Prázdniny sú časom voľna, kedy sa mladým ľuďom núka čas pre nevšednú skúsenosť. Jednu z nich ponúkla Spoločnosť Ježišova v posledný júlový týždeň. Mládež od 16 do 30 rokov pozvala na piate medzinárodné podujatie Xaveriáda 2010. Slovenskí jezuiti ponúkli chlapcom a dievčatám programy v cyklistickej, táborovej a vo dvoch pútnických skupinách. Zapojilo sa do nich 65 študujúcich i pracujúcich mladých ľudí. Do podujatia vstúpili aj maďarskí jezuiti, ktorí vytvorili ďalšie tri malé skupiny. Svojou sociálnou náplňou mali byť na pomoci Rómom, mentálne postihnutým a ľuďom žijúcim na periférii maďarskej spoločnosti. Táto zaujímavá práca okrem maďarskej mládeže pritiahla sem aj mladých ľudí z Nemecka, Írska, Talianska, Malty, Kene i z Austrálie. Spolu ich bolo 85. Od 27. júla do 8. augusta 2010 vypomohli sociálnou službou v obciach Korom, Csobánka a Mosz.

Stretnutie Xaveriády 2010 v Miskolci

Cieľom slovenských pútnikov i cyklistov bol Miskolc. Sem sa 31. júla, po týždni plnom dynamizmu plynúcim z témy Svet je náš dom, stretli s ostatnými účastníkmi na spoločnej oslave sviatku sv. Ignáca.  Sviatok sa premenil na malý festival radosti, tvorivosti a fantázie. Každá národnosť sa v kultúrnom programe prezentovala národnými zvykmi, tancami a zvláštnosťami. Slováci popri javiskovom programe predstavili vo fotosúťaži krásu a tajomstvá slovenskej prírody, slovenského človeka, jeho spiritualitu a kus typického humoru. Medzi víťazné fotografie sa dostali aj snímky účastníkov z Kene a z Maďarska, ktorí si všimli aj to, čo Slováci prehliadli. Na ďalší deň pri sv. omši ukázali svoj liturgický talent dievčatá z Kene. Podľa afrických obyčají do oslavnej piesne Sláva Bohu na výsostiach a do sprievodu s obetnými darmi vložili liturgický tanec. Arcibiskup Ternyák Csába vyzdvihol v homílii pozitívny pohľad na národné osobitosti, ktoré v Božom kráľovstve majú podoby oslavy Boha a vzájomnej služby.

Štedrá pohostinnosť sa ukázala nielen pri dobrom jedle ale aj na celkovej úrovni služieb, tlmočenia príspevkov a pripravenosti podujatia.  Páter provinciál Tomáš Forrai SJ sa na záver rozlúčil so zúčastnenými a všetkých pozval do Xaveriády aj o rok.

Skúsenosti pútnickej skupiny z Rožňavy 1. skúsenosti 2. Ich fotoalbum.

Skupina z púte do Compostely a ich fotoalbum.

Takmer pravidelne sa stretávame s prírodnými katastrofami. Nemusíme ich sledovať niekde v zahraničí cez médiá, doliehajú aj na Slovensko. Hovorí sa, že v budúcnosti extrémne výkyvy počasia budú narastať. Cirkev cíti podľa Božieho zjavenia zodpovednosť za stvorenstvo. O ťažkostiach hovorí aj verejne. Bráni tak zem, vodu a vzduch ako dary stvorenstva, ktoré patria všetkým. Chráni tým predovšetkým človeka pred vlastným sebazničením. Problematiku ekológie a ochrany človeka približuje aj najnovšia pápežská encyklika Caritas in veritate. Viac v Akcii 365 na august.

a žurnalistu Róberta Adamca

Týždeň po odchode Jána Krstiteľa Balázsa z kňazstva sa v tlači objavujú aj úvahy o kňazstve a cirkvi. Róbert Adamec  polemizuje s hovorcom KBS Jozefom Kováčikom o kňazskom povolaní. Namieta, že cirkevná vysviacka z človeka skutočného kňaza nerobí, a že byť kňazom znamená byť ním predovšetkým v duchovnom zmysle, znamená to mať predovšetkým vocatio interna (vnútorné povolanie). Pokiaľ človek má také povolanie od Boha, potom to nie je cirkev, kto môže posudzovať či dokonca rozhodovať, akú konkrétnu podobu má mať jeho služba Bohu a ľuďom… Boži Duch vanie kam chce a nespráva sa podľa inštitucionálnych, t.j. ľudských pravidiel... (SME 20.7.2010)

Je pravda, že skôr než sa človek stane kňazom, predchádza tomu povolanie. Bolo tomu tak u apoštolov a opakuje sa to tajomne znova. Boh však povoláva do svojich reálnych služieb a slúžiť mu v kňazstve treba v tom najširšom zmysle a nie predovšetkým v duchovnom zmysle. Vidíme to aj u  Krista keď uzdravoval ľudí v Kafarnaume, Korozaine, Betsaide. O pár dní vyliečení už nedbali na jeho duchovné volanie k pokániu. Uzdravovať ďalej neprestal. Alebo keď myslel na hladných a zázračne ich nasýtil… S dobrým zážitkom ho tí istí na ďalší deň opäť hľadali. Bolo to však len preto, že sa najedli. V tvrdej reči, ktorú im adresoval, ho ťažko mohli počúvať. Sporil sa s nimi ďalej i keď ho už opúšťali aj najbližší. Skôr ako duchovné gestá to boli to reálne potreby života a budúce široké perspektívy cirkvi v mene ktorých tak Kristus konal. Cirkevná vysviacka robí človeka (ktorý ma dobré úmysly) skutočným kňazom. Odovzdá mu mandát a vystrojí ho na cestu. Tento fakt mu bude pripomínať prvotné povolanie i kňazské záväzky ku ktorým mu bude potrebné v úvahách sa často vracať a obnovovať si ich.

V dejinách cirkvi je veľa príkladov keď kňazi konali tak, ako ich reálny a neľahký život vyzýval. A nebolo to na miestach duchovna, podobných kláštorom. V 19. a 20. storočí vo Francúzsku a Belgicku tisíce robotníckych kňazov denne s ostatnými robotníkmi manuálne pracovali v továrňach. Vydržali celé roky v jednom kroku s ľahostajnými i viere odcudzenými ľuďmi a toto pôsobenie pre nich s kňazským charakterom nebolo ľahké. Keď pôsobí aj dnešný kňaz na misiách veľa času strávi materiálnym zabezpečením života. V minulosti to bol osev polí, chov a lov zvierat pre potravu, ale aj kopanie hrobov a stavbárske práce pre potreby obce, ktorej slúžili. V lepšom prípade je to umelecké stvárňovanie života (divadelníctvom, rezbárstvom, výtvarníctvom…), v rozhovoroch o všetkom možnom, aby na základe prístupu i talentu sa ukázalo, že totalita života do ktorej sme vložení, privádza človeka k sebe samému i k Bohu. Kňazi robia Božiu cirkev viditeľnou služobnou aktivitou a nie len inštitucionálnymi úkonmi. Pochybujúcim i neveriacim tým predstavujú Pána všetkej reality, ktorý má v rukách celý stvorený a vykúpený život.

Takýto kňazi sa nezrodili mimo cirkvi ale v nej. V chvíli krstu i v atmosfére jej ohlasovania, umenia, sociálnych služieb i autoritatívneho učenia, keď to si otrasené spoločenské pomery žiadajú.  Tak ako aj najväčší umelci potrebujú aby si ich kritika všimla a tešia sa tomu, i kňaz je rád, ak si ho cirkev všíma. Nie je urazený ak mu predstavený adresuje dobré slovo a navrhne mu aj podobu jeho ďalšej služby Bohu. Cirkev je spoločenstvo v ktorom sa živo komunikuje. Človek sa môže cítiť unavený kvôli práci pre cirkev, ale vďaka ľuďom cirkvi mu môže byť dopriaté aj občerstvenie i oddych. Nazerať na svet len cez inštitucionálny model cirkvi, ako to prezentuje pán R. Adamec, sa v cirkvi už nenosí. Tušenie o tom mu pomáha k tvrdeniu, že prenasledovanie zo strany cirkvi (J. K. Balazsovi) už nehrozí. Ako investigatívny žurnalista by sa viac dopátral k vnútorným súvislostiam univerzálnej cirkvi aj prekročením hraníc evanjelickej teológie. Boží Duch vanie kam chce, ako sám spomína. A v cirkvi je pluralita chariziem, rehoľných komunít i legitímna pluralita teológií, ktoré utvárajú nové formy služby pre aktuálny čas. Dosvedčujú, že cirkev neláme nad nikým palicu. Ak sa niekto sám z jej služieb vyčleňuje (ako v prípade J. K. Balázsa), ona rešpektujúc jeho stav len právne ošetrí.

Milan sj

“Čo povieš páter na odchod Jána K. Balásza z rehoľného života i z kňazstva?” opýtal sa ma mladý muž, po tom čo mi v utorok na pravé poludnie prišla esemeska o Jánovom rozhodnutí nechať zasvätený život. Jednoducho “nemôžem tomu uveriť”, odvetil som.  Nezávisle od predchádzajúcej správy mi postupne prichádzali ďalšie. S neželanou informáciou som sa pomaly zmieroval. Do poludnia, pred tým, som ešte v novinách čítal o jeho dôležitom pracovnom mieste v tíme novej premiérky. Novinová správa ma potešila. Veď koľko kňazov vo svete pomáha dobrou radou aj aktívnym politikom? Na takom mieste možno robiť evanjelizačnú službu v prospech spravodlivejšieho sveta!

V roku 1975 jezuitská rehoľa prijala novú podobu ako vstupovať do evanjelizácie. Má sa tak robiť verejnou podporou spravodlivosti. Veľa rehoľníkov tak robí do dnes. Originálnym spôsobom ju na Slovensku napĺňal napríklad až do konca socializmu  tajný biskup Ján Chryzostom Korec. V listoch prezidentovi ČSSR, parlamentu, médiam… žiadal viac spravodlivosti. Na bohosloveckej fakulte sme ho obdivovali a rozumeli sme mu. Ján Krstiteľ Balázs začal podobným štýlom. V roku 1996 žiadal od vtedajšej vládnej garnitúry spravodlivosť. Žiadal ju pri kázni v kostole, ktorú doma počúvali tisíce veriacich prostredníctvom Slovenského rozhlasu. Po neobjasnenom únose Michala Kováča mladšieho a vražde Róberta Remiáša sa svojimi spravodlivými požiadavkami stal kresťanom ihneď známou a sympatickou postavou.

Situácia sa dnes stala zložitejšou. V dobrých radách môže v otázke spravodlivosti skryto i verejne naliehať aj naďalej. Čosi mi tu bude chýbať. Až doteraz právo žiadať spravodlivosť mohol Ján K. Balázs s poukázaním alebo odvolaním sa na Najvyššiu spravodlivosť, ktorú ako kresťania odvádzame od Boha. Je to Stvoriteľov svet, ktorý chceme prorockou námahou obracať pre jeho kráľovstvo. Poukázaním na Najvyššiu spravodlivosť teraz sa mu nespravodliví môžu vysmiať a odobrať mu sily. Na druhej strane všetkým, ktorí kňazstvo odvádzajú od kňazstva Božieho Syna, oslabil pozornosť počúvať ho a nasadiť sa za spravodlivejšie riešenia verejného života spoločne. Bude mi tu chýbať potrebná ostrosť, ktorej často viac ako politici rozumejú chudobní. Práve tí znášajú veľké nespravodlivosti tohoto sveta najviac. Táto absencia môže byť vyvážená v budúcnosti inakšie, ale nateraz tu chýba.

Milan sj

Súsošie sv. Cyrila a Metoda v Mukačeve

Na začiatku veľkých prázdnin si Katolícka cirkev na Slovensku pripomína svätých Cyrila a Metoda. Oboch bratov si uctievajú aj ďalšie slovanské národy, a to pre ich významné evanjelizačné dielo. Mimoriadny prínos solúnskych bratov spočíva v tom, že v ranom stredoveku pomohli začleniť slovanské národy medzi kultúrne a vyspelé krajiny Európy. Podarilo sa im to vďaka šťastnému spojeniu evanjelizácie mladých národov s utváraním ich autonómnej kultúry pre ktorú zostavili slovanské písmo a právne normy vladárom. Ich dielo pred tridsiatimi rokmi ocenil aj pápež Ján Pavol II. keď ich v roku 1980 vyhlásil za spolupatrónov Európy. Vybral si tak postavy misionárov, ktorí svojím dielom zjednocovali latinskú a byzantskú cirkev. Ich misionárska metóda, pri ktorej spájali hlásanie evanjelia s jeho začleňovaním do miestnej kultúry, je aktuálna aj dnes. Viac v júlovej Akcii 365

V popredí jezuitský areál v Miškolci, cieľ putovania na Xaveriáde

Duch tohtoročnej Xaveriády je medzinárodný.  Prihlasovanie sa do pútnických, táborových a sociálnych skupín je v plnom prúde. Medzi prihlásenými prevládajú slovenskí a maďarskí účastníci. Maďarské sociálne skupiny majú aj hostí z Litvy, Nemecka, Austrálie a Indie. Organizátori zo slovenskej i maďarskej strany sa v piatok 11. júna 2010 stretli v Miškolci. Miestní jezuiti spolu s gymnazistami pomáhali ľuďom pri povodniach, ktoré v tomto regióne spôsobila rieka Slaná. Na stretnutí sa doriešili zostávajúce otázky ohľadne záverečného stretnutia mladých v Miškolci (30.7-1.8.2010 v areáli jezuitského gymnázia). Niektoré zo skupín, ktoré mieria do Miškolca a realizujú svoj program v čase od 20. 7. do 8. 8. 2010 sú už obsadené. Záujemcom odporúčame vybrať si zo slovenskej strany pútnické skupiny z Lučenca a Rožňavy a cyklistickú skupinu z Košíc (24.7.-31.7.2010).

Putovanie má svoje čaro. Keď kresťanstvo nazerá na človeka ako na pútnika na zemi, chce mu pripomenúť relativitu pozemských skutočností a zároveň ukázať mu potrebu prekročenia toho, čo jeho zmysly vnímajú. Sú to témy, ktoré v rozhovoroch si podmania xaveriádskych pútnikov a neraz z nich (bez ohľadu na národnosť) urobia priateľov na veľa rokov.

Témou spoločného týždňa je myšlienka španielského jezuitu: Svet je náš dom. Táto idea pomáhala jezuitom cítiť sa doma na všetkých kontinentoch, kde neraz v sťažených pomeroch žili a evanjelizovali domorodcov od 16 storočia.

Tešíme sa preto aj na tvoju účasť a prosíme o modlitbovú podporu v čase príprav podujatia. Informácie: www.xaveriada.sk

Cirkev a verejný život

Dosť často počúvame o rebríčkoch dôveryhodnosti politikov, ktoré sa nemusia vždy zakladať na pravdovravnosti tých osôb. Svätý Otec k tomu dodáva, že v súčasnom sociálnom a kultúrnom kontexte, v ktorom sa rozšírila tendencia relativizovať, čo je pravda, vedie život v láske a v pravde k uvedomeniu si, že prijatie hodnôt kresťanstva je nielen užitočné, ale nevyhnutné na budovanie dobrej spoločnosti a pravého integrálneho ľudského rozvoja. Na pozadí nedávnej návštevy Benedikta XVI. vo Fatime si pripomeňme úsilia kresťansky motivovanej politiky. Viac v júnovej Akcii 365

Napriek tomu, že žijeme v dobe, ktorá pod vplyvom nových médií propaguje sex ako nikdy predtým, čoraz viac žien má problém priviesť na svet potomstvo. Moderná veda ponúka rôzne možnosti, ako sa s touto otázkou vyrovnať. Nie však každá je v súlade s bioetickým nazeraním a s učením magistéria Cirkvi. Často sa nerešpektuje prirodzenosť človeka, teda stvoriteľský Boží plán. Pápežský dokument Dignitas personae k tomu dodáva: „Je pravda, že asi tretina žien, ktoré žiadajú o umelé oplodnenie, dosiahne, že majú dieťa. Treba však poukázať aj na to, že vzhľadom na pomer medzi celkovým počtom vytvorených embryí a tými, ktoré sa skutočne narodia, je veľmi vysoký počet obetovaných embryí, ktoré sa znehodnotia. Odborníci na techniky oplodnenia akceptujú tieto straty ako cenu, ktorú treba zaplatiť, aby sa dosiahol pozitívny výsledok. V skutočnosti je znepokojujúce, že bádanie na tomto poli smeruje zásadne k dosiahnutiu lepších výsledkov, avšak nezdá sa, že by tu bol faktický záujem zachovať právo na život každého jednotlivého embrya. Viac v Akcii 365 na máj 2010.

Konferencia k 60. výročiu Akcie K. Aula CMBF v Bratislave počas konferencie 5.-6.5.2010

Ústav pamäti národa v spolupráci s Teologickou fakultou UK v Bratislave usporiadal v dňoch 5. - 6. 5. 2010 vedeckú konferenciu z príležitosti 60. výročia mocenského zásahu proti mužským reholiam v Česko-Slovensku. Na konferencii boli prednesené príspevky dotýkajúce sa samotnej likvidácie rehoľného života po 14. apríli 1950, ako aj referáty približujúce život jednotlivých rehoľných komunít v časoch totality. Príspevok o internom živote jezuitskej rehole a vplyve totalitnej ideológie na jej činnosť predniesol P. Milan Hudaček SJ. Vedeckú formáciu na Teologickom inštitúte sv. Alojza v časoch totality predstavil P. Ladislav Csontos SJ Program konferencie bol veľmi bohatý a rozmanitosť spracovaného historického obdobia zaujala aj početných poslucháčov.

V dejinách Cirkvi sú však obdobia, keď rehoľný život bol mimoriadne náročný. Jedno z takýchto období bolo spojené s nástupom komunistického režimu, keď v takzvanej „Akcií K” boli zlikvidované rehoľné spoločenstvá.  Rehoľníci boli väznení,  bití a niektorí aj  umučení. Práve tento mesiac si pripomíname začiatky prenasledovania rehoľníkov, keď pred 60 rokmi, v noci z 13. na 14. apríla 1950, sa začali proti nim represálie. S väčšou, či menšou intenzitou prakticky pokračovali až do novembrových udalostí roku 1989. Obnovenie činnosti reholí nastalo až po nežnej revolúcii. Rehoľné spoločenstvá v totalite našli spôsob, ako žiť a svedčiť o evanjeliu aj v nepriaznivých podmienkach. Ako to všetko prebiehalo, s osobitným zacielením na jezuitov si v stručnosti pripomenieme aj v nasledujúcej úvahe Akcie 365.