Jezuiti



pon27032017

Prečo Deň zasväteného života?

Prvý Deň zasväteného života sa slávil 2. februára v roku 1997 a Ján Pavol II. pri tejto príležitosti vydal posolstvo, v ktorom opísal tri motívy, ktoré ho viedli k ustanoveniu tohto dňa

Prvý Deň zasväteného života sa slávil 2. februára v roku 1997 a Ján Pavol II. pri tejto príležitosti vydal posolstvo, v ktorom opísal tri motívy, ktoré ho viedli k ustanoveniu tohto dňa.

Ďakovať
Deň zasväteného života odpovedá predovšetkým na vnútornú potrebu slávnostným spôsobom chváliť Pána a ďakovať mu za veľký dar zasväteného života, ktorý obohacuje a potešuje kresťanskú komunitu mnohosťou svojich chariziem a ovocím úplného darovania sa mnohých ľudí Božiemu kráľovstvu. Nesmieme nikdy zabudnúť, že prameňom zasväteného života nie je na prvom mieste úsilie človeka, ale zasvätený život je darom prichádzajúcim „zhora“, z iniciatívy Otca, „ktorý priťahuje k sebe svoje stvorenie s osobitnou láskou a s perspektívou osobitnej misie“. Tento pohľad Otcovho zaľúbenia sa hlboko dotýka srdca volaného človeka, ktorého pobáda Duch Svätý k osobitnej forme nasledovania Krista prostredníctvom prijatia evanjeliových rád čistoty, chudoby a poslušnosti. Podivuhodný dar.

Dať poznať
Na druhom mieste je cieľom tohto dňa podporiť poznanie a úctu k zasvätenému životu zo strany celého Božieho ľudu. Zasvätený život „neustále predstavuje v Cirkvi spôsob života, ktorým žil Ježiš a ktorý odporučil aj svojim učeníkom“. Je zvláštnou a živou pripomienkou spôsobu života, ktorým žil Boží Syn. Ježišovou jedinou Láskou bol Otec – hľa, Ježišova čistota. V Otcovi nachádzal svoje výhradné bohatstvo – hľa, jeho chudoba. A v Otcovej vôli nachádzal pokrm, ktorým sa živil – hľa, jeho poslušnosť. Táto forma života, ktorú si vyvolil Kristus a ktorá sa sprítomňuje v živote zasvätených osôb, je pre Cirkev veľmi dôležitá.

Pripomenúť
Tretí motív sa dotýka skutočnosti, že zasvätené osoby sú pozvané slávnostným spôsobom oslavovať divy, ktoré v nich Pán vykonal. So stále jasnejším pohľadom viery odhaľovať lúče Božej krásy, ktoré do ich spôsobu života vyžaruje Duch, a tak si živšie uvedomovať svoje nenahraditeľné poslanie v Cirkvi a vo svete. Slávenie Dňa zasväteného života môže pomôcť zasväteným osobám, žijúcim často vo svete plnom nepokoja a neodkladných úloh, pripomenúť si pramene ich povolania, urobiť si bilanciu vlastného života. Upevniť svoje úsilie žiť zasväteným životom, aby mohli s radosťou ľuďom dnešných čias, ktorí sa nachádzajú v najrozličnejších životných situáciách, vydávať svedectvo, že Boh je láska, ktorá je schopná naplniť ľudské srdce. Je veľmi dôležité, aby sa zasvätený život stále viac prejavoval ako „plný radosti a Ducha Svätého“, aby napomáhal rozvoj misií, aby si získaval dôveru založenú na sile životného svedectva, pretože „dnešný človek počúva radšej svedkov než učiteľov, a tých počúva len vtedy, ak sú zároveň svedkami“ (Evangelii nuntiandi, 41).

Prvky povolania – svedok, vízia, volanie
Čo je podstatou zasväteného života? Čo je vlastne povolanie, ktoré ho sprevádza? Niektorí autori hovoria o troch prvkoch každého povolania k zasvätenému životu. Prvým prvkom, ktorý prispieva k zrodeniu povolania, je svedok. Každý z nás by vedel presne povedať, kto ho nadchol a kto mu akoby prstom ukázal na svet hodnôt, pre ktoré nijaká obeta nie je dosť veľká. Niekedy ide o významné osobnosti, niekedy však o jednoduchých nenápadných ľudí. Oni v nás akoby zapálili oheň, ktorý bol síce v momente, keď vznikol, slabý, no predsa dostačujúci na to, aby prispel k postupnému rastu a dozrievaniu povolania. Druhým prvkom je vízia. Je to sen, ktorý človek väčšinou nesníva v noci, ale vo dne. Ktorý sníva s otvorenými očami. Je to túžba často presahujúca ľudské možnosti, ktorá sa v momente zrodenia podobá rojčeniu, je to však túžba, ktorá nás napĺňa energiou urobiť i nemožné. Je pravda, že táto počiatočná vízia alebo túžba sa časom mení, modifikuje, často musí prejsť boľavou očistou. Avšak nikdy nesmie zomrieť. Tretím prvkom je volanie. Keby sa ma dnes niekto spýtal, kedy som pocítil kňazské povolanie, alebo vás, kedy ste pocítili povolanie do rodiny, kedy ste stretli po prvýkrát človeka, s ktorým chcete prežiť život, kedy nás oslovila istá činnosť, ktorej sa chceme venovať naplno, väčšina z nás by vedela odpovedať dosť presne. Niektorí by si celkom konkrétne pamätali okolnosti, za ktorých sa to stalo. Ide o osobnú skúsenosť a zážitok, keď človek akosi jasnejšie cíti Boží zásah do svojho života. Tu nejde len o slobodné rozhodnutie človeka, ale i o zjavovanie vôle Boha, ktorý má s každým z nás svoj osobitný plán.

Konkrétna podoba
Svedok, vízia a volanie. Tri elementy povolania k zasvätenému životu, ktoré viac či menej sprevádzajú život každého kňaza, rehoľníka alebo rehoľníčky. Akú však mali konkrétnu podobu v živote jednotlivých ľudí? Tu je svedectvo P. Juraja Cheunga z ostrova Maurícius: „Myslím si, že v mojom živote bolo veľa svedkov. Jedným z nich bola moja sestra, ktorá si vybrala zasvätený život. Bola staršia ako ja a mali sme veľmi dobrý vzťah. Pochádzame z nekresťanskej rodiny. Môj otec zomrel pred mnohými rokmi a matka, keď sa dozvedela, že sestra si zvolila zasvätený život, bola veľmi nespokojná, ba až nahnevaná. Sestra musela prekonať veľa ťažkostí, aby vytrvala na tejto ceste. Toto bolo pre mňa silné svedectvo, pretože napriek ťažkostiam zo strany matky bola pokojná a nebola nikdy nahnevaná. Kým som začal žiť rehoľným životom, mal som skúsenosť, ktorá by sa dala označiť slovami svätého Ignáca ako útecha – niečo, čo upokojuje ľudského ducha. Bola to skúsenosť Vianoc v Indii. Jedna dedina bola úplné zničená a my sme pomáhali pri prácach na jej obnovovaní. Spoločne sme vybudovali veľký dom, v ktorom mohli dočasne bývať ľudia, čo prišli o strechu nad hlavou. Mnohí z nich neboli kresťania. Pri slávení Vianoc sa každý zúčastnil na liturgii a zostali sme nejaký čas spolu. Keď im postavili ich malé domčeky a mali sa do nich vrátiť, boli veľmi smutní a nechceli ísť. Napriek tomu, že pochádzali z rôznych spoločenských vrstiev (a kastovníctvo je v Indii veľmi silné), chceli zostať spolu. Pre mňa to bolo znamenie Božieho vtelenia. Ježiš bol medzi nami a urobil z nás bratov a sestry. Toto vo mne zanechalo silný dojem, ktorý som túžil zažívať vo svojom živote.“

Peter Dufka SJ
Foto: web

Jubileum

Príhovory

Spiritualita

Meditácie

Modlitby