Naše BLOGY  |   Registrácia  |   Vytvor si BLOG  |   Prihlásenie

Rubriky

 

Júl 2014
P U S Š P S N
« Jún    
 123456
78910111213
14151617181920
21222324252627
28293031  

Rodová rovnosť a odpoveď viery

Cirkev a jej nadčasový prístup k téme gender

V Ríme sa koncom júna tohto roku konalo stretnutie vyše tridsiatich odborníkov zaoberajúcich sa témou „gender”. Mons. Jean Laffitte, tajomník Pápežskej rady pre rodinu, ktorá iniciovala stretnutie, v úvode povedal, že „človek dneška si chce pre život ponechať otvorené všetky možné voľby tak, aby mohol o živote povedať, že prežil obdobie možného, ako mu ho dal čas”. Je pravda, že evolúcia je v ostatných rokoch omnoho hlbšia a rýchlejšia, ako by sme sa domnievali. Okrem iného sa dnes rozšírilo úplné oddelenie medzi chápaním tradičných a náboženských koncepcií manželstva a tzv. „novou rodinou”, ktorú prináša postmoderná kultúra. V „novej rodine” manželstvo neznamená zväzok muža a ženy, ale zväzok medzi osobami. Negácia mužskej a ženskej rozdielnosti sa tým redukuje na otázku výberu a kultúry. Na mieste je však otázka: Kam povedie táto zmena perspektívy?

Odstrániť rozdiely a uniformovať život

V dnešnej civilizácii je gender problematika silným prvkom novej kultúrnej revolúcie Západu, a to vo všetkých jej konceptoch a mechanizmoch. Kultúrny a historický kontext vo všeobecnosti hovorí o holistickom pokuse smerujúcom k vynulovaniu rozdielov v živote a v uniformovani reality. Nové pokušenie spočíva v odsúvaní múdrosti i stvorenia a v uspokojení sa s teóriami poznania prírodných vied. Ignorujú sa pritom vnútorné odlišnosti stvorených vecí, ich rozdiely a namiesto toho  nastupuje ich subjektívne a povrchné vysvetľovanie so zrejmým cieľom ľahšie ovládnuť priestor. Prirodzenosť, kultúra, história sa odkláňajú od toho, čo sme rozumeli pod týmito výrazmi dodnes. V súčasnosti už nejde o nové čítanie a pochopenie človeka, jeho konania a jeho vzťahov, ale v hre je nové chápanie ľudského prvku so svetom.

Filozof Søren Kierkegaard vo svojom diele Smrteľná choroba z roku 1849 odhalil niečo z vnútorných pochodov, ktoré vystihol týmto opisom: „Dnes, keď sa možnosti ukazujú silnejšie a intenzívnejšie ako nutnosť, ľudské ja uteká od samého seba bez možnosti vrátiť sa k nutnému. Toto ja sa stáva abstraktnou možnosťou, hýbe sa medzi možnosťami až do vyčerpania, ale nehýbe sa z miesta, ani neprichádza na nejaké miesto … nakoniec je akoby bolo všetko možné, čo je práve chvíľou, kedy priepasť pohltila ja.”  Na mieste je otázka, ako má poslúžiť Cirkev človeku v tomto epochálnom momente. Cirkev je skutočne chudobná na prostriedky, ale jej realita a výhoda je v tom, že stráži rozumové bohatstvo a spoločné zdieľa pravdu, čo je v tejto situácii svetlom, životom, láskou, cestou, pre všetkých. Do toho pokladá za vhodné vkladať rozhovor o vzťahu viery a rozumu. Osobitná otázka, ktorá sa viaže na túto tému, je hľadanie toho, ako ukázať krásu muža a ženy ich súvisiaci svet a ich jedinečnosť a dôstojnosť. Continue reading Rodová rovnosť a odpoveď viery

Medzináboženský dialóg s islamom

Keď násilie mieša karty

V posledných časoch sa častejšie stretávame s množiacími sa správami o islamskom násilí, o terorizme, či extrémizmoch islamských skupín. Takisto však nechýbajú ani vzájomné úsilia o pokojné riešenie týchto nečakaných konfliktov a z kresťanskej strany počuť o návrhoch na stretnutia, na výzvy o vzájomný dialóg. Niekedy sa zdá, že diskusie s predstaviteľmi islamu neprinášajú ovocie, že je to jedno z mnohých tabu, ktoré by si azda kresťania želali  v ich kultúre prelomiť. Šíri sa tiež idea, podľa ktorej by vzájomné spolunažívanie bolo možné iba pri skrytí vlastnej náboženskej príslušnosti, stretávaním sa v akomsi neutrálnom priestore, bez odkazov na čokoľvek transcendentné. No oprávnená je tu otázka, ako by bolo možné vytvoriť skutočné vzťahy, vybudovať spoločnosť, ktorá by bola ozajstným spoločným domovom, ak by sme dali bokom to, čo každý považuje za intímnu súčasť svojho bytia.

Napätia, nepokoje, omyly

Voči sérii negatívnych správ referujúcich o surovostiach i neľudskej ukrutnosti, pri ktorých je zjavný nedostatok milosrdenstva a odpustenia, možno v spoločnosti u mnohých vnímať presvedčenie, že islam je náboženstvo opojené násilím. Je nesporne jasné, že pri počúvaní správ o násilnostiach sa nemožno tváriť neutrálne. Násilia, ktorých sa obeťami nedávno stali kresťania v Sýrii, keď ich na námestí v obci Maalula ukrižovali, alebo v Sudáne, kde odsúdili ženu na sto úderov bičom a na obesenie za to, že sa vydala za kresťana, či pri nedávnom únose vyše dvesto kresťanských študentiek v Boko Harame v Nigérii, aby ich potom predali ako otrokyne sexu, nikoho nenechajú na pochybách, že ide o hrôzy, pri ktorých je znegovaný človek. Navyše je to evidentné aj vo vojenských konfliktoch agresívneho islamu v Nigeri, v Čade, v Stredoafrickej republike, v Líbyi, či vo dvojročnom sýrskom konflikte, kde proti sebe stoja dve frakcie islamu. Tieto nepokoje znamenajú pre Európu každodenné invázie tisícok nezorientovaných utečencov, ktorých nikto nevie zastaviť. Zoznam problémov by mohol pokračovať. Na mieste by bola aj otázka: „V čom tkvie koreň týchto násilností a hrubosti, ktoré akoby charakterizovali islamské národy?” Continue reading Medzináboženský dialóg s islamom

Pozývame na pešiu púť do Levoče

Duchovná obnova v pútnickej forme Family Xaveriáda 2014

Jezuiti vás pozývajú na duchovnú obnovu spojenú s peším putovaním. Podujatie je pokračovaním pútnických podujatí Family Xaveriády a Spoločnosť Ježišova ich pripravuje sa pre mladých ľudí a rodiny po viacročnej skúsenosti.  Putovanie sa koná v dvoch skupinách a záujemcovia si môžu zvoliť podľa výberu. Prvá skupina putuje (1. - 6. 7. 2014) z Revúcej na Gemeri a pokračuje štyrmi pútnickými dňami cez Vyšnú Slanú, Hnilec, Spišskú Novú Ves do Levoče. Druhá skupina  z Habovky na Orave (30. 6. - 6. 7. 2014) počas piatich pútnických dní prechádza cez Zakopane, Lysú Poľanu, Tatranské Matliare a a Abrahámovce do cieľa na Mariánsku horu v Levoči.Duchovná obnova je zacielená na rodiny a jej témou je S vierou Márie k viere v rodine. K dennému putovaniu sa vyžaduje zdolnosť absolvovať asi 20 - 25 km denne. Nocľahy v turistickej forme (spacák karimatka) sú dohovorené v cieľových obciach jednotlivých dní. Obe skupiny, v sprievode jezuitských pátrov a sprievodného auta sa stretnú v Levoči 5. júla 2014. Na Mariánskej hore je pripravený celonočný program a púť vyvrcholí hlavnou sv. omšou o 10 hod. Odchod z Levoče je v individuálnej réžii. Viac informácii na www.xaveriada.sk

Aktívni a pasívni kresťania

Cirkev je pre všetkých

Vo veľkonočnej dobe pri bohoslužbách čítame na pokračovanie z histórie vzniku Cirkvi. Jedným z citovaných miest v Skutkoch apoštolov je to, kde sa uvádza, že po prvej kázni apoštola Petra žiadalo tritisíc ľudí krst. Cirkev sa tak stala viditeľnou a množstvo kresťanov rástlo ďalej. Pribúdalo však aj takých, ktorí život viery brali formálne. Ananiáš a Zafíra sú spomínaní ako veriaci, ktorí sú schopní aj predvádzať sa, len aby vyzerali v spoločenstve dobre. Touto historickou správou sa naznačila aj ťažkosť súvisiaca s masovosťou Cirkvi. Dnes má Katolícka cirkev už 1,2 miliardy členov. Výsledkom tohto rastu je aj asymetria medzi aktívnymi a neaktívnymi kresťanmi. Pasívne a neaktívne členstvo v Cirkvi sa stáva atraktívnejším a v súčasnosti je v Európe už normálnym. Pre aktívnych členov je tento pocit frustrujúci a predstavuje krajne kritický bod pri stretnutí oboch spôsobov príslušnosti k Cirkvi.

Pasívne kresťanstvo

Problém pomeru medzi aktívnymi a neaktívnymi členmi Cirkvi netrápi len katolíkov. Jedna z novších štúdií nemeckej evanjelickej cirkvi nazvala svojich neaktívnych členov „vernými cirkevnými odrodilcami”. Americký reformovaný teológ George Lindbeck vo svojom výskume zistil, že neaktívni kresťania sa považujú za zbožných i vtedy, keď popierajú posmrtný život a existenciu Boha Stvoriteľa pokladajú za nepravdepodobnú. Ježiš Kristus nie je pre nich Boží Syn a ich predstava o ňom nie je ani zďaleka biblická. Voči rozšíreniu svojho náboženského horizontu pomocou katechéz sú imúnni, ale niekedy sa zaujímajú o to, ako evanjelium vstupuje do existenčného alebo psychologického vyjadrovacieho jazyka v spoločnosti. Reč teológie oslobodenia im pomáha artikulovať ich latentnú kresťanskosť. Dôležitým faktorom v dobe postupujúceho odkresťančovania je aj charakter Cirkvi. Na rozdiel od dôb misionárskeho šírenia sa v súčasnosti cirkvi prispôsobujú prevládajúcej kultúre, namiesto toho, aby ju formovali. A pravdepodobne ani nemôžu inak. Takým spôsobom pokračujú v získavaní obyvateľstva a musia sa voľky-nevoľky prispôsobiť trendom väčšiny. To im však neuľahčuje výchovu pozorných kresťanov dokonca ani medzi vlastnými deťmi. Aj keď viacerí odmietajú blahobyt súvisiaci s dominantným americkým životným štýlom, prikláňajú sa namiesto toho k rôznym náboženstvám Východu. Georg Lindbek vidí v týchto trendoch cenu za stav niekdajšej kultúrnej etablovanosti, udržujúcej sa celé stáročia. Continue reading Aktívni a pasívni kresťania

Napomáhať kresťanskému posolstvu elektronickými médami

Objaviť krásu stretnutia s Kristom pomocou internetu

Vďaka mediálnej sieti kresťanské posolstvo môže cestovať „až po samý kraj zeme” (Sk 1, 8). Otvoriť brány kostolov znamená otvoriť ich aj digitálnemu prostrediu; jednak preto, aby ľudia mohli vstúpiť, nech už sa nachádzajú v akýchkoľvek životných podmienkach, ale tiež preto, aby evanjelium mohlo prekročiť prah chrámu a vyjsť v ústrety všetkým. Sme povolaní vydávať svedectvo o Cirkvi, ktorá má byť domovom všetkých, hovorí pápež František a pýta sa: Sme schopní takto komunikovať o tvári Cirkvi? Komunikácia prispieva k formovaniu misionárskeho povolania kresťanov a spoločenské siete sú dnes jedným z miest, kde toto povolanie treba žiť. Aj tam možno ľuďom pomôcť objaviť krásu viery, krásu stretnutia s Kristom. Digitálna sieť môže byť miestom bohatým na ľudskosť; nielen sieťou drôtov, ale sieťou osôb. Viac v Akcii 365 na Apríl 2014.

Obnovená rehoľa

Jezuiti pred 200 rokmi znovu potvrdení pápežom Piom VII.

Jezuitská rehoľa si tento rok pripomína 200 rokov od svojho obnovenia. Jej zrušenie v roku 1773 bolo ovocím vysokých ambícií, aké si stavali mocní tohto sveta v osvieteneckých ideáloch a revolúcia vo Francúzsku ich aj zviditeľnila. Zrušením jezuitov sa nedala zastaviť ani postupujúca sekularizácia, ako domnievala Svätá stolica, keď zostavovala dekrét zrušenia. Pius VII., ktorý rehoľu znovu v roku 1814 potvrdil povedal, že tak robí na radu mnohých kardinálov a že sa tým chce vrátiť k prostriedkom obnovy viery, aké jezuitská rehoľa v ignaciánskej charizme ponúkala.

V nasledujúcich rokoch jezuiti poslúžili výchovou a vzdelávaním mladých ľudí v školách vyspelého i rozvojového sveta, misijnou činnosťou v ázijských, afrických i latinskoamerických krajinách a pomocou pri reforme Cirkvi ako sa udiala na Druhom vatikánskom koncile. V našej krajine sa jej prítomnosť ukázala ako nápomocná ľuďom v čase totality, pri podpore spravodlivosti a napomáhaním ústnym i tlačeným slovom veriacim v podzemnej Cirkvi. Duchovné cvičenia sv. Ignáca končia meditáciou a modlitbou o nadobudnutie lásky k ľuďom a všetkým stvoreným veciam. Nech nás aj história o zrušení a obnove jezuitskej rehole vedie k vďačnosti Bohu za jeho dary a k novému odhodlaniu napomáhať šíreniu Božieho kráľovstva aj nepatrnou, či skrytou činnosťou. Viac v Akcii 365 na marec 2014.

Rodová rovnosť a kresťanské zmýšľanie

Tému rodovej rovnosti nemožno pri novej evanjelizácii obísť

Denník SME uverejnil článok Spása slovenského konzervativizmu (21. 1. 2014), ktorého predmetom je téma o oslabovaní konzervatívnych trendov v USA. Tie potom kladie do súvisu s ich posilňovaním, k vlastnému údivu, na Slovensku. To, že sa môžeme doma prerátať, dokumentuje na príklade kampane Georga W. Busha z roku 2004, keď konzervatívna téma o ústavnom zákaze manželstiev párov rovnakého pohlavia nakrátko zvíťazila, ale po rokoch už v USA nedosahuje želateľné výsledky. Podľa autora aj slovenská Cirkev, ktorá pastierskym listom oznámila v advente odlišný pohľad na liberalizujúce trendy voči inštitúcii rodiny a manželstva, utvorila vlastný front, ktorý má za nepriateľov zástancov rodovej rovnosti. Verejnosti článok vnucuje pocity nepriateľstva, ak sa usiluje vypočuť a pochopiť do dôsledkov obsah vážnej diskusie k otázke rodovej rovnosti. Podsúva jej obraz, že snahy o zachovanie klasického manželstva, rovnosti mužov a žien nepotrebuje. Viac v Akcii 365 na február 2014.

Nájsť životný štýl v konzumnej spoločnosti

Konzum prírodných zdrojov ohrozuje aj človeka

V roku 1921 vznikol film The Kid v ktorom Charlie Chaplin hrá úlohu sklenára. Ten svoju prácu ponúkne ľuďom vtedy, keď jeho syn, krátko pred tým, hádzaním kameňov do okien bytov, spôsobí nič netušiacim ľuďom škodu. Sklenár môže vďaka triku chlapca žiť z dňa na deň a chlapec dostane za svoje povolanie tiež patričnú odmenu. Táto scéna je dokonalou metaforou konzumizmu. Konzumizmus kráľuje na utváraní nejestvujúcich potrieb. V krátkom čase predvída ich zničenie a utváranie novších potrieb, ktoré nahradia predchádzajúce. Tento mechanizmus, ktorý hýbe trhom vo svojej povahe nemá ako cieľ utváranie blahobytu, ale jeho ustavičnú regeneráciu v novších formách. Zatvára si oči pred skutočnými potrebami a núdzou ľudí, ktorí niekedy zápasia o prežitie. Viac v Akcii 365 na január 2014.

Misia v aktuálnom svete

Evanjelizovať informačnú spoločnosť

Evanjelizácia je prvoradým povolaním každého veriaceho. Prostriedky na uskutočňovanie tohto povolania sú mnohé. Učí nás tomu sv. Pavol, ktorý využil každú príležitosť, aby hovoril o Ježišovi. Keď stretával obchodníkov alebo obyčajných ľudí na ceste, keď prednášal na námestiach, keď prichádzal do domov priateľov a známych, keď písaval listy prvým kresťanským komunitám. Pavol pochopil, že pre evanjelizáciu je nutné vydať sa všetkými možnými cestami, aby sme využili príležitosť dostať sa ku všetkým. Vo všeobecnosti je živé svedectvo človeka a veriaceho spoločenstva prvým prostriedkom na hlásanie evanjelia a vzdelávanie. Dôležité je aj zapojenie masových médií, ktoré nemajú za cieľ len sprístupniť posolstvo evanjelia mnohým. Ide o vážnejšiu záležitosť, lebo evanjelizácia modernej kultúry z veľkej časti závisí od ich vplyvu. Areopágom novej doby je predovšetkým svet komunikačných prostriedkov, ktorý ľudstvo čím ďalej tým viac zjednocuje. Moderné komunikačné prostriedky, ktorými možno ohlasovať dobrú zvesť, presahujú svoju funkciu nástroja komunikácie a spoluvytvárajú nový kultúrny kontext, novú kultúru, novú techniku vyjadrovania sa a vnímania reality a novú psychológiu vzťahov - jedoducho povedané, postupne pretvárajú ľudské spoločenstvo na informačnú spoločnosť v ktorej Ježiš Kristus chce byť prítomný svojim duchom, svedectvom a posolstvom. Viac v Akcii 365 na december 2013.

Dar náboženskej slobody - ovocie Milánskeho ediktu

Uplynulo 1 700 rokov od podpísania ediktu v Miláne o náboženskej slobode

Predstavitelia katolíckej a pravoslávnych cirkví sa v nedeľu 20. septembra 2013 stretli v srbskom meste Niš, aby si pripomenuli 1 700. výročie Milánskeho ediktu. Niš je rodným mestom rímskeho cisára Konštantína, ktorý v roku 313 vydal Milánsky edikt. Týmto právnym aktom zrovnoprávnil kresťanstvo po troch storočiach od jeho vzniku s inými náboženstvami v Rímskej ríši. V chráme zasvätenom sv. Konštantínovi a jeho matke sv. Helene v Niš sa konala eucharistická slávnosť za účasti viacerých patriarchov pravoslávnych cirkví a milanského kardinála Angela Scolu, ktorý zastupoval Katolícku cirkev.  Mnohí si kladú otázku či bolo správne, že Cirkev vstúpila do tesného zväzku so štátom. Biskup Euzébius, dvorný historik na Konštantínovom dvore, posudzoval pokresťančenie štátu s vďačnosťou a radosťou. Iní sa obávali sekularizácie, zosvetštenia, Cirkvi. Viac v Akcii 365 na november 2013.