Jestvujú ideály? Je ideál potrebný? Možno ideál stratiť?

Človek si svoj život nevymyslel. Prakticky ho dostal od rodičov a od Boha. Svoj život ďalej dotvára fyzickým pokrmom a už tu, pri výbere jedla, si môže osvojiť ideál výberom stravy. Uplatní ho napríklad v uprednostňovaní chleba, sladkosti alebo pôstu.

Svoj život ďalej utvára spoločensky. Človek k tomu prijme ideál zvonku a podľa neho napríklad chodí do školy alebo poza školu. Mení sa tak v emotívneho, racionálneho, či utiahnutého človeka.

Svoj život utvára aj kultúrne. Za ideál zvolí kultúru a reč toho národa alebo iného etnika. Podľa toho sa oblieka, zmýšľa, vyjadruje a vyhľadáva tú ktorú kultúrnu skupinu.

Ako ľudia chceme život naplniť i duchovne. Spomedzi ideálnych duchovných škôl si volíme pozemské alebo náboženstvá sprostredkované nadprirodzenom. Ľudský život formovaný spirituálnom sa výrazne a dlhodobo ovplyvní.

Ideály sú niečím, čo poznávame a prijímame zvonku. Sú pre nás chodníkmi, ktoré nás vedú k tomu, že žijeme aktuálne, spoločensky, kultúrne či duchovne.

V tej ktorej sfére môžeme poznávaním odhaliť ideály aj v dokonalejšej forme, osvojiť si ich a nevhodné zanechať. Môžme ich aj trvalo stratiť. Tak máme ľudí tučných i chudých, spoločenských i asociálov, kultúrnych i zanedbaných, veriacich i duchovne ľahostajných. Ich ideály sú rôzne, alebo v danej oblasti sú ľuďmi bez ideálu. Dokonca niekedy môžu nadobudnúť presvedčenie, že pre život sú ideály nanič a zaoberať sa nimi je strata času.