Protestné zhromaždenia v novembri 1989

Novembrové politické zmeny v Česko-Slovensku z roku 1989 prekvapili celú Európu. Prekvapili najmä svojím pokojným priebehom. Keď sa o pár týždňov zosypal komunistický režim v Rumunsku, nebolo to bez ľudských obetí. Satelitné štáty Moskvy sa tak do konca roka vymanili spod jej dlhoročnej politickej, ekonomickej a ideologickej závislosti.
Zmenu pomerov pocítila aj Cirkev na Slovensku. Ešte do Vianoc bol vymenovaný biskup pre Gréckokatolícku diecézu v Prešove a po Novom roku prišli menovania ďalších biskupov pre osirelé diecézy v Rožňave, v Košiciach a v Banskej Bystrici. Vo februári 1990 bol do Nitry menovaný za sídelného biskupa Ján Ch. Korec.

Rehole v Česko-Slovensku začali s organizovaním komunitného a apoštolského života. Provinciál Andrej Osvald zostavil dlhý zoznam jezuitských budov na Slovensku a osobitným listom podpredsedovi federálnej vlády Josefovi Hromádkovi žiadal ich vrátenie.

Vrátenie nehnuteľností

Udalosti sa menili rýchlo. Krátko po poslaní žiadostí aj ďalších reholí vyšiel zákon č. 298/90. Slovenským jezuitom boli vrátené budovy na Františkánskej ulici v Bratislave (školastikát), na Kostolnej ulici v Bratislave (TF TU), dom Teologického inštitútu v Banskej Bystrici a rehoľný dom v Trnave. V rehoľných kostoloch, ktoré doteraz patrili do správy diecéz, sa mohli jezuiti ujať služby po dohode s miestnymi farskými úradmi. Diecézy trpiace na nedostatok kňazov rady odstúpili kostoly pre službu rehoľníkom, ktorých sa zrazu mnoho vynorilo z tajnej formácie.

Návrat budov sa však nezaobišiel bez ťažkostí. Aj keď schválený zákon mal neodkladný účinok, čím nehnuteľnosť mala samotným jej určením prejsť do vlastníctva pôvodného majiteľa, skutočné vrátenie nehnuteľností bolo komplikované. Užívatelia naťahovali vrátenie budov s argumentmi, že sa nemajú kam presťahovať, že musia najprv pripraviť náhradné riešenia a pod. Komická situácia nastala v Bratislave s magistrátom mesta. Jeho zástupcovia stále odsúvali jezuitov s poznámkou, že na budúci týždeň už uvoľnia
priestory. Bol to nekonečný príbeh. P. Emil Váni dal v Bratislave za ťahanicami bodku originálnym spôsobom. Zavolal murárov a prechod z jezuitskej budovy do magistrátu dal jednoducho zamurovať.

História s navrátením budovy Teologického inštitútu v Banskej Bystrici sa nepríjemne naťahovala a medializovala. V denníku Pravda sa objavil článok, ktorý jezuitov nazval tmármi, lebo likvidujú vedeckú inštitúciu, akou je Štátna vedecká knižnica. Nechýbalo ani priame poškodzovanie rehoľných domov od užívateľov, ktorí v nich sídlili. V Trnave, vo veľkých pivničných priestoroch, bol prevádzkovaný nočný bar Fortuna. Majiteľ mal pekné zisky z predaja a z programov pre mládež, aké tam zaviedol. Keď Spoločnosť trvala na tom, že sa musí odtiaľ vysťahovať, v posledný deň, keď si bral barový pult, po polnoci otvoril všetky vodovodné kohútiky a miestnosť nechal zaplavovať vodou. Pivnice zaliate vodou pripomínali bazén, s ktorým bol pri dlhom vysušovaní veľký problém. Vysťahovanie ďalších štátnych inštitúcií z trnavského domu (ONV Trnava, magistrát mesta, Štátny archív, Červený kríž) riadil P. Karol Ďurček s nekonečnou trpezlivosťou.

P. Ondruš Rajmund a P. Vajda Igor

V roku 1991 sa do uprázdnených priestorov mohli nasťahovať naši prví spolupracovníci. Od januára začal v redaktorskej starostlivosti P. Milana Hromníka vychádzať na Slovensku mesačník Posol. Z počiatočných 30 tisíc výtlačkov sa časopis v ďalších rokoch vyšplhal až na 50-tisícový náklad. V marci sa na Štefánikovej ulici v Trnave otvorila predajňa vydavateľstva Dobrá kniha a v novembri mohol sem P. Félix Litva sťahovať tlačiareň vydavateľstva, ktoré definitívne opustilo Kanadu. P. Vojtech Mikula začal v roku 1991 redigovať štvrťročník Viera a život. Jeho náklad bol spočiatku 5 000 výtlačkov. Ako ďalší redaktori časopisu sa vystriedali od roku 1992 páter Rajmund Ondruš a od júla 1995 páter Igor Vajda.

Na hlbinu cez exercičnú službu

Systematická pastorácia v Piešťanoch bola obnovená 6. januára 1990. Jezuitom vtedy celý objekt vrátila Katolícka charita. Po malej úprave domu sa hneď začali dávať duchovné cvičenia pod vedením P. Jozefa Porubčana. Exercitanti boli ubytovaní po štyroch až piatich ešte v stiesnených a hygienicky náročných podmienkach.V komunite v Košiciach, kde pátri slúžili v kaplnke už od mája 1990, sa rozhodli využiť čas, kým sa vybuduje exercičný dom v Prešove, na uvedenie duchovných cvičení do povedomia ľudí na východnom Slovensku. Za pomoci veriacich vyhľadali vhodné prostredie aj s možnosťou ubytovania a stravovania v Herľanoch. Tamojšie stredisko pre prípravu zahraničných študentov Vysokej školy technickej v Košiciach zívalo prázdnotou. Obsahovalo tri budovy na ubytovanie, budovu na stravovanie s kuchyňou, jedálňou a s učebňami. Podľa dohody s vedúcou centra začali jezuiti v jednej z budov dávať, popri iných povinnostiach, trojdňové duchovné cvičenia. V októbri 1990 sa zverejnili prvé termíny v Katolíckych novinách a do konca mesiaca, ako aj v novembri 1990 sa usporiadalo päť trojdňových duchovných cvičení. Zúčastnilo sa na nich spolu 122 exercitantov. V roku 1991 to už bolo 27 duchovných cvičení s 553 účastníkmi a v roku 1992 40 exercícií so 706 účastníkmi. Niektoré z nich boli už štvordňové a šesťdňové, aj mimo Herľan, podobne v iných rekreačných zariadeniach. Exercitátormi boli pátri Andrej Osvald, Vincent Petrík, Peter Zahoránsky, Štefan Hirjak a Ladislav Šofranko. Vekový priemer exercitantov v roku 1991 bol 65 rokov. Prichádzali najmä tí, ktorí ich ako študenti zažili pred rokom 1950. V nasledujúcom roku sa vekový priemer znížil na 30 rokov, lebo prichádzali už aj mladí ľudia, chlapci aj dievčatá.

Služba novej generácii

Medzi jezuitmi, najmä z podnetu P. Ladislava Šofranka, sa ujala prax uskutočňovať letné tábory pre mladých, vo vekových kategóriách 14 - 16, 17 - 19, 20 - 28 a nad 29 rokov, s duchovným a turistickým programom. Tábor trval sedem dní a nejedného inšpiroval k duchovnému povolaniu. Obsahoval trojdňové duchovné cvičenia s programom prispôsobeným ich veku, s turistickým výletom a prednáškami aj debatami na témy, ktoré zaujímajú mladých ľudí. Každé letné prázdniny prešlo táborom okolo 100 mladých ľudí. Využívali sa na to všetky prístupné chaty vo Vysokých a Nízkych Tatrách, vo Veľkej a Malej Fatre, v Slovenskom Raji, Roháčoch a pod.

Exercičný dom v Prešove

Koncom roka 1991 sa začala realizovať stavba exercičného domu v Prešove. Zásluhu na jeho rýchlom vybudovaní mal P. Jozef Dojčák, ktorý s pomocou rodákov z Fintíc dokončil stavbu domu do 13. januára 1993. Vtedy dom požehnal košický diecézny biskup Mons. Alojz Tkáč za účasti pátra asistenta B. Steczeka z Ríma a ďalších hostí. Vytvorili sa vhodné podmienky pre dávanie duchovných cvičení. Trojpodlažný dom mal k dispozícií 36 jednoposteľových a 8 dvojposteľových miestností s kompletným sociálnym zariadením, 3 meditačné miestnosti, jedáleň, tri kaplnky, oratórium na osobné stretnutie s Bohom, priestory na ubytovanie pátrov a sestier a rozľahlý park. Duchovné cvičenia si tu v posledných rokoch koná ročne okolo 2 000 veriacich všetkých životných povolaní a okolo 350 ľudí jednodňovú duchovnú obnovu najmä v advente a v pôste.

Začiatky intelektuálneho apoštolátu

V roku 1991 vyšiel zákon č. 338/1991, ktorým bola Spoločnosti Ježišovej vrátená Kaplnka Corpus Christi a celá budova na Panskej ulici v Bratislave. Podobne bol vrátený aj kaštieľ v Ivanke pri Dunaji a záhrada za ním, len po riečne rameno. Pribudli nám nové ubytovacie kapacity, ktoré zatiaľ čakali na generálnu opravu. 30. septembra 1991 obnovil svoju verejnú činnosť Teologický inštitút sv. Alojza. Na slávnostnom otvorení akademického roku 1991/92 sa zúčastnil provinciál P. Emil Váni, provinciáli františkánov, kapucínov, redemptoristov a prodekan RKCMBF UK v Bratislave prof. ThDr. Anton Bagin. Prítomní boli aj viacerí profesori, ktorí pôsobili na Teologickom inštitúte v čase jeho prvého verejného účinkovania (P. Alojz Litva, P. Valér A. Zavarský, P. Michal Kumorovitz), ako aj v období tajného pôsobenia: P. Emil Krapka ako rektor, P. Ivan Bunček, P. Ladislav Csontos.

Na ďalšiu teologickú formáciu boli v roku 1990 poslaní na vyššie štúdiá do Ríma pátri Jozef Fekete, Milan Hudaček a školastik František Šatura. V roku 1991 k nim pribudli pátri Jaroslav Rindoš, Ján Ďačok, Ján Babjak a vo Frankfurte nad Mohanom P. Viliam Karľa. Od roku 1991 začal P. Ladislav Csontos každoročne organizovať sympóziá Nová evanjelizácia aj so zahraničnými účastníkmi, ktoré sprostredkovali na Slovensku myšlienky Druhého vatikánskeho koncilu a pokoncilového vývoja v Cirkvi.

Formujúci sa komunitný život

Obdobie po nežnej revolúcii odkrylo v ľuďoch veľa energie, pracovného zápalu a horlivosti. Rehoľa, ktorá sa po rokoch schádzala ku komunitnému životu v obnovených domoch, sa často v dlhých rozhovoroch dopracovávala ku hľadaniu primeraného spôsobu života. Keď vo veku 44 rokov zomrel P. J. Oprala, bola to nielen vážna strata, ale aj dôsledok zvyku pracovať vo vypätí nad bežný čas. Provinčná kongregácia z roku 1994 ukázala mnohým aj rozmedzie, v ktorom sa aktuálny život má uberať. V dňoch 22. - 25. novembra 1991 navštívil Páter Generál Peter-Hans Kolvenbach Slovensko. Z jeho debát s jezuitmi sa nezachovali zvukové nahrávky, ako to bolo pri návšteve P. Pedra Aruppeho. Ako keby si všetci uvedomovali že železná opona, na rozdiel od roku 1969, je definitívne preč a odteraz komunikácia bude podmieňovaná len a len naším úsilím o ňu. Pátrove príhovory boli duchovné a spojili všetkých slovenských jezuitov do veľkého a sviatočného dňa so svojím otcom. Keď mu P. A. Osvald odovzdaval terno k menovaniu nového provinciála, sotvakto tušil, že zmeny budú také rýchle. Na základe nich sa od 1. januára 1991 obe slovenské provincie - domáca i zahraničná - mohli spojiť do jednej pod vedením nového provinciála, ktorým sa stal P. Emil Váni.

Požité pramene:

VANI Emil: Reštitúcie a návrat do vlastného, ZAHORÁNSKY Peter: Tlačový apoštolát, ŠOFRANKO Ladislav: Organizovanie exercičného apoštolátu, CSONTOS Ladislav: Od utajovaných štúdií k teologickej fakulte. In: Jezuiti - pätnásť rokov obnoveného života na Slovensku, Bratislava 2006, s. 21-25, s.31-38, s. 76-80.

KOREC, Ján Ch.: O poslaní kňaza (Písané v montérkach) Slovenská duchovná služba 1987, s. 189.

ZVESTI roč. 2009, č. 2, Bratislava 2009, s. 14.

ASIS (Archív Spoločnosti Ježišovej na Slovensku): Listy členov provincie provinciálnemu predstavenému. Kartón 4.1.2.

HUDAČEK, Milan: Východiská pre teológiu: In: Nová evanjelizácia, Bratislava 1992, s. 113-121.

LABJAK, Stanislav; SOČUFKA, František: Peter Hans Kolvenbach na Slovensku. Vatikánsky rozhlas, 25.11.1990.