Denník, Nedeľa 27.7.2008

Po, Okt 20, 2008

Denník, Plány na leto

Nedeľa, 27.7.2008

V nedeľné ráno sme vstávali v predstihu. Sv. omša začínala o 8.15. Farský kostol vo Veľkom Rovnom bol plný. Vdp. Kopecký nás predstavil v úvode. Náš pútnický kríž umiestnila Ivana viditeľne pred oltárom. Pekné spevy, sviatočne oblečení ľudia a slnečný deň dodali nášmu putovaniu slávnostný vstup. Po sv. omši nás v Dome sv. Pavla čakali raňajky, upratanie vecí veci a zbalenie sa. Úplne nakoniec Maruška prečítala asi desať minút z Listu sv. Pavla. Lenka zamkla dom a pánu Tabačkovi sme nechali kľúče na dohodnutom mieste. Ešte spoločná fotografia pred Domom sv. Pavla a opúšťame dedinu, ktorá nás prijala. Na digitálnych hodinách pred pohostinstvom bolo 10.40. Stretávali sme ľudí, ktorí sa už schádzali na ďalšiu sv. omšu. Úzkymi uličkami vychádzame z dediny na chodník drotárov. V minulosti tadiaľto opúšťali svoju obec, keď odchádzali do sveta za prácou. Cez pokosené lúky vedie okrajom lesa cesta. Stúpame na svah, odkiaľ je pekná vyhliadka na Javorníky. Sýtosťou farieb nám odkryjú svoju krásu cez nasledujúce dva dni. Chvíľku odpočinku prerušil zrazu zvuk terénnych motocyklov. Traja mladí ľudia skúšali svoje umenie v prírode, kde doteraz vládlo pokoj a ticho. Zaskočená srnka ostala nemo stáť aj keď okolo nej prešla cela naša skupina. Bezmála sme mali dojem, že je ako zo sadry z akej sme videli veľa podôb káčiatok, vtákov a hríbov roztrúsených v pokosených záhradkách v dedine. Tie isté zvyky sme videli aj v nasledujúcej obci Dlhé Pole.

Zastavili sme sa pri miestnom potoku ku krátkemu občerstveniu. Uplynulý týždeň veľa pršalo. Bolo to vidieť nielen na rozvodnenom potoku, ale aj na množstve húb, ktoré sa v tejto časti Javorníkov dali nájsť. Aj naša skupina sa na chvíľku premenila na nadšených hubárov. V nádeji, že ich zameníme za iné potraviny alebo nocľah, sme nazbierali veľa hríbov, kozákov i kuriatok. Slnko pripekalo. Spustili sme sa do doliny. Cestou nás zastavili maliny, ktoré nebolo možné obísť bez ochutnania. Dolinou sa tiahla dedina Divina. Nájsť tieň a väčší priestor, k spoločnému obedu pre celú skupinu, nebolo ľahké. Podarilo sa až po dlhšom hľadaní. Prvý krát sme si od ľudí pytali vodu. Odjedli zo zásob, ktoré sme niesli ešte z domu. Z blízkeho domu hralo v okne rádio Lumen. Mladej dievčine slúžilo ako kulisa pri opaľovaní. Nám však poslúžilo čerstvými informáciami z domova. Tvrdý asfalt v bočnej uličke nám poslúžil ku štvťhodinovej sieste.

Do Rudinskej, kde sme chceli prenocovať, nám ešte chýbala asi polovica z toho, čo sme prešli. Hubári boli našimi spoločníkmi v horách celý deň. Vyhliadky na okolité hory zjednocovali pútnikov v obdive prírody i vo vzájomnej spolupatričnosti. Do dediny sme zišli niečo po štvrtej. Prvé pokusy dostať nocľah nedopadli dobre. Bolo vhodnejšie sa rozdeliť do menších skupín. Pri pýtaní nocľahu asi dvakrát ma odkázali na starostu obce, ktorý by nám údajne mohol z obecných priestorov pri ihrisku niečo dať k dispozícii. Bolo ale potrebné zájsť za nim až na dolný koniec dediny, čo bolo asi 2-3 km. Tam, na ihrisku sa hral futbalový turnaj. Ľudia boli veselí, ba už aj v nálade. Na pátraciu otázku po starostovi, nám ochotne ukázali na mladého človeka, komunikujúceho v organizovaní. Oslovil som ho a on už o nás už vedel. Cestou sme totiž natrafili na jeho manželku. Po pýtaní nocľahu od nej aj ona nás navigovala na starostu. Bolo to dobré avízo. Mobilným telefónom dala manželovi posudok, že sme vierohodní. Starosta následne nemal ťažkosť ponúknuť nám k nocľahu sálu v priestoroch obecného úradu. Vydýchli sme si! Deň bol zavŕšený. Medzi tým zatelefonovala Mária, že vykveštovali s Lenkou nocľah a môžu sa k ním pridať ešte dvaja ďalší. Boli sme nadmieru spokojní. Vracali sme sa späť do dediny k obecnému úradu. Sála bola veľká. Naši pútnici chceli ostať pospolu. Pozvali sme Lenku a Máriu na večeru k nám. V sále bolo po svadbe. Nepríjemný, bezmála krčmový vzduch, sme vetrali všetkými dverami a pripravovali zároveň večeru. Medzitým sa chlapci umývali na poradovník v malom umývadle. Dievčatá vybaľovali vaky a chystali večeru. Lenka s Máriou a s dobrodinkou, postaršou paňou, prišli nás do sály pozrieť. Boli už po večeri. Doniesli nám niečo z darov svojej dobrodinky. Od nej sme sa dozvedeli, že ráno je v obci omša. Veľmi sa mi to páčilo. Navrhol som ranný program prisôsobiť začiatku sv. omše v kostole. Aj keď to veľmi nesedelo jednej v skupine, za súhlasu ostatných, ranný program začal s omšou v miestnom kostole. Pri stole sa nám dobre sedelo. Únava urobila svoje ale bolo toho ešte dosť, čo sme si chceli večer povedať. Skúsili sme dotyk dobroty tunajších ľudí, vysvetľovania i spontánnych reakcií. Peknú prírodu a rôzne zážitky vo viere. Mária na rozlúčku pred spaním, prečítala prvú kapitolu zo životopisu sv. Ignáca. Na spanie si každý našiel svoje miesto v sále. Niekto na javisku kde bol koberec, niekto pod javiskom kde bol parket a ja v bočnom skladíku, kde bola síce zima ale bol tam starý matrac. To som ešte netušil, že v noci budem musieť stávať a obliekať sa, lebo pre zimu som nemohol usnúť…

Denník: Pondelok, Utorok, Streda, Štvrtok, Piatok, Sobota.

Najnovšie príspevky

Reagovať