Čo mi bude chýbať po odchode Jána Krstiteľa Balázsa z kňazstva
“Čo povieš páter na odchod Jána K. Balásza z rehoľného života i z kňazstva?” opýtal sa ma mladý muž, po tom čo mi v utorok na pravé poludnie prišla esemeska o Jánovom rozhodnutí nechať zasvätený život. Jednoducho “nemôžem tomu uveriť”, odvetil som. Nezávisle od predchádzajúcej správy mi postupne prichádzali ďalšie. S neželanou informáciou som sa pomaly zmieroval. Do poludnia, pred tým, som ešte v novinách čítal o jeho dôležitom pracovnom mieste v tíme novej premiérky. Novinová správa ma potešila. Veď koľko kňazov vo svete pomáha dobrou radou aj aktívnym politikom? Na takom mieste možno robiť evanjelizačnú službu v prospech spravodlivejšieho sveta!
V roku 1975 jezuitská rehoľa prijala novú podobu ako vstupovať do evanjelizácie. Má sa tak robiť verejnou podporou spravodlivosti. Veľa rehoľníkov tak robí do dnes. Originálnym spôsobom ju na Slovensku napĺňal napríklad až do konca socializmu tajný biskup Ján Chryzostom Korec. V listoch prezidentovi ČSSR, parlamentu, médiam… žiadal viac spravodlivosti. Na bohosloveckej fakulte sme ho obdivovali a rozumeli sme mu. Ján Krstiteľ Balázs začal podobným štýlom. V roku 1996 žiadal od vtedajšej vládnej garnitúry spravodlivosť. Žiadal ju pri kázni v kostole, ktorú doma počúvali tisíce veriacich prostredníctvom Slovenského rozhlasu. Po neobjasnenom únose Michala Kováča mladšieho a vražde Róberta Remiáša sa svojimi spravodlivými požiadavkami stal kresťanom ihneď známou a sympatickou postavou.
Situácia sa dnes stala zložitejšou. V dobrých radách môže v otázke spravodlivosti skryto i verejne naliehať aj naďalej. Čosi mi tu bude chýbať. Až doteraz právo žiadať spravodlivosť mohol Ján K. Balázs s poukázaním alebo odvolaním sa na Najvyššiu spravodlivosť, ktorú ako kresťania odvádzame od Boha. Je to Stvoriteľov svet, ktorý chceme prorockou námahou obracať pre jeho kráľovstvo. Poukázaním na Najvyššiu spravodlivosť teraz sa mu nespravodliví môžu vysmiať a odobrať mu sily. Na druhej strane všetkým, ktorí kňazstvo odvádzajú od kňazstva Božieho Syna, oslabil pozornosť počúvať ho a nasadiť sa za spravodlivejšie riešenia verejného života spoločne. Bude mi tu chýbať potrebná ostrosť, ktorej často viac ako politici rozumejú chudobní. Práve tí znášajú veľké nespravodlivosti tohoto sveta najviac. Táto absencia môže byť vyvážená v budúcnosti inakšie, ale nateraz tu chýba.
Milan sj
Najnovšie príspevky
- Family Xaveriáda 2012 - May 8, 2012
- Boj s kriminalitou pomocou trestu smrti? - April 27, 2012
- Family Xaveriáda 2012 - April 22, 2012
- Plytvanie potravinami je problém Európy - March 24, 2012
- Nové výzvy kultúre - March 3, 2012
Júl 19, 2010
- Možno je na tomto príspevku čosi pravdy. Aj z radov veriacich je potrebné počuť nejakú kritiku o systéme, v ktorom žijeme. Treba sa zastať spravodlivosti. Ale veď to môže Balázs robiť aj naďalej…
- Treba si však uvedomiť, že to, čo hovoril v posledných rokoch na adresu starších slovenských biskupov, to nemalo so spravodlivosťou nič spoločné. To bolo trápne skresľovanie údajov a zlomyselná interpretácia niektorých výrokov. Veľmi dobre sa to videlo zvlášť, keď hovoril o Jánovi Sokolovi.
- Preto je aj dobre, že konečne skončil s takouto dvojznačnosťou. Bolo to bolestné počúvať tak skreslené reči od katolíckeho kňaza, ktorý nemal žiadny pozitívny vzťah k miestnym biskupom.
Júl 20, 2010
Je mi smutno, že ďalší kňaz (ktorý je kňazom naveky…!)a ešte k tomu aj rehoľník, zrádza a odpadáva. Len on vie prečo.
…že ho k tomu viedli aj o.i. pomery v cirkvi… a to si J.K.Balázs myslí, že v reálnom živote je ináč? Určite nie! Ešte horšie. Ak ho vraj doteraz nik nepočúval, kto ho bude počúvať teraz?
Pred oltárom sme spolu s manželkou prisahali sebe vernosť. Ak by som chcel odísť z manželstva, zradil by som tým danú prísahu. Ja by som si sám seba asi prestal vážiť…osobná prehra.
J.K.Balázs sľúbil vernosť Ježišovi, cirkvi a svojmu biskupovi.
Sú dva druhy kňazov, ktorí odišli zo stavu kňazského. Jední, sú tí, čo skromne a v tichosti odídu a potom tí druhí, čo vykrikujú v médiách a “chvália sa” týmto svojím rozhodnutím (pokleskom).
Jední idú úzkou, tŕnitou cestou a iní širokou a pohodlnou.
Boh Ti žehnaj, Marián!
Júl 20, 2010
Je mi z toho smutno… Od malička ma učili, napriek nepriaznivému režimu, že kňaz je Boží služobník. Že pomáha ľuďom viac, ako ostatní. Pozná Písmo, vie, čo je správne a čo nie… Časom som dospela a v živote som pochopila, že aj oni sú len ľudia. No aj napriek tomu si myslím, že kňaz je človek, ktorý niečo sľúbil - pokoru, poslušnosť, chudobu… Lenže dnešní kňazi, rovnako ako dnešní muži v manželstvách (ale platí to aj o ženách) nie sú vytrvalí vo svojich sľuboch. Keď idem za kňazom, hľadám oporu o človeka, ktorý je človekom, no i kňazom a mal by vedieť, čo je správne. Mal by vedieť povzbudiť a správne nasmerovať. Dnes zlyhávajú manželia - sú neverní, leniví v plnení sľubov, sebeckí… No zlyhávajú aj kňazi - tiež sú neverní, premôže ich lenivosť a pýcha. Poslušnosť, ktorú sľubovali, nedokážu dodržiavať. Chudoba je niečo, s čím sa nedokážu zmieriť. Ale čo je najhoršie - prestanú stáť pri tých, ktorým sa zasľúbili - pri obyčajných ľuďoch. A to mi je ľúto aj v prípade tohto človeka… Cirkev dnes čelí mnohým obvineniam. Mnohé sa zakladajú na pravde, no mnohé sú vykonštruované. To, že sa niekto stane kňazom, nie je zárukou toho, že je svätý. To, že sa niekto narodí ako dieťa, ešte neznamená, že život zasvätí Stvoriteľovi. No každý jeden z nás sa o to v živote vedome, nevedome, cielene, či honbou za “dokonalosťou” pokúša. Zlyhanie nás mrzí. Ale v drvivej väčšine zlyhanie schovávame pred ostatnými tak dlho, ako je to len možné. Ženie nás k tomu naša vlastná hanba, naše vlastné svedomie… Keď sa niekto chváli svojim “pokleskom”, má podľa mňa vyoperované, alebo otupené svedomie, zvalcovala ho vlastná pýcha, stratil súdnosť… zoberte si z toho, čo chcete… Nie som dokonalá, denne robím množstvo chýb. No napriek tomu, že v manželstve mám veľa problémov, že každodenný život je plný ťažkostí, snažím sa dodržať sľub, ktorý som dala v kostole - v dobrom i zlom. Mnohí mi dáte za pravdu, že často máme pocit, že toho zlého je viac. No nie je to pravda. Zlého je viac iba v danom okamihu. Keď sa však pozriete dozadu, zistíme, že viac je toho dobrého, lebo Boh je prítomný v našich životoch… Myslím si, že J.K. Balázs na to buď zabudol, nepozrel sa dozadu, alebo to nechce vidieť. Inak by len tak lacno nezahodil sľub…
Júl 21, 2010
Je to troska viac ako smutne…….Absolutne suhlasim s Andreou a jej prispevkom. Vazim si ludi co daju slovo a ” hrdo ” stoja za tym. Myslim si, ze to musi byt zvlastna sila od Pana Boha…..Srdecne Pan Boh zaplat….
Júl 21, 2010
Presne tak ako to napísala Andrea, Jozef a Kamil. Sám som 15 rokov ženatý a v poslednom čase ma stále viac fascinuje ako je “úplne normálne” pre kresťana odísť z rehole alebo z kňazstva do “civilného života” a prípadne sa oženiť. Zaujímavé pre mňa začína byť to, že opačne to už nefunguje. Ja si nemožem z manželstva len tak odísť a ísť k inej žene, prípadne opustiť rodinu a ísť do kláštora. Raz som niečo sľúbil pred oltárom, tak to treba dodržať. Život nie je len o pohode a prijímaní chvál
Júl 25, 2010
Moja reakcia nemá charakter kritiky za to, že niekto niečo urobil.Chcel som len uviesť, že na základe takéhoto riešenia problémov jednotlivcov, odsudzuje sa cirkev ako taká. Ale každý veriaci /zvlášť viazaný sľubmi/ má vzor niekde inde - je to Sväté písmo. Poznám viac takýchto prípadov, ale často aj následky po takomto čine, sprevádzajúce hlbokú ľútosť a utrpenie.
Júl 26, 2010
Aspon už nebudu policajti robiť razie vo františkanskom klaštore pre jeho nazory na politiku ,lebo to bolo kvoli jeho komentarom ,podobne ako ked sa ozval biskup Balaž na Mečiara a hned mal kauzu s tymi obrazmi tak aj františkani mali policajnu raziu za jeho nazory ,lebo komunisti sa vedia pomstiť,vačšina knazov čuši a neozyvaju sa na politiku a preto maju relativny pokoj .PRETO ked sa nejaky knaz ozve na politiku strati priazen biskupa a aj knazi sa od neho odcudzia a potom on tu atmosferu nevidrži a odide z cirkvi.
August 4, 2010
Ďakujem Pánovi,že som našla túto stránku.
Už som sa bála,že som so svojim smútkom sama.
Lebo médiá prezentujú odchod kňaza Baláža div nie
ako koniec katolíckej Cirkvi. Modlím sa za kňazov,
aby im Pán dal silu vydržať v ťažkej službe.
August 4, 2010
Smútok, Anna, je niečo prechodné. Tým, že sme naším Spasiteľom oslobodení od zajatia Zlým, aj životný príbeh kňaza Balázsa môže dostať inú podobu. V médiach sa často predstavujú právne analýzy a dôsledky činu rehoľníka ústiace do priam bezvýchodiskovej situácie. Avšak pri zmene niekoľko málo podmienok stavu v ktorom sa nachádza, môžu ďalšie okolnosti podmieniť jeho zmenu. Tá sa nám pre Jánovu kajúcnosť môže v budúcnosti neskutočne páčiť. Viem, že v modlitbe myslí na neho veľa ľudí. Keď domyslíme k tomu aj čas, ktorý bude s dávkami Božej pomoci pracovať v jeho prospech, bude jeho život nielen ostro sledovaný, ale aj nabádaný mnohými pozemskými okolnosťami k pozitívnej zmene. Skôr než právne dôvody v tomto prípade sú mi sympatické teologické dôvody, ktoré človeka vážia odlišne pre to, že aj Syn Boží sa stal človekom.
August 17, 2010
Ešte by ma zaujímala 1 vec. Ako sa postupuje v podobných prípadoch…napríklad žena sa rozvedie s mužom => žije v hriechu,nemôže tým pádom pristupovať ku sviatostiam (ak sa nemýlim)…keď kňaz poruší sľub ktorý dal BOHU,čo ho čaká???
Ďakujem za odpoveď.
Január 29, 2011
Ja osobne som na Mariána Balázsa hrdý. Pomery v cirkvi sú choré, nezmyselný celibát, keď naši bratia gréckokatolíci, ktorí uznávajú toho istého pápeža ako my, sa do vysviacky ženiť možu.Nie je to náhodou kvoli majetku, aby oň “chudobná” cirkev dedičstvom neprišla ? Dnes kňaz za odslúženie omše berie “neoficiálne” 5 EUR. Je to správne ? Ježiš nerobil to, čo robil pre poeniaze. Cirkev dnes = akciová spoločnosť. Bravó Marián, zachránil si si život, a česť.
Január 19, 2012
to nie je tvoja starost marianus