Jezuiti



str22112017

V službe kresťanskému Východu

Páter Peter Dufka SJ

Pápežský východný inštitút (PIO) v Ríme, vedenie ktorého má na starosti Spoločnosť Ježišova, si v tomto roku pripomína vzácne 100. výročie svojho založenia. S pátrom Petrom Dufkom SJ, ktorý sa venuje pedagogickej činnosti v tejto jedinečnej vzdelávacej inštitúcii a je zároveň prorektorom Pápežského ruského kolégia Russicum, sme sa zhovárali o minulosti a hlavnom poslaní PIO, ale aj tom, ako skrze túto inštitúciu slúžia jezuiti Cirkvi i svetu.

Pápežský východný inštitút bol založený 15. októbra 1917 pápežom Benediktom XV. S akým úmyslom?
Cirkev dlhý čas cítila potrebu urobiť niečo pre milióny kresťanov, ktorí sa nachádzali v Tureckom impériu. Po jeho zániku, ktorý sa dal očakávať a predpokladať, bolo potrebné vytvoriť podmienky pre prijatie kresťanov zo zaniknutej Otomanskej ríše a poskytnúť im pomoc. Už na Eucharistickom kongrese v Jeruzaleme v roku 1893 východný patriarcha Joseph upozornil na túto situáciu a na jeho podnet pápež Lev XIII. zvolal konferenciu, na ktorú pozval všetkých východných patriarchov. To bol základ pre zrod apoštolského listu Orientalium dignitas Ecclesiarum. Práve tento dokument podnietil vznik akademickej inštitúcie zameranej na kresťanský Východ.

Roku 1922 pápež Pius XI. zveril jeho vedenie nám, jezuitom. Prečo sa Svätý Otec rozhodol zveriť jeho vedenie práve našej reholi?
Pôvodne bol Pápežský východný inštitút lokalizovaný pri Vatikáne, neďaleko dnešnej Kongregácie pre východné cirkvi. Nachádzal sa v jednej z budov, ktorú bolo potrebné odstrániť kvôli tomu, aby sa vybudovala široká cesta Via della Conciliazione. Spočiatku pôsobilo na PIO len päť jezuitov. Na podnet niektorých kardinálov však pápež Pius XI. - keďže chcel vidieť progres tejto inštitúcie - zveril PIO jezuitom. Pius XI. mal o nás jezuitoch vysokú mienku a okrem vedenia Pápežského východného inštitútu nám v tom čase zveril i Vatikánsky rozhlas.

Koľko fakúlt má Pápežský východný inštitút?
Inštitút mal po svojom vzniku vlastne iba Fakultu východných cirkevných vied. V roku 1971 k nej pribudla aj Fakulta východného cirkevného práva.

Koľko študentov momentálne študuje na tejto škole?
Inštitút má viac ako 400 študentov. Na pomerne vysokom čísle výrazne participujú študenti modernej gréčtiny, ktorí k nám prichádzajú z iných univerzít. PIO poskytuje len nadstavbové štúdium, čo znamená, že na štúdium sa vyžaduje ukončené základné štúdium teológie. Štúdium licenciátu začína tzv. propedeutickým ročníkom, ktorého úlohou je pripraviť študentov po jazykovej stránke. Ide hlavne o zvládnutie klasických jazykov, ktoré sú potrebné k ďalšiemu štúdiu. Doktorandské štúdium vyžaduje niekoľko kurzov a po ich absolvovaní sa študenti pod vedením moderátora venujú písaniu práce. Nemálo doktorandov pracuje mimo Talianska a s vedúcim prace komunikujú prostredníctvom internetu.

Poskytuje PIO okrem katolíkov vzdelanie aj predstaviteľom iných kresťanských Cirkví?
Áno, predovšetkým ortodoxným kresťanom, ktorí sa nachádzajú na našej škole pomerne v hojnom počte. Pápež Benedikt XV., za ktorého pontifikátu bolo PIO založené, sa vyjadril, že táto akademická inštitúcia má byť otvorená ako katolíckym, tak i ortodoxným študentom. V začiatkoch jestvovania PIO neboli v profesorskom zbore profesori – nekatolíci; v posledných desaťročiach však v profesorskom zbore figurujú i profesori z radov ortodoxných kresťanov.

Ako vnímaš prítomnosť týchto profesorov i študentov na škole? Kresťanský Východ je veľmi pestrý a každá z tradícií predstavuje svojím spôsobom mikrosvet..
Prítomnosť nekatolíckych kresťanov na našej škole je pre nás veľkým obohatením. Je to vzácna príležitosť ekumenizmu v praxi, ako aj príležitosť k prirodzenému vyhľadávaniu toho, čo spája a povzbudzuje. A to nielen v oblasti teologického poznávania, ale najmä v oblasti ľudských a náboženských prejavov.

Aké sú hlavné záujmy vedeckej a pedagogickej práce profesorov?
Fakulta východných cirkevných vied, na ktorej pôsobím, je azda najbohatšou zo všetkých jestvujúcich teologických fakúlt. Má veľa hosťujúcich profesorov, ktorí pricestujú na PIO z rôznych kútov sveta a sú odborníci v jednej z oblastí. Ak má pedagogický proces na našej škole poskytnúť kompetentnú intelektuálnu formáciu a odhaľovať a prehlbovať duchovné, liturgické i teologické bohatstvo všetkých východných cirkví, musí PIO spolupracovať s nemalým počtom externých profesorov. Matéria je jednoducho taká pestrá, že ju nemožno pokryť z radov stabilných profesorov.

Ty sám pôsobíš na škole ako pedagóg od r. 2010. Akým spôsobom si sa dostal k práci v tomto špecifickom nadkonfesnom prostredí? Ako sa v ňom cítiš?
Ešte počas práce vo Vatikánskom rozhlase som mal na PIO malý kurz pod názvom „Byzantská hudba“. Bolo to práve v čase, keď sa pripravovala reforma našej fakulty. Páter Richard Čemus SJ, žiak kardinála Špidlíka ma v tom čase oslovil s otázkou, či by som nemohol vyučovať „Spiritualitu kresťanského Východu“ študentov propedeutickeho – prípravného ročníka. Takto som sa postupne dostal k duchovnému bohatstvu kresťanského Východu. Spiritualita kresťanského Východu ma priam fascinuje. Keď sa hlbšie ponorím do štúdia duchovných autorov, cítim, ako sa medzi nami postupne vytvára vzťah. Začínam ich mať rád a oni sa stávajú mojimi priateľmi. Hovoria ku mne a odpovedajú mi na otázky, ktoré v sebe nosím. Mám pocit, akoby nezomreli a neustále objasňovali duchovné bohatstvá viery.

Slovenskí jezuiti – najmä tí východného obradu - zanechali v minulosti na Pápežskom východnom inštitúte výraznú stopu...
To je pravda. Niektorí jezuiti si dodnes pamätajú na dobrotivého a ústretového Michala Lacka, ktorý nenechal nikoho, kto sa na neho obrátil s akoukoľvek prosbou, bez povšimnutia. Samozrejme, do dejín PIO sa zapísali i ľahkosť a prezieravosť vladyku Cyrila Vasiľa, ktorý s úsmevom a vtipným nadhľadom zladil neľahké povahy jezuitov pôsobiacich na škole. Avšak tých výrazných stôp tu zanechalo veľa jezuitov. Nedávno prišiel ktosi s myšlienkou umiestniť v našej knižnici bustu kardinála Špidlíka. Táto myšlienka však ako prišla, tak aj odišla. Dôvod bol jednoduchý - ak by mala byť zachovaná spravodlivosť, museli by sme tam umiestniť najmenej 10 ďalších búst. Zdá sa mi, že na PIO si radi pripomíname veľké osobnosti jeho dejín, veľmi silno sa však bránime akémukoľvek prejavu kultu osobnosti.

Si momentálne jediným Slovákom v profesorskom zbore alebo na PIO pôsobia aj iní slovenskí jezuiti?
Na PIO som v profesorskom zbore momentálne jediný jezuita zo Slovenska. Na Fakulte východného cirkevného práva však študuje i náš spolubrat zo slovenskej provincie, Oleksij Kurzakov.

Ktoré predmety vyučuješ?
Momentálne prednášam predmety s názvami „Spiritualita kresťanského Východu“, „Duchovné sprevádzanie na kresťanskom Východe“, „Rozlišovanie a duchovný boj na kresťanskom Východe“, „Byzantská teológia“ a „Byzantska hudba“.

Ako vnímaš Ty osobne význam PIO v súčasnom ekleziálnom kontexte? Na čo sa ako jezuitská vzdelávacia inštitúcia chce v súčasnosti zamerať najviac?
Pápežský východný inštitút má niečo, čo nemá žiadna iná akademická inštitúcia v Ríme. Obrovské duchovné, teologické a liturgické bohatstvo kresťanského Východu nielenže udržuje a zveľaďuje štúdiom, výskumom a rozličnými vedeckými podujatiami, ale poznanie tohto bohatstva zároveň sprístupňuje západnej cirkvi. Takto sa i kresťanský Západ môže výrazne obohatiť bohatstvom kresťanského Východu.

Služba jezuitov kresťanskému Východu na PIO môže byť v súčasnosti v kontexte situácie pravoslávia na Ukrajine i situácie kresťanov na Blízkom východe obzvlášť vnímaná ako služba zmierenia a dialógu...
Je to tak, ako vravíš. PIO poskytuje veľký priestor i pre medzináboženský dialóg a snaží sa odpovedať na aktuálne potreby doby. V poslednom čase venuje zvýšenú pozornosť štúdiu arabského jazyka i islamského náboženstva.

Zhováral sa Samuel Jackanič SJ
Foto: archív pátra Petra Dufku SJ

Prednášky

Príhovory

Zamyslenia

Biblia

Príbeh