Naše BLOGY  |   Registrácia  |   Vytvor si BLOG  |   Prihlásenie

Rubriky

 

Február 2016
P U S Š P S N
« Okt    
1234567
891011121314
15161718192021
22232425262728
29  

Posolstvo malej karmelitánky

Terezia z Lisieux - Božie slovo pre naše storočie

V januári 2016 je naplánovaná po Slovensku púť s relikviou svätej Terézie z Lisieux. Putovanie sa začne 10. januára v Bratislave a potrvá dva týždne. Je pre nás dobrou príležitosťou pripomenúť si životný príbeh Terézie na ktorú upozornil veriacich pápež Pius XI. tým, že ju v roku 1923 blahorečil a po dvoch rokoch aj kanonizoval. Narodila sa 2. januára 1873 v Alençone vo Francúzsku. Pochádzala z deviatich detí z ktorých detstvo prežilo päť dievčat. Jej rodičia sv. Louis Martin a sv. Zélia Guérinová žili harmonicky. V tohoročnú misijnú nedeľu, 18.X., boli svätorečení v Ríme.  Ich päť dcér rástlo v prostredí presiaknutom jednoduchou, ale hlbokou katolíckou zbožnosťou ich svätých rodičov. Všetkých päť dievčat vstúpilo postupne do kláštora. Keď mala Terézia 4 roky, zomrela jej matka. Otec sa presťahoval do Lisieux, kde Terézia vychodila benediktínsku školu a ako  15-ročná, vstúpila do karmelitánskej rehole.

Život v karmeli

Terezka o prvých rokoch svojho pobytu v kláštore neskôr napíše: „Zistila som, že rehoľný život je taký, ako som si ho predstavovala…, no pri prvých krokoch som narazila viac na tŕnie ako na ruže! Priorka Mária Gonzaga sa k Terezke správala počas prvých rokov prísne. V tomto prostredí trpela zimou a úbohým jedlom a začala prežívať nepretržitú monotónnosť v modlitbe. Život v dennej blízkosti s inými sestrami, z ktorých niektoré hojne prejavovali nedostatok úsudku, výchovy, precitlivenosť, znepríjemňovali spoločný život. Terezka vstúpila do karmelu stále zapálená svojím ideálom z detstva stať sa „veľkou sväticou”. Ako postulantka napísala: „Chcela by som ho tak veľmi milovať! Milovať viac, ako bol kedykoľvek milovaný. … Chcela by som obrátiť všetkých hriešnikov sveta a zachrániť všetky duše z očistca.” V liste, ktorý mala na srdci v čase sľubov, prosila Boha o „lásku, nekonečnú lásku bez akýchkoľvek hraníc” a o milosť zomrieť ako mučeníčka „srdca alebo tela” a „zachrániť veľmi mnoho duší.” Uvažovala o tom, že bude obetovať všetky drobné všedné obietky a zažité utrpenia a nevynechá na to ani jednu príležitosť. Utrpenie nad jej očakávanie čoskoro prišlo s chorobou jej otca a bolo také intezívne, že sa niekedy pýtala, či jestvuje nebo. Náhodný rozhovor v roku 1891 s františkánom Alexisom Prouom, duchovným radcom komunity, ju povzbudil k dôvere a láske. Ubezpečil ju, že jej nespočetné nechcené chyby, ktoré ju tak znepokojovali, „nezarmucujú Pána Boha”. Keď vstúpila do dvadsiateho roku života, mala za sebou najhoršie búrky a bola pokorená svojou vlastnou slabosťou. Jej sestra Paulína - Agnesa od Ježiša - bola vo februári 1893 zvolená za priorku a Terezka bola čoskoro požiadaná zaujať dôležitú úlohu asistentky novicmajsterky. Tým priorka dosadila najmladšiu členku komunity do najháklivejšej pozície, ktorej sa zhostila s nesmiernou zrelosťou a diskrétnosťou. Continue reading Posolstvo malej karmelitánky

Milosrdenstvo Božie ako stredobod ohlasovania

Milosrdenstvo ako spravodlivosť vlastná Bohu

Často je ťažké hovoriť o Bohu aj tým, ktorí už v neho veria. Neraz sa aj človek nachádza v temnej noci viery a stráca reč, keď čelí krivde, nespravodlivému utrpeniu vo svete hrôz, násilia, teroru a nevyliečiteľných chorôb. Utrpenie vo svete je zrejme najzávažnejším argumentom aj pre moderný ateizmus. Mnohí majú pocit, že im ešte niečo chýba. Okrem rozmanitých a ťažko znesiteľných telesných bremien jestvujú aj duchovné problémy, ako strata orientácie a skúsenosť so stratou zmyslu života. Jurgen Habermas zachytil charakteristiku našej civilizácie v poznámke, že keď v nej vyschnú utopické oázy, rozšíri sa púšť banality a bezradnosti. Je pravda, že bez otázky o zmysle života a bez nádeje človek klesá na úroveň dôvtipného živočícha, tešiaceho sa jedine z materiálnych vecí. Ak má v tomto svete jestvovať dôstojnosť človeka, tak podľa mnohých iba vtedy, ak Boh jestvuje a je Bohom milosrdným a milostivým.

Milosrdenstvo Božie - nová téma

Dvaja pápeži z druhej polovice 20. storočia rozpoznali znamenia čias a zároveň odporučili, aby sa otázka milosrdenstva stala opäť stredobodom ohlasovania Božieho slova a cirkevnej praxe. V duchovnom denníku pápeža Jána XXIII. nájdeme hlboké úvahy o Božom milosrdenstve, ktoré potom vložil aj do programovej reči pri otvorení Druhého vatikánskeho koncilu. Pri tejto príležitosti Ján XXIII. povedal, že dnešná Cirkev skôr, ako by odsudzovala, bude musieť používať liečivé prostriedky milosrdentva. Svojím prístupom tak udal nový tón a podnietil aj nový štýl v ohlasovaní a živote Cirkvi. Podobne ako u pápeža, aj v koncilových dokumentoch sa objavil súvis medzi milosrdenstvom a pravdou. Bolestné utrpenie doby rozoznal aj Ján Pavol II. Encyklikou Dives in misericordia nastolil tému milosrdenstva a vniesol presvedčenie, že „samotná spravodlivosť v živote nestačí”. Pripomína, že „najvyššia spravodlivosť môže byť aj najvyššou nespravodlivosťou”. Posolstvo Cirkvi v jubilejnom roku 2000 preto zameral na ohlasovanie milosrdného Boha. Veriacim predstavil poľskú sestru a mystičku Faustínu Kowalskú, ktorá v súlade s Bibliou označila Božie milosrdenstvo za najvýznamnejšu a najvznešenejšiu vlastnosť Boha. Odkrývanie Božieho milosrdenstva sa má stať lúčom na cestách človeka tretieho tisícročia. Na podnet sestry Faustíny, ktorú v apríli 2000 Ján Pavol II. svätorečil, vyhlásil nedeľu po Veľkej noci za Nedeľu Božieho milosrdenstva. O päť rokov neskôr kardinál Joseph Ratzinger na začiatku konkláve povedal, že Božie milosrdenstvo vymedzuje hranice zlu a stretnúť Ježiša Krista znamená stretnúť Božie milosrdenstvo. Keď sa stal pápežom, v encyklike Deus caritas est pokračoval v línii svojho predchodcu a myšlienku milosrdenstva prehĺbil tým, že ju predstavil ako principiálne vychádza z lásky a nie zo spravodlivosti. Continue reading Milosrdenstvo Božie ako stredobod ohlasovania

Encyklika Laudato sí o integrálnej ekológii

Ohlasy na pápežov dokument vo svete

Najnovšia encyklika pápeža Františka Laudato sí vyšla 1. sept. s podtitulom „o starostlivosti o náš spoločný domov” aj v slovenčine. Dokument sa venuje stavu životného prostredia a prináša analýzy problémov dnešných čias. Za také Svätý Otec považuje klimatické zmeny, prístup ľudí k pitnej vode, znečisťovanie ovzdušia a ekologický dlh Severu proti Juhu. Kedže ekologická harmónia nemôže existovať tam, kde dominuje nespravodlivosť, témy ekológie súvisia aj so sociálnou nespravodlivosťou. Ústredný bod encykliky je návrh integrálnej ekológie, ktorá poukazuje na špecifické miesto človeka v tomto svete a na jeho vzťahy k realite, ktorá ho obklopuje. Podľa pápeža integrálnu ekológiu nemožno oddeliť od pojmu spoločného dobra, preto upozorňuje aj na kultúru vyhadzovania, či mrhania a poukazuje na striedmy životný štýl, ktorý človeka oslobodzuje. Zdôrazňuje našu zodpovednosť za planétu, ktorú zanecháme budúcim generáciám.

Naliehavá téma

Encyklika Laudato sí sa momentálne teší veľkej pozornosti na celosvetovej úrovni. Koncom júna sa v New Yorku konala diskusia na tému klimatických zmien, kde odznelo množstvo relácií, citujúcich podnetné myšlienky z encykliky pápeža Františka. Aj keď encyklika nebola prioritne o téme klimatických zmien, ale skôr o stvorenstve a integrálnej ekológii, všeobecnú odozvu potvrdzujú nielen listy popredných predstaviteľov vedy a spoločenského života s blahoželaním Svätému Otcovi za vydanie tejto encykliky, ale aj stanoviská ľudí na riadiacich postoch a od členov vlád. V júli v Paríži Nicolas Hulot, poradca francúzskeho prezidenta, zorganizoval podujatie na tému životného prostredia. Prezident Hollande, otvárajúc konferenciu svojím príhovorom, hojne citoval encykliku pápeža Františka.

Continue reading Encyklika Laudato sí o integrálnej ekológii

Nárast turizmu vo svete je evanjelizačnou príležitosťou

Cestovanie sa mení na existenciálnu skúsenosť

Svetový turizmus je na vzstupeV roku 2012 bola v medzinárodnej výmene osôb prekonaná symbolická hranica miliardy turistov a migrantov. Ich počty stúpajú a sú výzvou pre firmy, vlády, miestne spoločenstvá, ale aj pre Cirkev. Pápežská rada pre migrantov vydala osobitné posolstvo ku dňu turizmu (27. sept.), podľa ktorého miliardu turistov treba predovšetkým považovať za miliardu príležitostí. Svet je vo fáze zmien, mení spôsob cestovania a v dôsledku toho aj skúsenosť z ciest. Kto cestuje do krajín odlišných od vlastnej, robí tak s viac či menej vedomou túžbou odhaliť prostredníctvom stretnutia, komunikácie a konfrontácie tú najskrytejšiu časť seba. Oslabil sa význam klasického pojmu „turista”, zatiaľ čo sa posilnil význam pojmu „cestovateľ”. Ten sa už neobmedzuje len na návštevu určitého miesta, ale istým spôsobom sa stáva jeho integrálnou súčasťou. Zrodil sa „svetoobčan”. Už nechce vidieť, ale chce patriť, nechce sa diviť, ale žiť, nechce len analyzovať, ale podieľať sa.

Fenomén turizmu

Ako prvé  sa musia usilovať v tomto odvetví o uskutočňovanie spoločného dobra malé podniky a firmy. Ich konečným cieľom nesmie byť zisk, ale skôr snaha ponúknuť cestovateľovi cesty, na ktorých zažije to, čo očakáva. Turistov nemožno chápať len ako súčasť štatistiky alebo zdroj príjmov. Svetské autority rôznych krajín nech primú v oblasti cestovného ruchu  spoločné stratégie na vytváranie globálnych spoločensko-ekonomických sietí na pomoc mies-tnym komunitám a cestovateľom. Je to príležitosť na vzájomné obohatenie a spoločný rast. Poskytnuté pohostinstvo nech umožní využitie potenciálu prírodného, spoločenského i kultúrneho prostredia, ponúkne príležitosť na nové pracovné miesta, rozvinutie vlastnej identity. Je to miliarda príležitostí na rozvoj najmä pre rozvojové krajiny. Rozširovanie turizmu - predovšetkým toho zodpovedného - otvára cestu do budúcnosti vo vedomí vlastných historických i kultúrnych špecifík. Vytváranie zisku a podpora špecifického dedičstva umožňuje prebudenie zmyslu pre hrdosť a sebaúctu, ktoré sú prospešné pre posilnenie dôstojnosti hostiteľských spoločenstiev. Stále sa však treba mať na pozore, aby sme kvôli turistom nezrádzali vlastné územie, tradíciu a identitu. Ak je miliarda turistov priateľsky prijatá, môže sa zmeniť na dôležitý zdroj blahobytu a udržateľného rozvoja pre celú planétu. Globalizácia cestovného ruchu vedie okrem iného ku zrodu individuálneho i kolektívneho občianskeho vedomia. Každý cestovateľ, ktorý si na svojich cestách po svete osvojí korektnejšie správanie, sa tiež prehĺbi v starostlivosti o našu zem. V cestovaní sa skrýva aj túžba po autentickosti, ktorá sa prejaví v bezprostrednosti vzťahov a v účasti na živote navštívených spoločenstiev. Súčasne s tým rastie potreba odpútať sa od virtuálneho sveta, ktorý vyvára odstup a neosobné známosti, a tým sa objaví krása z opravdivých stretnutí s druhými. Takáto „ekonómia komunikovania” je schopná vytvoriť sieť, v ktorej sa môže rozvíjať ľudskosť a bratstvo.

Continue reading Nárast turizmu vo svete je evanjelizačnou príležitosťou

Keď putuješ zo Slovenska na Velehrad

Xaveriáda 2015 - pešia púť z Malaciek ku cti sv. Cyrila a Metoda na Velehrade

Po dobrých skúsenostiach s putovaním z predchádzajúcich rokov slovenskí jezuiti opätovne usporiadali pešie putovanie mládeže a rodín do Velehradu. P. Ľubo Pilarčík si za východisko pre pútnickú skupinu vybral Trnavu. Putovanie do Velehradu im trvalo 5 dní. Druhá pútnická skupina začínala putovanie v Malackách a po štyroch dňoch došla do cieľa vo Velehrade. Do tejto skupiny sa prihlásili štyri rodiny z Lozorna a mladí ľudia poväčšine z Bratislavy. Mnoho prihlásených sa o púti dozvedelo z facebooku a touto cestou sa aj prihlásilo. Skupina z Malaciek mala celkove 27 pútnikov.

Pútnici v Malackách

Pútnici v Malackách

Sestrička Terézia Kúdelova z Notre Dame komunity v Malackách, nám u riaditeľa v Spojenej školy sv. Františka Assiského dohodla prijatie a nocľah v prvý deň púte. V deň príchodu, 30. júna 2015, nás riaditeľ aj osobne privítal. Dal nám k dispozícii 4 triedy a jedáleň s kaplnkou. Po úvodnej sv. omši pri ktorej účastníci dostali bordové tričká a pútnické palice, ešte dlho do noci trvalo individuálne zoznamovanie a poznávanie sa medzi zúčastnenými. Nastávajúce ráno sme začali sv. omšou, raňajkami a uprataním tried. Ráno nás prekvapil masívny nával dôchodcov na chodbách. Ich snaha usporiadať si triedy pre vlastný program, urýchlil náš odchod zo školy okolo deviatej hodiny. Krátka modlitba pred bránou školy a spoločná fotografia boli záverečnou bodkou za Malackami. Asfaltovou cestou cez borovicový les sme sa vydali smerom na Studienku. Počasie bolo dobré a s pribúdajúcimi hodinami čoraz teplejšie. Napredovali sme dobrým tempom a na poludnie sme boli v Studienke. Obed nebol z reštaurácie, ale po dvoch-troch sme sa rozdelili a kveštovaním sme si vypýtali od miestnych ľudí niečo k jedeniu. Vzrušujúce chvíle pri pýtaní jedla dodali pútnikom cennú skúsenosť odvahy na celý zvyšok putovania.  Skupine to dalo vlastnú charakteristiku s ktorou sa radi delili v debatách s inými pútnickými skupinami. Do Lakšárskej Novej Vsi, kde bol cieľ prvého putovného dňa, sme sa dostali po červenej značke cez borový les zo Studienky. Pôda bola čistý piesok a pri chôdzi sme sa zabárali. Napredovali sme pomaly ale napriek tomu Robbi - lekár z Írska - ostával na poslednom mieste pútnickej skupiny, čo sa mu opakovalo až do posledného dňa.  V Lakšárskej N. Vsi nás už očakával vdp. Ladislav Labo. K dispozícii nám dal farskú budovu, dvor a pripravil nám exkurziu v kostole. Unaveným pútnikom viac prišla vhod sprcha. Teplá noc viacerým imponovala a našli si nakoniec miesto na nocľah vonku, vo farskej záhrade. Ráno bola sv. omša o 6.45 v kaplnke poniže fary, ktorú miestni veriaci využívali najmä na pohrebné bohoslužby. Kaplnka sa naplnila pútnikmi a pre malý priestor bola sv. omša pri starobylom oltári bez obetného stola čelom k ľudu. Viacerí domáci veriaci prišli aj na našu omšu, hoci farská bohoslužba nasledovala krátko po našej. Po raňajkách sme dokončili upratovanie a balenie sa. Pani Jana Tomeková, ktorá putovala s manželom, nám pomohla zobrať do svojho auta spacáky. Viacerým sa trochu odľahčilo. Mnohým aj preto, že Jana niekoľkým odviezla ešte veľa ďalších vecí. Continue reading Keď putuješ zo Slovenska na Velehrad

Cirkev na Slovensku a migranti

Pápež František povzbudzuje tých, ktorí poskytujú pomoc migrantom

Európska spoločnosť predstavuje dnes pre mnohých veľkú hádanku. Na jednej strane vykazuje klesajúce indexy miestnej populácie a úmerne s ňou súvisia aj trendy umenšujúcej kresťanskej kultúry. Na druhej strane je Európa vyhľadávaným útočiskom moslimskej populácie, tlačiacej sa do Európy z afrického juhu. Úrady Európskej únie riešia vec pridelením numerických kvot migrantov jednotlivým európskym štátom s povinnosťou ujať sa ich. Tento krok úradov EÚ rozdelil aj slovenskú verejnosť. Na verejných zhromaždeniach, v médiách i v politických kuloároch mnohí vyjadrujú rozličnými spôsobmi svoju nespokojnosť. Pri bližšom zoznámení sa s ich námietkami vychádza najavo stav ich uzavretej mentality. Mohol by to byť pocit z kultúrneho ohrozenia, ale je to aj znak slabnúcich duchovných síl napriek tomu, že biblia, ktorú veriaci čítajú celé stáročia, ich nabáda k solidarite s biednymi a k odovzdávaniu nádeje a lásky cudzím i domácim.

Migranti a Cirkev

Pápeži tejto doby venujú zvláštnu pozornosť témam migrácie a utečenectva. Benedikt XVI. sa vyjadril o naliehavej potrebe nových spôsobov a síl pomáhať dielu evanjelizácie vo svete. „Vnútorné i medzinárodné migrácie spôsobili  zmiešavanie ľudí a národov, s čím sú spojené nové problémy nielen z hľadiska ľudského, ale aj etického, náboženského a duchovného,” hovorí emeritný pápež. Svätý Otec František sa zamýšľa nad tým, ako migračné pohyby vyvolávajú nedôveru a nepriateľstvo aj v cirkevných spoločenstvách. Žiaľ, stáva sa tak ešte skôr, než by spoznali životné príbehy a biedu ľudí, ktorých sa to týka. Novú úlohu v tejto situácii majú tlač a masmédiá. Ich nevyhnutným cieľom má byť pravdivo a korektne, objektívne a čestne informovať o tých, ktorí opustili svoje domovy i rodiny a chcú začať budovať nový život. Nemajú sa stať nástrojmi zastrašovania, či šírenia demagógie niektorej zo záujmových skupín. Vylučovanie chudobných z európskej spoločnosti je podľa pápeža Františka dôsledok antropologickej krízy, ktorá tu je napriek tomu, že došlo k veľkým pokrokom v iných oblastiach. Aktuálna spoločnosť podporuje  šírenie kultúry vyraďovania, ktorá už viac nestavia do centra človeka, ale konzum a ekonomické záujmy. Žiadatelia o azyl potrebujú pochopenie a prijatie, rešpekt pred ich ľudskou dôstojnosťou. Ich utrpenie, nech už má akékoľvek príčiny, je pre medzinárodné spoločenstvo výzvou. Svätý Otec v encyklike Laudato si napísal: „Náboženstvá musia vstúpiť do vzájomného dialógu, ktorý bude zameraný na starostlivosť o prírodu, o ochranu chudobných, o budovanie vzájomnej úcty a bratstva.” Cesta dialógu si vyžaduje trezlivosť, askézu a veľkodušnosť. Continue reading Cirkev na Slovensku a migranti

Cirkev potrebuje pomoc veriacich laikov

Laici v mnohorakých službách Cirkvi

Tento rok si pripomíname 50 rokov od skončenia Druhého vatikánskeho koncilu. Konciloví otcovia správne odhadli potreby dnešnej doby, ktoré volali po reforme. Jednou z tém bola práve úloha laikov v súčasnej Cirkvi. Koncil sa popri iných otázkach zameral na poslanie laikátu a vyzdvihol jeho nevyhnutnú i potrebnú úlohu. Laici vždy boli dôležitou súčasťou apoštolátu v spoločnosti. Koncilové zhromaždenie sa konalo v rokoch 1962 až 1965, v čase keď svetový mier bol ohrozený a pred ľuďmi stála výzva, ako sa zodpovedne postaviť k situácii vo svete. Cirkev si viac ako hocikedy predtým uvedomila dôležitosť laikov, ktorí sú správcami krajín a stoja na čelách štátov, takisto si uvedomovala potrebu sociálnej spravodlivosti a vzájomnej lásky medzi ľuďmi. Tu vyvstala pre laikov dôležitá úloha vo svete, v ktorom sa objavili nové spôsoby apoštolátu, aké umožňovala napredujúca technika a médiá.

Rozhodovania na Koncile

V prípravnej fáze Koncilu bolo do Ríma doručených 31 návrhov týkajúcich sa laického apoštolátu, 127 návrhov o laických spolkoch a množstvo návrhov o medzinárodných laických organizáciách. Prípravnej komisii predsedal kardinál Cento, ktorý dbal o dôkladné preskúmanie všetkých návrhov. Osnova dekrétu o laickom apoštoláte bola predložená koncilovým otcom   v júni 1963. Posledné hlasovanie o osnove dekrétu sa konalo počas štvrtého zasadania Koncilu od 23. do 27. septembra 1965. K predbežnému dekrétu bolo potrebné zohľadniť ešte 700 pripomienok. Na ôsmom verejnom zasadnutí sa uskutočnilo definitívne tajné hlasovanie a za účasti Svätého Otca bol dekrét schválený 2 342 hlasmi. Proti sa vyslovili iba dva hlasy. Členom komisie pre laický apoštolát bol aj nitriansky arcibiskup Eduard Nécsey. Primárnou úlohou apoštolátu, ako ju zadefinovali v dekréte Apostolicam actuositatem, je slovom a skutkom sprístupniť evanjelium svetu a sprostredkovať mu Kristovu milosť. Túto úlohu na seba preberá duchovenstvo skrze sviatosti, avšak laici majú mať účasť na tejto činnosti a dopĺňať ju. Úlohou laikátu je svedectvo a príklad vlastného života, aby neveracich privádzal k viere a veriacich aby poučil, utvrdil a povzbudil k horlivejšiemu životu (AA 6). Cirkev naliehavo žiada, aby sa veriaci laici neuzatvárali pred svetom, ale aby vo svete šírili ideál kresťanstva a boli prínosom pre spoločnosť. Ako praví apoštoli majú sami vyhľadávať príležitosť ohlasovať Krista slovami a v správnom uplatňovaní kresťanských zásad na súčasné problémy.

Continue reading Cirkev potrebuje pomoc veriacich laikov

Family Xaveriáda 2015

Pozývame vás na pútnický týždeň zo Slovenska na Velehrad

Slovenskí jezuiti pozývajú mladých ľudí ako aj rodiny s deťmi na pútnický týždeň zo Slovenska na Velehrad. Modlitba, priateľstvá a hľadanie toho, čo v živote pretrváva je náplňou niekoľkodňového pešieho putovania z Trnavy alebo z Malaciek do Velehradu.

Cesta pútnikov z Trnavy trvá päť dní a putovanie z Malaciek štyri dni. Pútnické cesty vedú pekným záhoráckym prostredím, čo odľahčuje sústredenosť na vlastné limity a napomáha cestu s priateľmi absolvovať s obohacujúcim zážitkom meditovania nad prírodnými dielami Stvoriteľa. Súčasťou púte je každodenná svätá omša, úvahy nad zadaným textom pripraveným v brožúrkach a obracanie sa o pomoc na ľudí v obciach cez ktoré sa prechádza.

MALACKY - VELEHRAD

Putovanie v prvej skupine začína v Malackách. Účastníci putovania sa stretnú večer 30. júna 2015 v Základnej cirkevnej škole sv. Františka Assiského na Kláštornom námestí č. 1, o 18.00 hodine. Po vzájomnom predstavení sa a sv. omši nasleduje večera z donesených zásob. Po večeri bude predstavenie programu pútnických dní a diskusia.

Prvý putovný deň (1. júl) sa pútnici vydajú pešo smerom na obec Studienka. Asfaltová cesta prvých 13 km vedie borovicovým lesom. Ďalších 8 km vedie striedavo lesom a poliami červený turistický chodník až do cieľa v Lakšárskej Novej Vsi.  Pútnickým spôsobom si potraviny vypýtame v obciach cez ktoré počas 4 dní sa putovanie orientuje. Na putovanie je dôležitá dobrá turistická obuv. Najlepšie ak už má za sebou skúsenosť niekoľko kilometrovej trasy. Bezproblémová obuv umocní aj dobré duchovné ovocie, ktoré sa pokúsime vylepšovať úvahami v skupine nad zadanými témami. Continue reading Family Xaveriáda 2015

Korigovanie životného štýlu v islame

Hlasy z moslimského sveta za novú interpretáciu Koránu

Nový spôsob, ako podnecovať  impulzy viery v druhých ľuďoch, je viesť s nimi vzájomný dialóg. Dialóg pomáha spoznať druhého  a časom odhalí aj spôsob, ako s ním zmysluplne hovoriť o viere. Jedným z veľkých tém súčasnej Cirkvi je dialóg s islamom. Cirkev už urobila veľa pre vzájomné spoznanie sa a aktuálne načúva aj hlasom z moslimskej strany. Zaujíma ju, ako oni vnímajú okolnosti týkajúce sa praxe a života z viery. Koncom februára sa konal v Mekke trojdňový seminár s názvom Islam a boj proti terorizmu. Rektor z káhirskej univerzity Al Azhar a vrchný imám Egypta Al Tajib na konferencii povedal, že je nutná revízia výuky islamu na školách a je potrebná oprava extrémistickych doslovných interpretácií Koránu. Imám Al Tajib pochopil, že do budúcnosti je potrebné čeliť problémom v islamskom svete tým, že sa opraví náboženská formácia laikov na islamských školách a univerzitách.

Analýzy a uzávery islamskej autority

Rektor univerzity Al Tajib vo svojom vystúpení pred moslimami zo Saudskej Arábie, Kataru a Malajzie ďalej hovoril o extrémistických skupinách, ktoré v týchto krajinách uplatňujú literárny výklad Koránu a islamskej tradície. Práve extrémisti z Moslimského bratstva, od wahhábitov, salafitov a z ISIS interpretujú Korán doslovne a odvolávajú sa na to, že je to jediný autentický výklad. Rektor nastolil problematiku ešte zo širšieho uhla a pripomenul, že je potrebné korigovať štýl, ktorým sa moslimovia navzájom označujú, s dôsledkami ich vzájomnej nevraživosti. Napriklad islamské skupiny sunitov pokladajú skupiny šíitov za neveriacich, a to z dôvodu odlišného výkladu Koránu. Každý mesiac preto vybuchujú bomby v šíitskych ale i v sunitských mešitách v Pakistane, v Jemene, Bahrajne a v Iráne, za čím sa ukrýva problematická otázka slobody svedomia, viery, zmeny náboženstva. Al Tajib vyzval všetkých, aby sa zaoberali intenzívnejšie tým, čo tieto islamské skupiny spája než to, čo ich delí. Za príčinou rozdelenia islamu označil zlú interpretáciu Koránu a tradície. Takéto odvážne tvrdenie najvyššieho duchovného v islame znamená enormne veľký skok a dôležitý prejav sebakritiky. Vrchný imám ďalej odsúdil barbarské zločiny tzv. Islamského štátu (na území Sýrie a Iraku) a na ich páchateľov aplikoval najvyššie tresty (ukrižovanie a odťatie končatín), aké Korán voči neporiadnikom vynáša. Týmto chcel poukázať aj na to, že negatívny obraz islamu nie je ovocím západnej islamofóbie, či predsudkom o uzavretosti Západu, ale že vychádza z islamu. Vystúpenie vrchného imáma z Al Azhar sa dlhšie zdržalo pri poukázaní na negatívny obraz islamu, ktorý šíria extrémistické skupiny. Continue reading Korigovanie životného štýlu v islame

Voda - téma z evanjelia a zo života

Svetový deň vody

Valné zhromaždenie OSN na konferencii v Rio de Janeiro vyhlásilo Svetový deň vody v roku 1992 a v kalendári ho stanovilo na 22 marec. Spomienku na deň vody pripomenul pútnikom na Námestí sv. Petra aj pápež František. Po modlitbe Anjel Pána 22. marca 2015 povedal: „Voda je pre život podstatnou zložkou. Od našej schopnosti postarať sa o ňu a podeliť sa s ňou závisí budúcnosť ľudstva. Povzbudzujem medzinárodné spoločenstvá k starostlivosti o to, aby vody na našej planéte boli patrične chránené a aby nik nebol diskriminovaný, alebo vylúčený z jej používania. Voda je vynikajúcim spoločným dobrom. Môžeme so sv. Františkom z Assisi v jeho piesni povedať: Nech je pochválený môj Pán za sestru vodu, ktorá je pokorná a užitočná, čistá a vzácna.”

Aj pre sviatosť krstu si vybral Ježiš Kristus práve vodu, aby sa ako ľahko dostupná matéria dala rýchlo nájsť a použiť na vyslúženie sviatosti, začleňujúcej veriaceho do Kristovho mystického tela. Podaním pohára vody blížnemu zase inšpiruje k aktivite aby nám pomocou tohoto obrazu ukázal veľkosť dobrého skutku v Božích očiach i jeho záslužnú povahu. Viac v letáku Akcie 365 na apríl 2015.