Naše BLOGY  |   Registrácia  |   Vytvor si BLOG  |   Prihlásenie

Rubriky

 

Apríl 2018
P U S Š P S N
« Mar    
 1
2345678
9101112131415
16171819202122
23242526272829
30  

Plytvanie potravinami nie je evanjeliovou praxou

Triezvy konzum je kultúrou ducha

Triezve stravovacie praktiky sú kultúrou ducha

Triezve stravovacie praktiky sú kultúrou ducha

Najnovšia správa OSN ukázala, že veľkým problémom západného sveta je plytvanie jedlom. Podľa nej každý  rok končí v koši viac ako 1,3 miliardy ton potravín, čo je tretina svetovej produkcie. Z vyhodených potravín by sa mohla štvrtina využiť na nasýtenie až 870 miliónov ľudí. Jedlom sa plytvá najviac v Severnej Amerike a v Európe. Podľa Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo každý človek v prepočte vyhodí 105 kilogramov stravy ročne. Prvenstvo v plytvaní jedlom patrí USA, kde ročne skončí v koši až 760 kg jedla na osobu. Hostia v amerických reštauráciach nechávajú v priemere až šestinu nedotknutého jedla na tanieri. Väčšinu z toho si nechcú ani zabaliť a zobrať so sebou domov. V Európe sa do koša vyhodí v priemere 180 kg potravín na osobu. Je to množstvo, ktorým by mohlo najesť až 200 miliónov ľudí. Medzi európskymi krajinami najviac plytvajú s jedlom v Holandsku, kde do koša sa vyhodí viac ako 540 kg na osobu.

Okolnosti plytvania potravinami

V porovnaní s ostatnými krajinami EÚ skončilo Slovensko na ôsme od konca. Slováci podľa odhadov z roku 2010 ročne nevyužijú okolo sto kilogramov jedla. Ešte šetrnejšie zaobchádzajú s potravinami Rumuni, Slovinci, Bulhari alebo Gréci, ktorí vyhodia asi 70 kg jedla ročne. Najviac sa plytvá s ovocím a zeleninou, z ktorých sa vyhodí takmer polovica (45%). Do odpadu idú najmä zdeformované plody ovocia a zeleniny, ktoré obchody neumiestnia ani na svoje pulty a regály. Proti takému plytvaniu spustili kampaň pred dvoma rokmi niektoré české supermarkety. Sloganmi kampane: „Mrkva nemusí byť krásna, aby z nej bola dobrá sviečková”, alebo „dajte šancu zelenine, ktorá je viac poctivá než krásna”, lákali zákazníkov ku kúpe zeleniny, ktorá bola navyše aj lacnejšia.  Francúzsky parlament pred tromi rokmi prijal zákon proti plytvaniu potravín, na základe ktorého majú veľké obchody jedlo darovať na charitu, alebo ako krmivo pre zvieratá. Podľa Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo sa výrazne plytvá aj mäsom. V koši skončí až 20% svetovej produkcie mäsa a do morí sa vyhadzuje osem percent rýb, z ktorých je väčšina mŕtva alebo výrazne poškodená.  Na Slovensku  obchodné reťazce združené v predajňach Billa, Kaufland, Lidl, Metro a Tesco v roku 2015 spolu zlikvidovali takmer 15 tisíc ton potravín v hodnote 12,5 milióna eúr. Išlo prevažne o trvanlivé produkty ako múka, cestoviny, cukrovinky, či nápoje. Nadmerná tvorba potravinového odpadu na Slovensku je v porovnaní napríklad so susednou Českou republikou takmer dvojnásobná. Situácia u nás je porovnateľná s Maďarskom, ktoré však má raz toľko obyvateľov ako u nás. Continue reading Plytvanie potravinami nie je evanjeliovou praxou

Keď sa kríza dotkne cenných záležitostí

Neočakávané spoločenské trendy

Predseda Konferencie biskupov Slovenska Mons. Stanislav Zvolenský poslal predsedovi Súdneho dvora Európskej únie (EÚ) Koenovi Lenaertsovi list. V liste reaguje na stanovisko Generálneho advokáta, v prípade Coman C-673/16, pred Súdnym dvorom EÚ. Stanovisko Generálneho advokáta zo dňa 11. januára 2018 poskytuje Súdnemu dvoru príležitosť po prvý raz rozhodnúť o pojme „manželský  partner”, a to v kontexte manželstva uzavretého medzi dvoma mužmi. Toto rozhodovanie je veľmi citlivé. Katolícka cirkev považuje manželstvo za druh zmluvy medzi mužom a ženou, ktorou sa jeden druhému celkom odovzdávajú čím vzniká medzi nimi celoživotný zväzok. Definícia pojmu „manželský partner”, ktorú stanoví Súdny dvor EÚ, ovplyvní samotnú identitu mužov a žien žijúcich s partnerom rovnakého pohlavia. Rozhodnutie ovplyvní aj osobný a spoločenský pohľad na manželstvo medzi rôznymi osobami, ktorý sa v jednotlivých členských štátoch môže líšiť.

Problematické trendy

V liste Mons. Stanislav Zvolenský píše, že EÚ “nikdy nedostala od členských štátov právomoc, aby mohla meniť zákonnú definíciu manželstva s univerzálnou platnosťou pre všetky krajiny Európskej únie”. “Napokon, ani človek nemá takú moc, aby mohol zmeniť prirodzený zákon vpísaný do štruktúry rodiny a manželstva. Ak sú zamestnanci Súdneho dvora presvedčení o opaku, tak sa, žiaľ, mýlia,” píše v liste arcibiskup a pripomína  slová G. K. Chestertona, že „omyly neprestávajú byť omylmi, aj keď prídu do módy”. Podľa arcibiskupa obzvlášť znepokojujúci jav je ten, ktorým „Súdny dvor Európskej únie pošliapava základné princípy demokracie a vlády práva. Mnohé ústavné systémy krajín Európskej únie, vrátane Ústavy Slovenskej republiky, garantujú, že manželstvo je jedinečný zväzok muža a ženy. Každý iný zväzok, iných skupín osôb, nemôže požívať právnu ani spoločenskú hodnotu manželstva. Občiansky zákon nemôže protirečiť zdravému rozumu, lebo by stratil silu zaväzovať vo svedomí,” dodáva arcibiskup. Jednotlivé štáty Európskej únie vo svojich ústavných a základných právnych poriadkoch deklarujú svoje postoje vo vzťahu k niektorým spoločenským javom. Nedotknuteľným javom suverenity štátu je ukotvenie ústavných princípov v súlade so zásadami demokracie a právneho štátu. „Je preto neprípustné dovoliť taký postup, ktorý v záujme výlučne ekonomického blaha obchádza vnútroštátneho zákonodarcu tým,  že  umožní  “turistiku”  za  pseudoprávami a následne prinúti niektorý štát tieto pseudopráva priznať v rozpore  s vôľou zákonodarcu a v neposlednom rade samotných občanov”, píše v liste predseda KBS. Continue reading Keď sa kríza dotkne cenných záležitostí

Nie hrozba, ale príležitosť pripravovať pokoj

Duchovná identita a prichádzajúci migranti

Svetový deň pokoja, ktorý pripadá na 1. január 2018, je pre Svätého Otca vždy príležitosťou osloviť ľudí osobitným posolstvom. Na najbližší, už 51. Svetový deň pokoja, Svätý Otec František vyzýva k lepšiemu prijatiu ľudí, ktorí zo svojich krajín utekajú pred „vojnou a hladom alebo ktorí sú nútení opustiť svoje domovy kvôli diskriminácii, prenasledovaniam, chudobe a zhoršeniu životného prostredia.“ Podľa pápežových slov skutočná integrácia utečencov v súčasnosti predstavuje jednu z nutných podmienok pokoja v našej spoločnosti. V súčasnosti sa týka už viac než 250 miliónov migrantov, z ktorých sú 22 a pol milióna utečenci. Svätý Otec vyzýva, aby sme zmenili svoj pohľad na nich a nepozerali na migrantov ako na hrozbu, ale s dôverou videli v nich príležitosť „vybudovať budúci pokoj“. Práve vďaka hlbšiemu pohľadu môžeme objaviť, že títo ľudia nemajú prázdne ruky, ale prichádzajú so svojimi schopnosťami, energiou a úsilím.

Stratégia prijatia
Migračné vlny dneška majú dopad aj na náš duchovný a kultúrny život. Ľudský a spoločenský prístup k utečencom by sa mohol oprieť o štyri konkrétne činnosti. Takými sú prijatie, ochrana, podpora a integrovanie. Konkrétne prijať migrantov a utečencov znamená prijať ich aj vnútorne, t.j. stotožniť sa s ich blízkosťou vedľa nás, s ich potrebami v núdzi a podporiť možnosti pre ich legálny vstup do našej spoločnosti. Táto okolnosť sa nevylučuje s „čnosťou rozvážnosti“, ale, naopak, predpokladá ju. Práve s jej pomocou sú vlády jednotlivých krajín lepšie disponované prijať a integrovať aj tých najzraniteľnejších. Pápež František poukazuje na obavy, ktoré paralyzujú ľudskú akcieschopnosť. Jednou z nich je rétorika šíriaca sa v mnohých krajinách a zdôrazňujúca riziká pre národnú bezpečnosť alebo finančné bremeno plynúce z prijatia toľkých prichádzajúcich.
Za podobnými spôsobmi sa skrýva pohŕdanie ľudskou dôstojnosťou a tí, ktorí podnecujú strach z migrantov, konajú tak neraz práve pre politické ciele. Namiesto budovania pokoja, zasievajú do spoločnosti násilie, rasovú diskrimináciu a xenofóbiu. Migračná kríza v európskej spoločnosti prebudila diskusiu o vlastnej národnej, ale aj duchovnej identite. Ľudská osoba zo svojej prirodzenosti má sociálny rozmer, a práve ten ju vedie k spolupráci a združovaniu
sa s inými ľuďmi pri budovaní spoločného dobra i k obnove kresťanského zmýšľania. Prezident SR Andrej Kiska vo svojom prejave na 72. valnom zhromaždení Organizácie spojených národov v septembri 2017 označil sebectvo a úzke národné záujmy za hlavnú prekážku rozvoja ľudstva. Ochrana národných záujmov je podľa neho často iba zásterkou nezodpovedných politík. Prítomným štátnikom pripomenul, že sú zodpovední za osud migrantov, ktorí utekajú pred biedou a hrôzami vojny. „Naše odhodlanie konať je často poslednou nádejou týchto ľudí,“ povedal na pôde OSN prezident Andrej Kiska. Continue reading Nie hrozba, ale príležitosť pripravovať pokoj

X A V E R I Á D A 2 0 1 7

Pozvánka na letné putovanie 2017 s jezuitmi

Po úspešných ročníkoch putovania na Slovensku a v Českej republike si tohoročná Xaveriáda kladie ako pútnický cieľ moravský Velehrad. Čas putovania začínava v predvečer 30. júna 2017 a vrcholí 5. júla 2017 hlavnou sv. omšou na nádvorí velehradskej baziliky.

Pútnici z putovania do Velehradu v roku 2015 neďaleko obce Borský Mikuláš

Pútnici z púte do Velehradu v roku 2015 neďaleko obce Borský Mikuláš

Čas putovania sa koná v prvom prázdninovom týždni, kedy sú v živej pamäti ešte skúsenosti z ukončeného školského roku. Za výnimočné udalosti i dobré výsledky sa žiada pánu Bohu poďakovať a poprosiť ho aj o pomoc do nasledujúceho obdobia. Súčasťou putovania je aj prekonávanie samého seba, čo súvisí s peším, alebo cyklistickým putovaním na niekoľkodňovej trase. Cesta pútnikov z Malaciek, alebo z Vrbového pri Piešťanoch trvá štyri dni. Pútnické trasy vedú pekným prírodným prostredím, čo odľahčuje sústredenosť na vlastné limity. V roku 2017 pribudne aj cyklistická skupina gréckokatolíkov z Košíc. Súčasťou púte je modlitba, denná sv. omša, úvahy nad zadaným textom pripraveným v brožúrkach pútnikov a prosby o pomoc miestnych ľudí z obcí cez ktoré sa prechádza. Práve chvíľky núdze, kedy je nedostatok vody, či iných vecí nás učia väčšej dôvere voči ľuďom a voči Bohu.

Pútnické skupiny pozostávajúce z mladých ľudí ale aj rodičov s deťmi (max 30 ľudí) pôjdu trasami z Vrbového pri Piešťanoch a z Malaciek. Nocľahy a skromné jedlo ponúknu obyvatelia obcí cez ktoré sa prechádza. Skupina z Vrbového, ktorú vedie P. Lubomír Pilarčík do Velehradu má rozplánovaný denný poriadok nasledovne:

Začiatok púte 30. júna 2017: Vrbové - Zraz pútnikov o 18. hod.

Prvý putovný deň (1 júl 2017)  Vrbové - Stará Turá - 23 km.

Druhý putovný deň (2. júl 2017) Stará Turá - Velká nad Veličkou  - 25 km

Tretí putovný deň (3. júl 2017) Veľká nad Veličkou - Hluk - 20 km

Štvrtý putovný deň (4. júl 2017) Hluk - Velehrad - 19 km

Skupina z Malaciek pod vedením P. Milana Hudačka má následný rozvrh putovania

Začiatok púte 30. júna 2017: Malacky - Zraz pútnikov o 17. hod.

Prvý putovný deň (1 júl 2017)  Malacky - Šaštín - 25 km.

Druhý putovný deň (2. júl 2017) Šaštín - Radošovce  - 23 km

Tretí putovný deň (3. júl 2017) Radošovce - Bzenec - 25 km

Štvrtý putovný deň (4. júl 2017) Bzenec - Velehrad - 23 km

Slávnostná svätá omša a Velehrade je plánovaná na sviatok sv. Cyrila a Metoda (5. júla 2017) o 10:30. Pútnici budú ubytovaní v priestoroch tamojšieho farského úradu. Po slávnosti pútnici, ktorí došli na slávnosť pešky sa  vracajú na Slovensko autobusom a cyklisti absolvujú ešte poslednú etapu z Velehradu do Nového Mesta nad Váhom.

Velehrad je starobylé pútnické miesto, ktoré spája veriacich v strednej Európe už dlhé stáročia. Duchovné ovocie i priateľstvá, ktoré pútnická duchovná obnova ponúka majú nadčasový rozmer. Sú spojené aj s históriou Slovákov i Čechov a cirkevné dejiny ich pripomínajú ako dôležitý materiál pre stavbu Božieho kráľovstva našich krajoch. Svoj záujem o účasť môžeš avizovať na mail: xaveriada@gmail.com

Ekológia je barometrom nášho vzťahu so stvorením

Ochrana životného prostredia je naliehavou službou druhým

Slovenské úrady po rokoch uznali, že zo starej skládky toxického odpadu v okrajovej časti Bratislavy sa šíria nebezpečné látky do podzemných vôd. Ministerstvo životného prostredia totiž zverejnilo výsledky záverečnej správy, v ktorom analyzovalo vplyv toxickej skládky niekdajšej Dimitrovky a zistilo, že veľké územie je zamorené pesticídmi, fungicídmi a ďalšími nebezpečnými chemickými látkami 

Upozornenia typu: “Nepite vodu zo studní, nekúpte sa v nej a nejedzte listovú a koreňovú zeleninu z tejto oblasti” v posledných časoch uverejňujú bratislavské mestské časti Vrakuňa, Ružinov a Podunajské Biskupice pre svojich obyvateľov. Ide o oblasť smerom na juhovýchod od bratislavského obchvatu. Toxíny sa šíria zo starej skládky Dimitrovky, v časti Vrakuňa, podľa niektorých odhadov a meraní až zhruba desať kilometrov ďaleko až na okraj Bratislavy. Kontaminačným mrakom sú zasiahnuté časti mestských častí Vrakuňa, Podunajské Biskupice a Ružinov. Obce Rovinka, Dunajská Lužná, Most pri Bratislave a Miloslavov nie sú kontaminačným mrakom zasiahnuté, ale sú situované v smere možného šírenia sa kontaminácie, píše sa v správe Ministerstva životného prostredia (Denník N: 15.6.2017).

Katastrofou by bolo, keby sa tam kontaminované podzemné vody dostali. To by sa podľa odborníkov mohlo stať do dvadsiatich rokov, keby so znečistením nič nerobili. O znečistení zo starej skládky Dimitrovky úrady vedia roky. Prvé merania tam robili už v deväťdesiatych rokoch minulého storočia. Už v roku 2002 zakázali obyvateľom Vrakune využívať vodu zo studní na pitie či polievanie.

Zmierenie so stvorením

Starostlivosť o životné prostredie ovplyvňuje kvalitu našich vzťahov s Bohom, s inými ľuďmi a so samotným stvorením. Dotýka sa centra našej viery v Boha a lásky k Bohu, “od ktorého pochádzame a ku ktorému kráčame” (Benedikt XVI. Posolstvo pokoja 1.1.2008). Sv. Ignác v duchovných cvičeniach uvádza, že všetko, čo je stvorené je dobré. Úsilie o prístup ku zdrojom energie rozšírilo poškodzovanie pôdy, vody a celého nášho životného prostredia, a to do takej miery, že budúcnosť našej planéty je ohrozená. Otrávené vody, znečistený vzduch, masívne odlesňovanie, uskladňovanie toxických odpadov spôsobuje smrť a utrpenie najmä pre chudobných.

Voláme preto po utváraní pravých vzťahov so stvorením. V tomto úsilí budeme viac citliví na volanie tých, ktorí trpia následkami ničenia životného prostredia, čo je evidentné z vyjadrovaním mnohých biskupských konferencií na túto tému (35 GK: Zmierenie so stvorením 31-36).

Hrdinské svedectvo viery

Reč násilia a odpoveď viery

V závere roku 2016 zverejnilo Centrum pre štúdium nových náboženstiev (CESNUR) so sídlom v Turíne a s ďalšími pobočkami v USA štatistiky, podľa ktorých bolo pre svoju vieru v uplynulom roku usmrtených okolo 90 tisíc kresťanov. Ďalších 500 až 600 miliónov kresťanov vo svete nemôže vyznávať svoju vieru v plnej slobode. Z čísel, ktoré máme k dispozícii, nám vychádza, že každých 6 minút bol usmrtený jeden kresťan. Počet zabitých sa trochu znížil oproti 105 tisíc spred dvoch rokov. Z aktuálnych štatistík bolo 70 percent, čiže 63 tisíc, zabitých v kmeňových konfliktoch v Afrike. Často tu ide o kresťanov, ktorí odmietli nastúpiť do zbrane z dôvodov svedomia. Ďalších 30 percent, čiže 27 tisíc, pochádza z teroristických atentátov, plienenia kresťanských dedín i mestečiek a z ideologických prenasledovaní vlád jednej strany, ako v prípade Severnej Kórey.

Mučeníctvo rôznych skupín

Údaje nám dnes hovoria, že v sto dvoch krajinách sveta je 500 - 600 miliónov kresťanov, ktorí nemôžu vyznávať svoju vieru úplne slobodne. Bez toho, že by sme zabúdali alebo bagatelizovali utrpenia príslušníkov iných náboženstiev, kresťania ostávajú skupinou, ktorá je vo svete najviac prenasledovaná. V tejto reflexii nemožno nespomenúť brutálne prenasledovanie kresťanov páchané samozvaným Islamským štátom na územiach blízkovýchodných krajín. Viaceré prípady krvavého prenasledovania skúma tamojšia Cirkev v perspektíve budúcej beatifikácie. Ide o kresťanov, ktorí sa vedome rozhodli ostať na tomto území, aby mohli ďalej svedčiť o svojej viere. Hovoriac o Islamskom štáte treba spomenúť, že jeho militantné skupiny vraždia aj mnohých moslimov. Dokonca počet moslimov zabitých pre vieru, najmä v Ázii, je približne rovnaký ako počet zabitých kresťanov v roku 2016. Moslimov vo všeobecnosti zabíjanú iní moslimovia. Sunitskí moslimovia zabíjajú šítskych moslimov, a niekedy sú sunitskí moslimovia zabití šítskymi moslimami. Vyznávači islamu, ktorí nesúhlasia s nejakou inou jej odnožou, sú zabíjaní extrémistickejšími skupinami, ako v prípade Islamského štátu. Z uvedených faktov sú zreteľné dva momenty. Prvý je ten, že vo všetkých krajinách narastá netolerancia. Netolerancia zvyčajne ústi do diskriminácie, ktorá je potom vstupnými dverami k prenasledovaniu. Druhý moment tkvie v pokojnom a neraz vzorovom postoji kresťanských menšín. Vo väčšine prípadov neodpovedajú násilím na násilie. Charakteristikou je v týchto prípadoch to, že kresťania dosvedčujú svoju vieru s pokojom, často odpúšťajú svojim prenasledovateľom a modlia sa za nich.

Continue reading Hrdinské svedectvo viery

Jezuiti a ich nový predstavený

Spoločnosť Ježišova na 36 generálnej kongregácii

P. Arturo Sosa SJV októbri 2016 sa do Ríma zišli jezuiti z celého sveta.  Ich zámer bola voľba nového najvyššieho predstaveného. Doterajší generálny predstavený P. Adolfo Nicolás oznámil vo vyše ročnom predstihu svoj úmysel prenechať vedenie rehole mladšiemu nástupcovi. Po voľbe sa ním stal šesťdesiatosemročný P. Arturo Sosa Abascal SJ, ktorý pochádza z Venezuely. Do Spoločnosti Ježišovej vstúpil 14. 9. 1966. Po základnej formácii pôsobil v rodnej krajine. Viac rokov pracoval ako šéfredaktor periodika SIC. V roku 1990 dokončil doktorandské štúdium politických vied na Centrálnej univerzite v Caracase  a od roku 1996 zastával miesto predstaveného venezuelskej jezuitskej provincie. V nasledujúcom období, od roku 2004 až do 2014, bol rektorom katolíckej univerzity Táchira vo venezuelskom San Cristóbale.

Na prahu novej misie

V roku 2014 odišiel A. Sosa do Európy kde pracoval na Generálnej kúrii Spoločnosti Ježišovej v Ríme. Bol konzultorom Pátra Generála Adolfa Nicolása a zastával funkciu delegáta pre jezuitské medzinárodné domy. V októbri 2016 bol zvolený za generálneho predstaveného jezuitskej rehole. Pri nástupe do svojho úradu počas sv. omše povedal: „Odvaha ktorú potrebujeme na to, aby sme boli služobníkmi misie Ježiša Krista, môže prameniť len z viery. Náš pohľad preto obraciame najprv na Boha, pretože on sám je naším Otcom. Naše srdce vkladáme do súladu s milosrdným Bohom Otcom, ktorý je jediná Láska a náš Princíp a Základ. Také je srdce každého z nás a tiež srdce Spoločnosti Ježišovej. Naša viera je ako viera Márie, Matky Ježišovej, a preto naša odvaha môže ísť ešte ďalej a môže hľadať nielen nepravdepodobné, ale hľadať nemožné. Anjel Gabriel pri udalosti zvestovania povedal: »…Bohu nič nie je nemožné.« (Lk 1,37) Mária sa potom bez obáv zverila Pánovi, aby sa venovala nepravdepodobnému a nemožnému. Prosme si od Pána túto vieru, aby sme si ako rehoľa mohli osvojiť za vlastné slová Márie a aby sme odpovedali na mimoriadne volanie. Ako sv. Ignác a jeho prví spoločníci, ako toľkí bratia, ktorí bojovali pod zástavou kríža len v službe Pánovi a jeho Cirkvi, chceme prispieť tým, čo sa zdá dnes nemožným: ľudstvom zmiereným v spravodlivosti, ktoré nažíva v pokoji, v dobre udržiavanom spoločnom dome, kde je miesto pre každého, pretože sme si vedomí, že sme bratmi a sestrami, synmi a dcérami toho istého Otca a jediného Otca. Preto aj dnes zopakujeme presvedčenie sv. Ignáca z čias písania stanov rehole, že Spoločnosť nepovstala ľudskými prostriedkami a nemôže sa pomocou nich ani zachovať, ani rozvíjať. Našu nádej vkladáme do všemocných rúk Krista, nášho Pána a Boha.” Continue reading Jezuiti a ich nový predstavený

Smäd po mieri

Medzináboženské modlitbové stretnutie za pokoj

Svätý Otec František pricestoval 20. septembra 2016 do rodiska sv. Františka, do Assisi, aby sa zúčastnil na slávnosti medzináboženského stretnutia s názvom „Smäd po mieri”. Pred príchodom pápež priblížil pravý dôvod stretnutia slovami: „Každý muž a žena zastupujúci všetky náboženstvá budú v Assisi nie kvôli divadlu, ale kvôli tomu, aby sa modlili za pokoj.” A dodal: „Dnes bude mať svet svoje centrum v Assisi pre deň modlitby, pokánia a náreku, lebo svet sa nachádza vo vojne… Boh, Otec všetkých, kresťanov i nekresťanov, chce pokoj.” Pápež sa po zvítaní s arcibiskupom Assisi Mons. Domenicom Sorrentinom a miestnymi autoritami odobral do centra, kde ho vo františkánskom kláštore prijali zástupcovia rôznych svetových cirkví a náboženstiev. Všetci sa spoločne odobrali do kláštorného dvora, kde ich už očakávali zástupcovia svetových cirkví a biskupi Umbrie.

Prosby pápeža a katolíckych zástupcov

Ústredným bodom programu bola Modlitba za pokoj, ktorá sa konala na rôznych miestach.  Prítomných privítal miestny biskup Mons. Domenico Sorrentino, podľa ktorého je „duch Assisi duchom modlitby, zhody a pokoja, ktorý chce byť odpoveďou na svet zarmútený toľkými vojnami”. Kresťania sa potom spoločne modlili v Bazilike sv. Františka. Pápež František počas modlitby za pokoj povedal. „Pred ukrižovaným Ježišom aj nám zaznievajú jeho slová: »Žíznim.« (Jn 19,28) Smäd, ešte viac ako hlad, je extrémnou potrebou ľudskej bytosti, ale zároveň predstavuje aj extrémnu biedu. Po čom žízni Pán? Určite po vode, ktorá je základným prvkom pre život. Ale predovšetkým má smäd po láske, ktorá je nemenej dôležitým prvkom pre život. Žízni, aby nám daroval živú vodu svojej lásky, ale aj aby prijal našu lásku. Je to dráma »vyschnutého srdca«, neopätovanej lásky, dráma, ktorá sa obnovuje v evanjeliu, keď na Ježišov smäd človek odpovedá octom, ktorý je skazeným vínom. Ako sa prorocky vyjadril aj žalmista: »Keď som bol smädný, napojili ma octom.« Sme smädní po pokoji, túžime svedčiť o pokoji a predovšetkým sa potrebujeme modliť za pokoj, pretože pokoj je Božím darom a od nás sa očakáva, aby sme ho vzývali, prijímali ho a každý deň budovali s tvojou pomocou.” Bývalý predseda Pápežskej rady na podporu jednoty kresťanov kardinál Walter Kasper vo svojom príhovore vyzdvihol dialóg ako „jedinú odpoveď na násilie” v dnešnom svete. Podľa kardinála zo stretnutia môžu  vzísť dve veci: „Predovšetkým priateľstvo, ktoré je puto  každej spoločnosti Bez priateľstva nemôžeme mať nič. Ďalej hodnota modlitby, lebo modlitba mení naše srdce a Boh tiež môže vstúpiť do srdca druhého a zmeniť ho. A tak je modlitba kľúčová pre pokoj vo svete.” Continue reading Smäd po mieri

Eklogické pozorovanie na pomoc evanjelizácii

Krehkosť nášho spoločného domu

Súčasný pápež František sa vo svojej encyklike Laudato Si vyjadril, že súčasná miera ťažby a využívania prírodných zdrojov je neudržateľná. Vedecké analýzy ukazujú, že ak spotreba prírodných zdrojov bude rásť aj naďalej, budeme pri dnešných trendoch čoskoro čeliť vážnemu riziku pre ekologickú stabilitu, ako aj pre dobro ľudstva. V ostatnom čase predovšetkým obchodné  aktivity, súvisiace s nadmernou ťažbou surovín, s bezohľadným lovom zvierat a rýb, s odlesňovaním atď., poškodzujú životné prostredie a rovnako poškodzujú predovšetkým chudobných ľudí. (LS, č. 21) Ekologickému kolapsu by sa spoločnosť mohla ešte vyhnúť, ak by sa ľudia - spotrebitelia - sami lepšie vychovávali, vzdelávali a hovorili o týchto rizikách. Prijatím konkrétnych krokov by sa zabránilo nebezpečným situáciám. Avšak vážnym aspektom problému je obmedzená schopnosť našej planéty rozkladať a meniť toxický odpad. Ak sa toto nebezpečenstvo nezohľadní, hrozba exponenciálne porastie ďalej. Technologické riešenia, ktoré v súčasnosti máme, nám síce môžu pomôcť v konkrétnej a špecifickej veci, ale keďže technológia nevidí a ani nesleduje tajomstvá rozmanitých vzťahov medzi všetkým, čo jestvuje, vyrieši síce jeden problém, ale zároveň vyvolá ďalšie problémy, ako to už viac ráz vo svete bolo pozorované a potvrdené (LS, č. 20).

Škodlivé účinky plytvania a nezodpovedného využívania prírodných zdrojov sú následkom ich dávnejšieho nerovnomerného porozdeľovania. Ničenie prírody je takmer vždy spojené s ťažkými následkami pre život chudobných. Dôsledky nevyváženého čerpania prírodných zdrojov a ich dosah na chudobných spracovala jezuitská pracovná skupina v štúdii Obnoviť zranený svet, ktorá bola zverejnená  v roku 2011. Chudobní sú čoraz viac vystavení prírodným silám a rizikám plynúcim zo situácie, v akej sa životné prostredie ocitlo. Chudoba ich stavia do marginálnej pozície, čo im sťažuje prijať ochranné opatrenia proti týmto rizikám a zmenám. Alebo zjednodušenejšie povedané, chudobní sú zraniteľnejší voči účinkom znečistenia, odlesnenia, rozširovania púštnych plôch a prebiehajúcej erózie pôdy. Chudobní sú a budú čoraz viac vystavení škodám, k akým dochádza pri neudržateľných poľnohospodárskych postupoch, pri odlesňovaní plôch na komerčné účely, pri zmenšovaní revírov na rybolov, pri zvyšujúcej sa ťažbe minerálnych surovín zapríčiňujúcej znečistenie ovzdušia, vodných zdrojov a ornej pôdy. Spôsobené škody sú často výsledkom zásahov ťažobného priemyslu, veľkých ťažiarenských spoločnosti a poľnohospodársko-priemyselných gigantov. Sčasti možno problémy pripísať aj miere, v akej vznikajúcu situáciu prijali chudobní, často v omyle, že sa zlepší ich situácia, alebo v domnienke, že sa im uľahčia starosti o vlastné prežitie a ľahšie si zadovážia potraviny alebo prácu. Všetky tieto ťažkosti môžu viesť ku vzniku začarovaného kruhu s rastúcim problémom v oblasti životného prostredia. Continue reading Eklogické pozorovanie na pomoc evanjelizácii

Reflexie o rodine v posynodálnom dokumente

Cirkev nad posynodálnou exhortáciou Radosť z lásky

Na sviatok svätého Jozefa bola podpísaná apoštolská posynodálna exhortácia Amoris laetitia (AL - Radosť z lásky). Dokument je súhrnom záverov dvoch zhromaždení Biskupskej synody o rodine z rokov 2014 a 2015. Pápež František v nej obsiahlo cituje záverečné synodálne správy, spolu s dokumentmi a učením svojich predchodcov, ako aj mnohé vlastné katechézy o rodine. Okrem toho využíva aj príspevky z rôznych biskupských konferencií sveta (Keňa, Austrália, Argentína…), ako to bolo aj v prípade iných dokumentov magistéria, a využíva citácie významných osobností, ako Martin Luther King alebo Erich Fromm. Špecifický je odkaz aj na film „Babettin obed”, pomocou ktorého pápež vysvetľuje koncept nezištného daru. Apoštolská exhortácia upúta aj svojím rozsahom a členením. Je rozdelená na deväť kapitol a má viac ako 300 paragrafov

Potreba zmyslu pre inkulturáciu

Viaceré časti exhortácie a jej obsahu si vyžadujú tak dôkladné čítanie, ako aj spresňujúci výklad. Dnes sa výkladom zaoberajú mnohí teológovia, sociológovia, publicisti a nedochádzajú k rovnakým záverom. Dokument má a asi ešte dlho bude mať svojich obdivovateľov i kritikov. Jedným netypickým príkladom takej debaty bolo stretnutie, ktoré usporiadala americká jezuitská univerzita Fordham University v New York City 19. apríla 2016. Debata mala neobyčajne provokatívnu tému: Is the Pope Catholic? - Je pápež katolíkom? Continue reading Reflexie o rodine v posynodálnom dokumente