“Čo povieš páter na odchod Jána K. Balásza z rehoľného života i z kňazstva?” opýtal sa ma mladý muž, po tom čo mi v utorok na pravé poludnie prišla esemeska o Jánovom rozhodnutí nechať zasvätený život. Jednoducho “nemôžem tomu uveriť”, odvetil som.  Nezávisle od predchádzajúcej správy mi postupne prichádzali ďalšie. S neželanou informáciou som sa pomaly zmieroval. Do poludnia, pred tým, som ešte v novinách čítal o jeho dôležitom pracovnom mieste v tíme novej premiérky. Novinová správa ma potešila. Veď koľko kňazov vo svete pomáha dobrou radou aj aktívnym politikom? Na takom mieste možno robiť evanjelizačnú službu v prospech spravodlivejšieho sveta!

V roku 1975 jezuitská rehoľa prijala novú podobu ako vstupovať do evanjelizácie. Má sa tak robiť verejnou podporou spravodlivosti. Veľa rehoľníkov tak robí do dnes. Originálnym spôsobom ju na Slovensku napĺňal napríklad až do konca socializmu  tajný biskup Ján Chryzostom Korec. V listoch prezidentovi ČSSR, parlamentu, médiam… žiadal viac spravodlivosti. Na bohosloveckej fakulte sme ho obdivovali a rozumeli sme mu. Ján Krstiteľ Balázs začal podobným štýlom. V roku 1996 žiadal od vtedajšej vládnej garnitúry spravodlivosť. Žiadal ju pri kázni v kostole, ktorú doma počúvali tisíce veriacich prostredníctvom Slovenského rozhlasu. Po neobjasnenom únose Michala Kováča mladšieho a vražde Róberta Remiáša sa svojimi spravodlivými požiadavkami stal kresťanom ihneď známou a sympatickou postavou.

Situácia sa dnes stala zložitejšou. V dobrých radách môže v otázke spravodlivosti skryto i verejne naliehať aj naďalej. Čosi mi tu bude chýbať. Až doteraz právo žiadať spravodlivosť mohol Ján K. Balázs s poukázaním alebo odvolaním sa na Najvyššiu spravodlivosť, ktorú ako kresťania odvádzame od Boha. Je to Stvoriteľov svet, ktorý chceme prorockou námahou obracať pre jeho kráľovstvo. Poukázaním na Najvyššiu spravodlivosť teraz sa mu nespravodliví môžu vysmiať a odobrať mu sily. Na druhej strane všetkým, ktorí kňazstvo odvádzajú od kňazstva Božieho Syna, oslabil pozornosť počúvať ho a nasadiť sa za spravodlivejšie riešenia verejného života spoločne. Bude mi tu chýbať potrebná ostrosť, ktorej často viac ako politici rozumejú chudobní. Práve tí znášajú veľké nespravodlivosti tohoto sveta najviac. Táto absencia môže byť vyvážená v budúcnosti inakšie, ale nateraz tu chýba.

Milan sj