Jezuiti



pia23062017

Titus Zeman – Mučeník za duchovné povolania

Blahoslavený Titus Zeman SDB.

Slovensko bude mať nového blahoslaveného. Svätý Otec František 27. februára 2017 schválil dekrét o mučeníctve Božieho služobníka Titusa Zemana, saleziána kňaza, ktorý sa narodil vo Vajnoroch 4. januára 1915.

Pre cirkev na Slovensku je nový blahoslavený darom. Páter reprezentuje ďalších veriacich v našej krajine, ktorí pre svoju vieru a z lásky k dušiam boli ochotní podstúpiť mnohé riziká a obety v dobe komunizmu. Jeho obetavosť sa prejavila aj po zatknutí a uväznení. Pomáhal spoluväzňom plniť neľudsky vysoké výkonnostné normy, aby dostali svoj prídel stravy. Svoj kňazský a rehoľný život prežíval veľmi svedomito aj vo väzení. V tajnosti spovedal, slúžieval sväté omše, i keď jeho utrpenie bolo veľmi kruté. Na otázku priateľa, ako to mohol vydržať vo väzení, povedal: „On mi dával silu“ a ukázal pritom na trpiaceho Ježiša Krista.

Krátky profil pátra Titusa
Titus Zeman býval v detstve často chorý. Po tom, ako sa v desiatich rokoch na príhovor Panny Márie Sedembolestnej náhle uzdravil, rozhodol sa stať sa kňazom. Rodina napokon predala malé pole a pomohli im aj niektorí dobrodinci, ktorí podporovali Titusa počas rokov štúdií na ceste ku kňazstvu. Dňa 6. augusta 1932 zložil prvé rehoľné sľuby ako salezián. Gymnaziálne štúdium absolvoval postupne v ústavoch saleziánov v Šaštíne, v Hronskom Svätom Beňadiku a vo Frištáku u Holešova, pričom polročné a koncoročné skúšky robil na Rímskokatolíckom reálnom gymnáziu v Kláštore pod Znievom, kde aj maturoval. Ako saleziánsky asistent pôsobil v Hronskom Svätom Beňadiku a v Moravskej Ostrave. Teológiu študoval v Ríme a v Chieri pri Turíne. Tu bol aj vysvätený za kňaza 23. júna 1940. Po návrate do vlasti začal študovať chémiu a prírodné vedy a neskôr vyučoval v rozličných saleziánskych inštitútoch. Keď v r. 1946 komunisti žiadali odstránenie krížov zo školských tried, Titus sa ako profesor na gymnáziu v Trnave postavil proti. Za svoj postoj zaplatil prepustením z gymnázia.

V apríli 1950 štátna moc zatvorila všetky kláštory a rehoľníkov internovali a súdili. Páter Titus sa rozhodol zachraňovať mladé duchovné povolania. Na jeseň 1950 dvakrát tajne viedol mladých bohoslovcov cez rieku Moravu a cez Rakúsko do Talianska, aby tam mohli dokončiť štúdiá teológie a mohli byť vysvätení za kňazov. Pomohol utiecť na slobodu aj niektorým diecéznym kňazom. Počas tretieho prechodu v apríli 1951 bol spolu s takmer celou skupinou – v ktorej boli napr. Anton Srholec, či Andrej Dermek – zatknutý. Obvinili ich zo špionáže a velezrady. Prokurátor žiadal pre Titusa Zemana trest smrti, napokon dostal 25 rokov tvrdého väzenia bezpodmienečne, so stratou občianskych práv. Vo väzení, kde prežil 13 dlhých rokov, bol ťažko mučený, zosmiešňovaný a ponižovaný. V Jáchymove musel manuálne drviť rádioaktívny urán. Viac ráz mu bolo odopreté prepustenie na amnestiu. V roku 1964 napokon režim pátra Titusa podmienečne prepustil na slobodu, no stále bol trápený, sledovaný ŠtB, a robili na ňom aj medicínsky pokus.

Jeho osud sa prelína so svedectvami viery mnohých iných: blahoslavená sestra Zdenka Schelingová, Boží služobník Michal Buzalka, Ján Chryzostom Korec. Titus nebojoval viac ako oni: ale s nimi a spolu s nimi, špecifickým spôsobom, ktorý sa od neho žiadal. Zomrel 8. januára 1969 vo Vajnoroch na následky mučenia a väzenia. V roku 1991 ho rehabilitačný proces vyhlásil definitívne za nevinného. Saleziáni dona Bosca a Bratislavská arcidiecéza začali v roku 2010 proces jeho blahorečenia a pápež František 27. februára 2017 rozhodol, že Titus Zeman bude vyhlásený za nového blahoslaveného. Blahorečenie je akt, ktorým – po uskutočnení predpísaného procesu – pápež dovolí, aby sa Božiemu služobníkovi preukazoval verejný cirkevný kult. Samotné vyhlásenie za blahoslaveného sa deje prostredníctvom prečítania Apoštolského listu, ktorý podpísal Svätý Otec. Pre Slovensko to znamená, že bude mať ďalšieho svätca, prvého rímskokatolíckeho kňaza, mučeníka z čias totalitného komunistického režimu.

Svedectvo pátra Štefana Šilhara
Salezián páter Štefan Šilhár spomína na pátra Titusa s vďakou za to, ako mu v noviciáte dával duchovné cvičenia, keď vo Svätom Beňadiku pripravoval mladých adeptov na rehoľné a kňazské povolanie. V apríli 1950 štátna moc v Československu rozpustila rehole. Štátni ideológovia prepustili rehoľných klerikov domov so slovami: „My vás preškolíme a urobíme z vás komunistov.“ Mladí saleziáni sa však inkognito zapísali do rôznych gymnázií a pokračovali v štúdiách. Na Veľký piatok v roku 1951 mladý Štefan dostal naliehavý telefonát, aby sa súrne vrátil domov. Po návrate našiel v dome odpočívať úplne vyčerpaného dona Titusa. Unavený páter mal na mladšieho spolubrata len skromnú požiadavku, a to aby ho skontaktoval s pánom farárom Paulenom v Šenkviciach, čo sa aj uskutočnilo. Zaobstaral mu ďalej hostie a víno a don Titus u nich mohol súkromne slúžiť sväté omše. Namiesto kalicha používal decový pohár, ktorý potom pani Šilhárová s úctou opatrovala. O vyčerpaného pátra sa vytrvalo starala až dovtedy, kým vyzdravel. Mladý Štefan naliehal na pátra, aby ho previedol cez hranice do slobodného sveta, na čo mu odpovedal, že „iní saleziáni sa skrývajú pred políciou a tí majú prednosť. Si ešte mladý. Pôjdeš neskôr“. Život i utrpenie nového slovenského blahoslaveného bližšie predstavuje internetová stránka www.tituszeman.sk.

Leták Akcie 365 na apríl
Pripravil: Milan Hudaček SJ
Foto: www.tituszeman.sk

Biblia

Príhovory

Spiritualita

Príbehy

Modlitby