K príspevku “Pravý kňaz” od evanjelického teológa

a žurnalistu Róberta Adamca

Týždeň po odchode Jána Krstiteľa Balázsa z kňazstva sa v tlači objavujú aj úvahy o kňazstve a cirkvi. Róbert Adamec  polemizuje s hovorcom KBS Jozefom Kováčikom o kňazskom povolaní. Namieta, že cirkevná vysviacka z človeka skutočného kňaza nerobí, a že byť kňazom znamená byť ním predovšetkým v duchovnom zmysle, znamená to mať predovšetkým vocatio interna (vnútorné povolanie). Pokiaľ človek má také povolanie od Boha, potom to nie je cirkev, kto môže posudzovať či dokonca rozhodovať, akú konkrétnu podobu má mať jeho služba Bohu a ľuďom… Boži Duch vanie kam chce a nespráva sa podľa inštitucionálnych, t.j. ľudských pravidiel... (SME 20.7.2010)

Je pravda, že skôr než sa človek stane kňazom, predchádza tomu povolanie. Bolo tomu tak u apoštolov a opakuje sa to tajomne znova. Boh však povoláva do svojich reálnych služieb a slúžiť mu v kňazstve treba v tom najširšom zmysle a nie predovšetkým v duchovnom zmysle. Vidíme to aj u  Krista keď uzdravoval ľudí v Kafarnaume, Korozaine, Betsaide. O pár dní vyliečení už nedbali na jeho duchovné volanie k pokániu. Uzdravovať ďalej neprestal. Alebo keď myslel na hladných a zázračne ich nasýtil… S dobrým zážitkom ho tí istí na ďalší deň opäť hľadali. Bolo to však len preto, že sa najedli. V tvrdej reči, ktorú im adresoval, ho ťažko mohli počúvať. Sporil sa s nimi ďalej i keď ho už opúšťali aj najbližší. Skôr ako duchovné gestá to boli to reálne potreby života a budúce široké perspektívy cirkvi v mene ktorých tak Kristus konal. Cirkevná vysviacka robí človeka (ktorý ma dobré úmysly) skutočným kňazom. Odovzdá mu mandát a vystrojí ho na cestu. Tento fakt mu bude pripomínať prvotné povolanie i kňazské záväzky ku ktorým mu bude potrebné v úvahách sa často vracať a obnovovať si ich.

V dejinách cirkvi je veľa príkladov keď kňazi konali tak, ako ich reálny a neľahký život vyzýval. A nebolo to na miestach duchovna, podobných kláštorom. V 19. a 20. storočí vo Francúzsku a Belgicku tisíce robotníckych kňazov denne s ostatnými robotníkmi manuálne pracovali v továrňach. Vydržali celé roky v jednom kroku s ľahostajnými i viere odcudzenými ľuďmi a toto pôsobenie pre nich s kňazským charakterom nebolo ľahké. Keď pôsobí aj dnešný kňaz na misiách veľa času strávi materiálnym zabezpečením života. V minulosti to bol osev polí, chov a lov zvierat pre potravu, ale aj kopanie hrobov a stavbárske práce pre potreby obce, ktorej slúžili. V lepšom prípade je to umelecké stvárňovanie života (divadelníctvom, rezbárstvom, výtvarníctvom…), v rozhovoroch o všetkom možnom, aby na základe prístupu i talentu sa ukázalo, že totalita života do ktorej sme vložení, privádza človeka k sebe samému i k Bohu. Kňazi robia Božiu cirkev viditeľnou služobnou aktivitou a nie len inštitucionálnymi úkonmi. Pochybujúcim i neveriacim tým predstavujú Pána všetkej reality, ktorý má v rukách celý stvorený a vykúpený život.

Takýto kňazi sa nezrodili mimo cirkvi ale v nej. V chvíli krstu i v atmosfére jej ohlasovania, umenia, sociálnych služieb i autoritatívneho učenia, keď to si otrasené spoločenské pomery žiadajú.  Tak ako aj najväčší umelci potrebujú aby si ich kritika všimla a tešia sa tomu, i kňaz je rád, ak si ho cirkev všíma. Nie je urazený ak mu predstavený adresuje dobré slovo a navrhne mu aj podobu jeho ďalšej služby Bohu. Cirkev je spoločenstvo v ktorom sa živo komunikuje. Človek sa môže cítiť unavený kvôli práci pre cirkev, ale vďaka ľuďom cirkvi mu môže byť dopriaté aj občerstvenie i oddych. Nazerať na svet len cez inštitucionálny model cirkvi, ako to prezentuje pán R. Adamec, sa v cirkvi už nenosí. Tušenie o tom mu pomáha k tvrdeniu, že prenasledovanie zo strany cirkvi (J. K. Balazsovi) už nehrozí. Ako investigatívny žurnalista by sa viac dopátral k vnútorným súvislostiam univerzálnej cirkvi aj prekročením hraníc evanjelickej teológie. Boží Duch vanie kam chce, ako sám spomína. A v cirkvi je pluralita chariziem, rehoľných komunít i legitímna pluralita teológií, ktoré utvárajú nové formy služby pre aktuálny čas. Dosvedčujú, že cirkev neláme nad nikým palicu. Ak sa niekto sám z jej služieb vyčleňuje (ako v prípade J. K. Balázsa), ona rešpektujúc jeho stav len právne ošetrí.

Milan sj

Najnovšie príspevky

• Rodina je sociálny tlmič ekonomickej krízy - January 27, 2012
• Xaveriáda 2012 - January 14, 2012
• Ako hovoriť o Bohu v novom štýle? - January 9, 2012
• Ekológia - nová téma pre jezuitov - November 24, 2011
• Výzvy k formácii nových politikov - October 30, 2011