dvíha zabudnutých, čistí im a uzdravuje ich rany ako milosrdný Samaritán. Kontemplácia osoby Ježiša Krista, jeho skutkov, vyvoláva v nás vnútorné poznanie jeho spôsobu myslenia a jeho prístupu k životu, na základe ktorých poznávame, ako my máme ďalej žiť. Continue reading Rozlišovať a konať

Humanizačné poslanie Cirkvi

Svetový deň chorých

Sviatok Panny Márie Lurdskej, ktorý slávime 11. februára, je zároveň Svetovým dňom chorých. Zavedenie spomienky Svetového dňa chorých súvisí aj s náplňou a s poslaním, aké mu chcela dať Cirkev. Prvoradým zámerom dňa chorých je zvýšenie citlivosti k chorým a trpiacim zo strany zdravých, ale aj citlivosti chorých a povzbudenie, aby svoje choroby a utrpenia obetovali za iných. Tento rok sa konali mimoriadne oslavy Svetového dňa chorých vo Svätej zemi. Na oslavách sa zúčastnila pápežská delegácia, v ktorej bolo 50 ľudí z 12 krajín sveta. Do Nazareta ju sprevádzal Mons. Zygmunt Zimowski, predseda Pápežskej rady pre pastoráciu zdravotníkov. Na konci slávnostnej svätej omše v Nazarete Mons. Z. Zimowski oznámil, že v roku 2019 sa Svetový deň chorých bude sláviť v Indii. Slovenský zástupca v skupine P. Ján Ďačok sa po príchode podelil o niekoľko myšlienok z týchto osláv.

Posolstvo viery pre chorých

Svetový deň chorých sa tohto roku niesol v znamení dvoch výziev: „Zveriť sa milosrdnému Ježišovi ako Mária” a „Urobte všetko, čo vám povie” (Jn 2,5). Obe výzvy vyjadrujú jednak zmysel Jubilejného roku milosrdenstva, a tiež - prostredníctvom Márie - orientujú na jej Syna Ježiša Krista. Tieto výzvy nadobúdajú osobitný charakter a silu vo Svätej zemi a hlavne v Nazarete, kde žil a vyrastal Ježiš. Svätá zem je miestom spolužitia veriacich troch náboženstiev: židovstva, kresťanstva a islamu, ale zároveň je to aj miesto dlhotrvajúcich napätí a konfliktov. Choroby, utrpenie, bolesť, zomieranie a smrť tu spájajú všetkých ľudí, bez rozdielu náboženstva. Každé posolstvo pokoja a vzájomnej spolupráce, práve na poli pomoci chorým a trpiacim - podľa príkladu milosrdného Samaritána - môže priniesť nádej na zmeny aj v inej časti sveta. Miesto konania Svetového dňa chorých vyberá Svätý Otec. Návšteva posvätných miest prináša veriacim návštevníkom bázeň i obdiv. Na jednej strane sa tu možno stretnúť s niečím konkrétnym, hmotným, ako to poznáme zo Svätého písma, ale na druhej strane sa za tým skrýva niečo nepochopiteľné a tajomné, čo vyvoláva otázky: „Prečo práve tu prišiel Ježiš Kristus? Prečo práve takým spôsobom? Prečo práve do tejto krajine, ktorá má veľa kameňa, ale málo úrodnej pôdy? Prečo táto krajina takmer nikdy nemala pokoj?” A mnohé iné… Na týchto posvätných miestach možno vidieť rôznych pútnikov z rozličných krajín, čo poukazuje na osobitný a jedinečný charakter miesta a na jeho príťažlivosť. Navšteva pápežskej delegácie zahrnovala aj návštevu zdravotníckych a sociálnych zariadenie, ktoré vo Svätej zemi vedú rehoľné sestry a v jednom prípade aj Milosrdní bratia. Zdravotnícke zariadenia napriek tomu, že nedostávajú nijakú podporu od štátu a žijú len z príspevkov dobrodincov, pracujú veľmi dobre. V spoluúčinkovaní profesionality, rozumu i srdca dosahujú vysokú úroveň a stávajú sa vynikajúcimi prostriedkami evanjelizácie, lebo svoje služby poskytujú hlavne moslimom a židom, kedže kresťania tam tvoria malú menšinu. Continue reading Humanizačné poslanie Cirkvi

Anton Srholec a jeho miesto pri ľuďoch

Páter, ktorý obohacoval druhých

Začiatkom nového roka zomrel v Bratislave známy kňaz z rehole saleziánov Don Anton Srholec. História jeho povolania i duchovného vkladu pre slovensku spoločnosť je výnimočná. Narodil sa 12. júna 1929 a v roku 1946 vstúpil do saleziánskej rehole. Jeho cieľom bolo venovať sa výchove chudobnej mládeže. Rehole však boli v apríli 1950 v Československu zlikvidované. Po maturite sa preto pokúsil v roku 1951 o emigráciu, aby mohol študovať teológiu. Bol zadržaný na hraniciach a za tento trestný čin bol odsúdený na 12 rokov väzenia. Prevažnú časť svojho trestu si odpykal v jáchymovských táboroch, kde pracoval v uránových baniach. Po desiatich rokoch väzenia ho prepustili s posudkom: „Schopný vykonávať akúkoľvek manuálnu prácu.” Sotvakto vtedy tušil, že mladý Anton sa zapíše do vedomia mnohých ľudí ako duchovný pastier, ktorý spirituálnymi prostriedkami dvíhal ubitých ľudí

Práca robotníka i duchovného otca

Po návrate z väzenia bol páter Anton nasledujúcich desať rokov robotníkom. Pracoval na stavbách, vo fabrike na výrobu betónových prefabrikátov, ako aj pri vysokých peciach v Ostravských oceliarňach. Vo väzení a v čase robotníckych zamestnaní si štúdiami dopĺňal teológiu. V Ostrave mu bolo umožnené študovať aj cudzie jazyky, kde si urobil štátne skúšky z jazyka anglického a nemeckého. Po dva roky sa hlásil do seminára v Bratislave, ale na jeho žiadosť mu nedali ani len odpoveď. V roku 1969 vycestoval na tri mesiace do Talianska. Pobyt si predĺžil na jeden rok, aby dokončil teologické štúdiá. Po ich absolvovaní ho pápež Pavol VI. vysvätil v Ríme 17. mája 1970 na kňaza. Na to sa vrátil na Slovensko, nemohol sa však hneď zapojiť do pastoračnej práce. Cestu k nej si nachádzal ako kostolník s povolením vypomáhať v kňazských prácach v bratislavskom kostole Blumentál. Hlavný dôraz kládol na prácu s mládežou a osobitne na kultúru slova, vďaka čomu sa zapísal do vedomia mnohých ľudí. Štátna bezpečnosť ho neustále sledovala a odobrala mu súhlas pre prácu v Bratislave. Trnavský biskup, aby ho zachránil pre pastoračnú činnosť, dal mu poslanie za správcu farnosti v Perneku. Tu napísal prvú dvojdielnu zbierku kázni Slová pre veriacich i neveriacich, ktorá sa rozmnožovala samizdatovou technikou. Kedže do Perneka chodilo za ním veľa jeho priateľov, po troch rokoch ho preložili do Veľkého Zálužia a nakoniec do Záhorskej Vsi. V roku 1985 mu bol odobratý štátny súhlas, pretože jeho činnosť sa nezhodovala s predstavami Úradu pre veci cirkevné. Bol vyšetrovaný pre aktívnu účasť počas cyrilo-metodských slávností v roku 1985 na Velehrade a potom pozbavený pastoračnej služby, čím sa stal opäť robotníkom. V Záhorskej Vsi bolo veľa rómskych občanov, pre ktorých sa stal obhájcom a ochrancom ich práv. Posledné štyri roky pracoval ako robotník v sklade a v roku 1989 odišiel do starobného dôchodku.Od roku 1992 sa osobitne venoval bezdomovcom, pre ktorých zriadil domov RESOTA v Podunajských Biskupiciach. Tu mal ubytovaných asi 60 bezdomovcov a 40 ďalších sem prichádzalo ambulantne. Otec Srholec sa staral o duchovný život a dôstojné bývanie ľudí na okraji spoločnosti. Počas dôchodku bol činným v Slovenskom helsinskom výbore pre práva menšín v slovenskej sekcii Spoločnosti pre vedu a umenie. Bol aktívnym v Konfederácii politických väzňov i v ďalších spoločenských a sociálnych organizáciách. Continue reading Anton Srholec a jeho miesto pri ľuďoch