Naše BLOGY  |   Registrácia  |   Vytvor si BLOG  |   Prihlásenie

Rubriky

 

August 2015
P U S Š P S N
« Júl    
 12
3456789
10111213141516
17181920212223
24252627282930
31  

Nárast turizmu vo svete je evanjelizačnou príležitosťou

Cestovanie sa mení na existenciálnu skúsenosť

Svetový turizmus je na vzstupeV roku 2012 bola v medzinárodnej výmene osôb prekonaná symbolická hranica miliardy turistov a migrantov. Ich počty stúpajú a sú výzvou pre firmy, vlády, miestne spoločenstvá, ale aj pre Cirkev. Pápežská rada pre migrantov vydala osobitné posolstvo ku dňu turizmu (27. sept.), podľa ktorého miliardu turistov treba predovšetkým považovať za miliardu príležitostí. Svet je vo fáze zmien, mení spôsob cestovania a v dôsledku toho aj skúsenosť z ciest. Kto cestuje do krajín odlišných od vlastnej, robí tak s viac či menej vedomou túžbou odhaliť prostredníctvom stretnutia, komunikácie a konfrontácie tú najskrytejšiu časť seba. Oslabil sa význam klasického pojmu „turista”, zatiaľ čo sa posilnil význam pojmu „cestovateľ”. Ten sa už neobmedzuje len na návštevu určitého miesta, ale istým spôsobom sa stáva jeho integrálnou súčasťou. Zrodil sa „svetoobčan”. Už nechce vidieť, ale chce patriť, nechce sa diviť, ale žiť, nechce len analyzovať, ale podieľať sa.

Fenomén turizmu

Ako prvé  sa musia usilovať v tomto odvetví o uskutočňovanie spoločného dobra malé podniky a firmy. Ich konečným cieľom nesmie byť zisk, ale skôr snaha ponúknuť cestovateľovi cesty, na ktorých zažije to, čo očakáva. Turistov nemožno chápať len ako súčasť štatistiky alebo zdroj príjmov. Svetské autority rôznych krajín nech primú v oblasti cestovného ruchu  spoločné stratégie na vytváranie globálnych spoločensko-ekonomických sietí na pomoc mies-tnym komunitám a cestovateľom. Je to príležitosť na vzájomné obohatenie a spoločný rast. Poskytnuté pohostinstvo nech umožní využitie potenciálu prírodného, spoločenského i kultúrneho prostredia, ponúkne príležitosť na nové pracovné miesta, rozvinutie vlastnej identity. Je to miliarda príležitostí na rozvoj najmä pre rozvojové krajiny. Rozširovanie turizmu - predovšetkým toho zodpovedného - otvára cestu do budúcnosti vo vedomí vlastných historických i kultúrnych špecifík. Vytváranie zisku a podpora špecifického dedičstva umožňuje prebudenie zmyslu pre hrdosť a sebaúctu, ktoré sú prospešné pre posilnenie dôstojnosti hostiteľských spoločenstiev. Stále sa však treba mať na pozore, aby sme kvôli turistom nezrádzali vlastné územie, tradíciu a identitu. Ak je miliarda turistov priateľsky prijatá, môže sa zmeniť na dôležitý zdroj blahobytu a udržateľného rozvoja pre celú planétu. Globalizácia cestovného ruchu vedie okrem iného ku zrodu individuálneho i kolektívneho občianskeho vedomia. Každý cestovateľ, ktorý si na svojich cestách po svete osvojí korektnejšie správanie, sa tiež prehĺbi v starostlivosti o našu zem. V cestovaní sa skrýva aj túžba po autentickosti, ktorá sa prejaví v bezprostrednosti vzťahov a v účasti na živote navštívených spoločenstiev. Súčasne s tým rastie potreba odpútať sa od virtuálneho sveta, ktorý vyvára odstup a neosobné známosti, a tým sa objaví krása z opravdivých stretnutí s druhými. Takáto „ekonómia komunikovania” je schopná vytvoriť sieť, v ktorej sa môže rozvíjať ľudskosť a bratstvo.

Continue reading Nárast turizmu vo svete je evanjelizačnou príležitosťou

Keď putuješ zo Slovenska na Velehrad

Xaveriáda 2015 - pešia púť z Malaciek ku cti sv. Cyrila a Metoda na Velehrade

Po dobrých skúsenostiach s putovaním z predchádzajúcich rokov slovenskí jezuiti opätovne usporiadali pešie putovanie mládeže a rodín do Velehradu. P. Ľubo Pilarčík si za východisko pre pútnickú skupinu vybral Trnavu. Putovanie do Velehradu im trvalo 5 dní. Druhá pútnická skupina začínala putovanie v Malackách a po štyroch dňoch došla do cieľa vo Velehrade. Do tejto skupiny sa prihlásili štyri rodiny z Lozorna a mladí ľudia poväčšine z Bratislavy. Mnoho prihlásených sa o púti dozvedelo z facebooku a touto cestou sa aj prihlásilo. Skupina z Malaciek mala celkove 27 pútnikov.

Pútnici v Malackách

Pútnici v Malackách

Sestrička Terézia Kúdelova z Notre Dame komunity v Malackách, nám u riaditeľa v Spojenej školy sv. Františka Assiského dohodla prijatie a nocľah v prvý deň púte. V deň príchodu, 30. júna 2015, nás riaditeľ aj osobne privítal. Dal nám k dispozícii 4 triedy a jedáleň s kaplnkou. Po úvodnej sv. omši pri ktorej účastníci dostali bordové tričká a pútnické palice, ešte dlho do noci trvalo individuálne zoznamovanie a poznávanie sa medzi zúčastnenými. Nastávajúce ráno sme začali sv. omšou, raňajkami a uprataním tried. Ráno nás prekvapil masívny nával dôchodcov na chodbách. Ich snaha usporiadať si triedy pre vlastný program, urýchlil náš odchod zo školy okolo deviatej hodiny. Krátka modlitba pred bránou školy a spoločná fotografia boli záverečnou bodkou za Malackami. Asfaltovou cestou cez borovicový les sme sa vydali smerom na Studienku. Počasie bolo dobré a s pribúdajúcimi hodinami čoraz teplejšie. Napredovali sme dobrým tempom a na poludnie sme boli v Studienke. Obed nebol z reštaurácie, ale po dvoch-troch sme sa rozdelili a kveštovaním sme si vypýtali od miestnych ľudí niečo k jedeniu. Vzrušujúce chvíle pri pýtaní jedla dodali pútnikom cennú skúsenosť odvahy na celý zvyšok putovania.  Skupine to dalo vlastnú charakteristiku s ktorou sa radi delili v debatách s inými pútnickými skupinami. Do Lakšárskej Novej Vsi, kde bol cieľ prvého putovného dňa, sme sa dostali po červenej značke cez borový les zo Studienky. Pôda bola čistý piesok a pri chôdzi sme sa zabárali. Napredovali sme pomaly ale napriek tomu Robbi - lekár z Írska - ostával na poslednom mieste pútnickej skupiny, čo sa mu opakovalo až do posledného dňa.  V Lakšárskej N. Vsi nás už očakával vdp. Ladislav Labo. K dispozícii nám dal farskú budovu, dvor a pripravil nám exkurziu v kostole. Unaveným pútnikom viac prišla vhod sprcha. Teplá noc viacerým imponovala a našli si nakoniec miesto na nocľah vonku, vo farskej záhrade. Ráno bola sv. omša o 6.45 v kaplnke poniže fary, ktorú miestni veriaci využívali najmä na pohrebné bohoslužby. Kaplnka sa naplnila pútnikmi a pre malý priestor bola sv. omša pri starobylom oltári bez obetného stola čelom k ľudu. Viacerí domáci veriaci prišli aj na našu omšu, hoci farská bohoslužba nasledovala krátko po našej. Po raňajkách sme dokončili upratovanie a balenie sa. Pani Jana Tomeková, ktorá putovala s manželom, nám pomohla zobrať do svojho auta spacáky. Viacerým sa trochu odľahčilo. Mnohým aj preto, že Jana niekoľkým odviezla ešte veľa ďalších vecí. Continue reading Keď putuješ zo Slovenska na Velehrad

Cirkev na Slovensku a migranti

Pápež František povzbudzuje tých, ktorí poskytujú pomoc migrantom

Európska spoločnosť predstavuje dnes pre mnohých veľkú hádanku. Na jednej strane vykazuje klesajúce indexy miestnej populácie a úmerne s ňou súvisia aj trendy umenšujúcej kresťanskej kultúry. Na druhej strane je Európa vyhľadávaným útočiskom moslimskej populácie, tlačiacej sa do Európy z afrického juhu. Úrady Európskej únie riešia vec pridelením numerických kvot migrantov jednotlivým európskym štátom s povinnosťou ujať sa ich. Tento krok úradov EÚ rozdelil aj slovenskú verejnosť. Na verejných zhromaždeniach, v médiách i v politických kuloároch mnohí vyjadrujú rozličnými spôsobmi svoju nespokojnosť. Pri bližšom zoznámení sa s ich námietkami vychádza najavo stav ich uzavretej mentality. Mohol by to byť pocit z kultúrneho ohrozenia, ale je to aj znak slabnúcich duchovných síl napriek tomu, že biblia, ktorú veriaci čítajú celé stáročia, ich nabáda k solidarite s biednymi a k odovzdávaniu nádeje a lásky cudzím i domácim.

Migranti a Cirkev

Pápeži tejto doby venujú zvláštnu pozornosť témam migrácie a utečenectva. Benedikt XVI. sa vyjadril o naliehavej potrebe nových spôsobov a síl pomáhať dielu evanjelizácie vo svete. „Vnútorné i medzinárodné migrácie spôsobili  zmiešavanie ľudí a národov, s čím sú spojené nové problémy nielen z hľadiska ľudského, ale aj etického, náboženského a duchovného,” hovorí emeritný pápež. Svätý Otec František sa zamýšľa nad tým, ako migračné pohyby vyvolávajú nedôveru a nepriateľstvo aj v cirkevných spoločenstvách. Žiaľ, stáva sa tak ešte skôr, než by spoznali životné príbehy a biedu ľudí, ktorých sa to týka. Novú úlohu v tejto situácii majú tlač a masmédiá. Ich nevyhnutným cieľom má byť pravdivo a korektne, objektívne a čestne informovať o tých, ktorí opustili svoje domovy i rodiny a chcú začať budovať nový život. Nemajú sa stať nástrojmi zastrašovania, či šírenia demagógie niektorej zo záujmových skupín. Vylučovanie chudobných z európskej spoločnosti je podľa pápeža Františka dôsledok antropologickej krízy, ktorá tu je napriek tomu, že došlo k veľkým pokrokom v iných oblastiach. Aktuálna spoločnosť podporuje  šírenie kultúry vyraďovania, ktorá už viac nestavia do centra človeka, ale konzum a ekonomické záujmy. Žiadatelia o azyl potrebujú pochopenie a prijatie, rešpekt pred ich ľudskou dôstojnosťou. Ich utrpenie, nech už má akékoľvek príčiny, je pre medzinárodné spoločenstvo výzvou. Svätý Otec v encyklike Laudato si napísal: „Náboženstvá musia vstúpiť do vzájomného dialógu, ktorý bude zameraný na starostlivosť o prírodu, o ochranu chudobných, o budovanie vzájomnej úcty a bratstva.” Cesta dialógu si vyžaduje trezlivosť, askézu a veľkodušnosť. Continue reading Cirkev na Slovensku a migranti

Cirkev potrebuje pomoc veriacich laikov

Laici v mnohorakých službách Cirkvi

Tento rok si pripomíname 50 rokov od skončenia Druhého vatikánskeho koncilu. Konciloví otcovia správne odhadli potreby dnešnej doby, ktoré volali po reforme. Jednou z tém bola práve úloha laikov v súčasnej Cirkvi. Koncil sa popri iných otázkach zameral na poslanie laikátu a vyzdvihol jeho nevyhnutnú i potrebnú úlohu. Laici vždy boli dôležitou súčasťou apoštolátu v spoločnosti. Koncilové zhromaždenie sa konalo v rokoch 1962 až 1965, v čase keď svetový mier bol ohrozený a pred ľuďmi stála výzva, ako sa zodpovedne postaviť k situácii vo svete. Cirkev si viac ako hocikedy predtým uvedomila dôležitosť laikov, ktorí sú správcami krajín a stoja na čelách štátov, takisto si uvedomovala potrebu sociálnej spravodlivosti a vzájomnej lásky medzi ľuďmi. Tu vyvstala pre laikov dôležitá úloha vo svete, v ktorom sa objavili nové spôsoby apoštolátu, aké umožňovala napredujúca technika a médiá.

Rozhodovania na Koncile

V prípravnej fáze Koncilu bolo do Ríma doručených 31 návrhov týkajúcich sa laického apoštolátu, 127 návrhov o laických spolkoch a množstvo návrhov o medzinárodných laických organizáciách. Prípravnej komisii predsedal kardinál Cento, ktorý dbal o dôkladné preskúmanie všetkých návrhov. Osnova dekrétu o laickom apoštoláte bola predložená koncilovým otcom   v júni 1963. Posledné hlasovanie o osnove dekrétu sa konalo počas štvrtého zasadania Koncilu od 23. do 27. septembra 1965. K predbežnému dekrétu bolo potrebné zohľadniť ešte 700 pripomienok. Na ôsmom verejnom zasadnutí sa uskutočnilo definitívne tajné hlasovanie a za účasti Svätého Otca bol dekrét schválený 2 342 hlasmi. Proti sa vyslovili iba dva hlasy. Členom komisie pre laický apoštolát bol aj nitriansky arcibiskup Eduard Nécsey. Primárnou úlohou apoštolátu, ako ju zadefinovali v dekréte Apostolicam actuositatem, je slovom a skutkom sprístupniť evanjelium svetu a sprostredkovať mu Kristovu milosť. Túto úlohu na seba preberá duchovenstvo skrze sviatosti, avšak laici majú mať účasť na tejto činnosti a dopĺňať ju. Úlohou laikátu je svedectvo a príklad vlastného života, aby neveracich privádzal k viere a veriacich aby poučil, utvrdil a povzbudil k horlivejšiemu životu (AA 6). Cirkev naliehavo žiada, aby sa veriaci laici neuzatvárali pred svetom, ale aby vo svete šírili ideál kresťanstva a boli prínosom pre spoločnosť. Ako praví apoštoli majú sami vyhľadávať príležitosť ohlasovať Krista slovami a v správnom uplatňovaní kresťanských zásad na súčasné problémy.

Continue reading Cirkev potrebuje pomoc veriacich laikov

Family Xaveriáda 2015

Pozývame vás na pútnický týždeň zo Slovenska na Velehrad

Slovenskí jezuiti pozývajú mladých ľudí ako aj rodiny s deťmi na pútnický týždeň zo Slovenska na Velehrad. Modlitba, priateľstvá a hľadanie toho, čo v živote pretrváva je náplňou niekoľkodňového pešieho putovania z Trnavy alebo z Malaciek do Velehradu.

Cesta pútnikov z Trnavy trvá päť dní a putovanie z Malaciek štyri dni. Pútnické cesty vedú pekným záhoráckym prostredím, čo odľahčuje sústredenosť na vlastné limity a napomáha cestu s priateľmi absolvovať s obohacujúcim zážitkom meditovania nad prírodnými dielami Stvoriteľa. Súčasťou púte je každodenná svätá omša, úvahy nad zadaným textom pripraveným v brožúrkach a obracanie sa o pomoc na ľudí v obciach cez ktoré sa prechádza.

MALACKY - VELEHRAD

Putovanie v prvej skupine začína v Malackách. Účastníci putovania sa stretnú večer 30. júna 2015 v Základnej cirkevnej škole sv. Františka Assiského na Kláštornom námestí č. 1, o 18.00 hodine. Po vzájomnom predstavení sa a sv. omši nasleduje večera z donesených zásob. Po večeri bude predstavenie programu pútnických dní a diskusia.

Prvý putovný deň (1. júl) sa pútnici vydajú pešo smerom na obec Studienka. Asfaltová cesta prvých 13 km vedie borovicovým lesom. Ďalších 8 km vedie striedavo lesom a poliami červený turistický chodník až do cieľa v Lakšárskej Novej Vsi.  Pútnickým spôsobom si potraviny vypýtame v obciach cez ktoré počas 4 dní sa putovanie orientuje. Na putovanie je dôležitá dobrá turistická obuv. Najlepšie ak už má za sebou skúsenosť niekoľko kilometrovej trasy. Bezproblémová obuv umocní aj dobré duchovné ovocie, ktoré sa pokúsime vylepšovať úvahami v skupine nad zadanými témami. Continue reading Family Xaveriáda 2015

Korigovanie životného štýlu v islame

Hlasy z moslimského sveta za novú interpretáciu Koránu

Nový spôsob, ako podnecovať  impulzy viery v druhých ľuďoch, je viesť s nimi vzájomný dialóg. Dialóg pomáha spoznať druhého  a časom odhalí aj spôsob, ako s ním zmysluplne hovoriť o viere. Jedným z veľkých tém súčasnej Cirkvi je dialóg s islamom. Cirkev už urobila veľa pre vzájomné spoznanie sa a aktuálne načúva aj hlasom z moslimskej strany. Zaujíma ju, ako oni vnímajú okolnosti týkajúce sa praxe a života z viery. Koncom februára sa konal v Mekke trojdňový seminár s názvom Islam a boj proti terorizmu. Rektor z káhirskej univerzity Al Azhar a vrchný imám Egypta Al Tajib na konferencii povedal, že je nutná revízia výuky islamu na školách a je potrebná oprava extrémistickych doslovných interpretácií Koránu. Imám Al Tajib pochopil, že do budúcnosti je potrebné čeliť problémom v islamskom svete tým, že sa opraví náboženská formácia laikov na islamských školách a univerzitách.

Analýzy a uzávery islamskej autority

Rektor univerzity Al Tajib vo svojom vystúpení pred moslimami zo Saudskej Arábie, Kataru a Malajzie ďalej hovoril o extrémistických skupinách, ktoré v týchto krajinách uplatňujú literárny výklad Koránu a islamskej tradície. Práve extrémisti z Moslimského bratstva, od wahhábitov, salafitov a z ISIS interpretujú Korán doslovne a odvolávajú sa na to, že je to jediný autentický výklad. Rektor nastolil problematiku ešte zo širšieho uhla a pripomenul, že je potrebné korigovať štýl, ktorým sa moslimovia navzájom označujú, s dôsledkami ich vzájomnej nevraživosti. Napriklad islamské skupiny sunitov pokladajú skupiny šíitov za neveriacich, a to z dôvodu odlišného výkladu Koránu. Každý mesiac preto vybuchujú bomby v šíitskych ale i v sunitských mešitách v Pakistane, v Jemene, Bahrajne a v Iráne, za čím sa ukrýva problematická otázka slobody svedomia, viery, zmeny náboženstva. Al Tajib vyzval všetkých, aby sa zaoberali intenzívnejšie tým, čo tieto islamské skupiny spája než to, čo ich delí. Za príčinou rozdelenia islamu označil zlú interpretáciu Koránu a tradície. Takéto odvážne tvrdenie najvyššieho duchovného v islame znamená enormne veľký skok a dôležitý prejav sebakritiky. Vrchný imám ďalej odsúdil barbarské zločiny tzv. Islamského štátu (na území Sýrie a Iraku) a na ich páchateľov aplikoval najvyššie tresty (ukrižovanie a odťatie končatín), aké Korán voči neporiadnikom vynáša. Týmto chcel poukázať aj na to, že negatívny obraz islamu nie je ovocím západnej islamofóbie, či predsudkom o uzavretosti Západu, ale že vychádza z islamu. Vystúpenie vrchného imáma z Al Azhar sa dlhšie zdržalo pri poukázaní na negatívny obraz islamu, ktorý šíria extrémistické skupiny. Continue reading Korigovanie životného štýlu v islame

Voda - téma z evanjelia a zo života

Svetový deň vody

Valné zhromaždenie OSN na konferencii v Rio de Janeiro vyhlásilo Svetový deň vody v roku 1992 a v kalendári ho stanovilo na 22 marec. Spomienku na deň vody pripomenul pútnikom na Námestí sv. Petra aj pápež František. Po modlitbe Anjel Pána 22. marca 2015 povedal: „Voda je pre život podstatnou zložkou. Od našej schopnosti postarať sa o ňu a podeliť sa s ňou závisí budúcnosť ľudstva. Povzbudzujem medzinárodné spoločenstvá k starostlivosti o to, aby vody na našej planéte boli patrične chránené a aby nik nebol diskriminovaný, alebo vylúčený z jej používania. Voda je vynikajúcim spoločným dobrom. Môžeme so sv. Františkom z Assisi v jeho piesni povedať: Nech je pochválený môj Pán za sestru vodu, ktorá je pokorná a užitočná, čistá a vzácna.”

Aj pre sviatosť krstu si vybral Ježiš Kristus práve vodu, aby sa ako ľahko dostupná matéria dala rýchlo nájsť a použiť na vyslúženie sviatosti, začleňujúcej veriaceho do Kristovho mystického tela. Podaním pohára vody blížnemu zase inšpiruje k aktivite aby nám pomocou tohoto obrazu ukázal veľkosť dobrého skutku v Božích očiach i jeho záslužnú povahu. Viac v letáku Akcie 365 na apríl 2015.

Katolícke globálne a klimatické hnutie

Katolícki aktivisti v úsilí chrániť klímu zeme

Pri nedávnej návšteve Filipín sa pápež František v jednom zo svojich príhovorov dotkol aj prírodných živlov, ktoré v podobe hurikánov ničia krajiny pacifickej oblasti. Svoj podiel na nešťastiach majú klimatické zmeny spôsobené ľudskou činnosťou. Pápežovi sa zároveň predstavilo Katolícke globálne a klimatické hnutie so svojím vyhlásením. Hnutie je alianciou svetových organizácii, katolíckych lídrov, laikov, teológov, aktivistov a kladie si za cieľ modlitbou a spojenými aktivitami pracovať pri riešení otázok súvisiacich s klimatickými zmenami na našej planéte. Nové združenie sa rýchlo šíri a pridávajú sa k nemu ďalšie organizácie. Ich spolupráca odráža globálne rozmery Katolíckej cirkvi a pocit spoločnej zodpovednosti za zachovanie Božieho stvorenia. Pri svojej práci sa iniciátori inšpirujú učením Cirkvi a vedeckými závermi odborníkov. Problematika týkajúca sa klimatických zmien je pre katolíkov hlboko duchovnou, etickou a morálnou otázkou.

Vyhlásenie Globálneho klimatického hnutia

Aktéri Globálneho klimatického hnutia predstavili pápežovi Františkovi 14. januára 2015 svoje pohľady vo sformulovanom verejnom posolstve. V dokumente píšu. „Prvou vecou, ktorú si uvedomujeme, je to, že rozhovory na tému klimatických kríz spočívajú viac v intelektuálnych hľadiskách než v hlboko duchovných a morálnych aspektoch nášho zlyhania starať sa o Božie stvorenie. Preto vyzývame katolíckych aktivistov, aby s prorockým duchom viedli dialógy s predstaviteľmi všetkých národov, najmä s vedúcimi osobnosťami politického sveta, podnikania a so spotrebiteľmi, ktorí sú zapojení do škodlivých politík a ničivých prístupov ku klíme našej zeme. Rovnako si uvedomujeme potrebu pokračujúceho obrátenia sa, podľa úmyslov Stvoriteľa, až kým morálne dôsledky ľudskej zmeny nebudú jasne stanovené a akceptované. S ohľadom na zvyšujúce sa vedecké poznatky a skúsenosti z reálneho sveta, ponúkame naše modlitby za uzdravujúcu Božiu milosť, aj úsilie starostlivo pracovať vo svete a podporovať tých, ktorí sú v núdzi, ako aj chrániť celé stvorenie. Naliehame na svojich bratov a sestry v Kristovi, aby bránili spoločné dobro, a prijímame tých, ktorí sú slabší a majú menej možností sa brániť, a žiadame, aby sa pripojili do budúcich akcií na zvýšenie povedomia o dôležitých témach a k verejnému angažovaniu sa na námestiach. Obhajujeme národy na svete, ktoré žijú v chudobe, naše narodené alebo nenarodené deti, budúce generácie a všetky formy života. Vo vedomí, že k dispozícii sú pozitívne riešenia, ponúkame ako pomoc svoje medzinárodné možnosti volajúce po silnej dohode o klíme a vyzývame k obráteniu zatvrdnutých sŕdc. Nakoniec zverujeme všetko naše úsilie Ježišovi Kristovi, ktorý tvorí všetko nové. Continue reading Katolícke globálne a klimatické hnutie

Referendum - križovatka životných foriem

Múdrosť ospravedlňujú jej činy

Slovenská spoločnosť žije v týchto dňoch témami ochrany rodiny a detí. V občianskom hlasovaní sa má rozhodnúť o tom, či manželstvo je výlučný zväzok medzi mužom a ženou, či párom rovnakého pohlavia možno dať deti na adopciu a tiež, či v oblasti sexuálneho správania môžu deti lepšie poučiť rodičia ako škola. Keď sa pred piatimi rokmi konalo o podobnej legislatíve rozhodovanie v argentínskom senáte, súčasný pápež František, vtedy arcibiskup z Buenos Aires, v liste napísal, že „v hre je identita a prežitie rodiny, otca, mamy a život mnohých detí, ktoré budú dopredu diskriminované a obrané o možnosť ľudského dozrievania s jedným otcom a s jednou matkou”. V hre je ozaj veľa. Vytráca sa pojem spoločného dobra, najmä rodinného, ako keby jestvovalo len dobro jednotlivcov. Tu sa križujú cesty dvoch kultúrnych foriem. Avšak aj tie nové - známe inak už z dôb Abrahámovych - čas relativizuje a jednotlivec sa v tomto procese stáva niekto bezvýznamný.

Pasca s ideologickými pojmami

V polovici novembra 2014 sa konalo vo Vatikáne odborné kolokvium, na ktorom sa Svätý Otec František venoval vzťahom medzi mužom a ženou. Pripomenul, že vzájomné dopĺňanie sa muža a ženy je vyjadrením harmónie rozličných darov Ducha Svätého. Komplementarita muža a ženy nie je ideológiou, ale patrí k základu manželstva a rodiny. Rodina je „prvou školou, kde sa učíme oceniť naše dary a dary tých druhých a učíme sa umeniu spolunažívania”, povedal Svätý Otec. V našej dobe sú manželstvo a rodina v kríze. Žijeme v kultúre provizórnosti, v ktorej čoraz viac ľudí odmieta manželstvo ako verejný záväzok. Táto revolúcia v správaní a morálke často máva ‚vlajkou slobody‘, ale v skutočnosti prináša duchovnú a materiálnu devastáciu nespočetného množstva ľudí, najmä tých najzraniteľnejších. Je čoraz evidentnejšie, že úpadok kultúry manželstva je spojený s nárastom chudoby a mnohých ďalších sociálnych problémov, ktoré postihujú neúmerným spôsobom ženy, deti a staršie osoby. Sú to vždy oni, kto najviac trpí v dôsledku tejto krízy. Na záver kolokvia pápež povedal: „Nesmieme padnúť do pasce, že budeme označení ideologickými pojmami. Rodina je antropologická skutočnosť, a teda aj sociálna, kultúrna skutočnosť. Nemôžeme ju označovať pojmami ideologického charakteru, ktoré majú platnosť iba v istom okamihu dejín a potom sa strácajú. Nemožno dnes hovoriť o rodine konzervatívnej alebo progresívnej: rodina je rodina! Nedajte sa označovať týmto alebo inými konceptmi ideologickej povahy. Rodina má silu ako taká.” Continue reading Referendum - križovatka životných foriem

Ako sa javí cesta k viere zdola?

Verím ako bežný človek

Jedným z plodov svetovej globalizácie je intenzívnejšia komunikácia medzi ľuďmi. Ich zbližovanie sa prináša vzájomné spoznávanie a vyvoláva aj mnoho nových otázok. Medzi nimi aj otázky náboženského charakteru, súvisiace s vierou a s cieľom duchovného života. Ovocím verejnej komunikácie je zaujímavá kniha, ktorá prednedávnom vyšla v Taliansku s názvom Verím v Boha, lebo je najlepší (Credo in Dio perché é il piú bravo). Publikácia je vlastne zbierkou odpovedí na základnú otázku prečo verím, ale je aj výpoveďou o zmysle života opýtaných ľudí. Sú to odpovede človeka z ulice, z bežného života a teda nie zo školských učebníc. Nie sú ani strojené, ani vyumelkované, ale také, na aké boli adresáti pripravení odpovedať na hociktorom mieste v priebehu ich  všedného dňa, a to bez predchádzajúcej dlhšej prípravy. Majú v sebe čaro úprimnosti a vnútornej logiky, čo predpokladá, že podobnú otázku si už kedysi aj sami položili.

Prečo človek verí

Viacerí ľudia na otázku prečo verím odpovedali celkom jednoducho: „Verím v Boha, lebo ho potrebujem.” Iní zas dodali hlbší dôvod: „Verím, pretože mi dal život.” Alebo skupina asi dvadsiatich jednotlivcov v odpovedi nepriamo reagovala na šíriace sa teórie o vzniku ľudského života slovami: „Lebo môj život nemôže byť náhodou.” Ďalšia dvadsiatka uvažuje zasa o konci života a dosvedčuje: „Verím v Boha, lebo môj život sa nemôže len takto skončiť.” Asi desať osôb vydáva svedectvo na základe vlastnej skúsenosti, odpovedajúc: „Verím v Boha, lebo som ho stretol.” To pripomína knihu francúzskeho konvertitu André Frossarda s titulom Boh jestvuje, ja som ho stretol. Na ich adresu treba dodať, že u nich to bolo celkom zvláštne a hlboké stretnutie. Iné osoby vyznávajú zase podobne: „Verím v Boha, lebo som mal dôkazy” a ďalšie zasa: „Verím, lebo mi odpovedá, keď ho prosím”. Najviac ľudí dáva odpoveď, ktorá sa týka srdca a lásky. Aj tu prichádza na myseľ známe tvrdenie francúzskeho spisovateľa Blaisa Pascala, ktorý sa vyjadril, že srdce má rozumné dôvody, ktoré rozum nepozná. Viera je predsa Boží dar a dar je prejav lásky. Azda najvýraznejšia z tejto skupiny je odpoveď tridsaťsedemročnej ženy ktorá sa vyjadrila: „Verím, lebo sa cítim milovaná veličiznou láskou.” Podobne svedčí iná šťastná päťdesiatnička: „Milujem ťa, Pane, lebo si ma miloval.” Hlboký motív zaznieva i z nasledujúceho vyznania: „V deň, keď som sa narodila, narodila som sa navždy,” inými slovami, pre večnosť. Continue reading Ako sa javí cesta k viere zdola?