Jezuiti



pon25092017

Spoločne na ceste k jednote

Pápež František a prezident Luteránskej svetovej federácie biskup Munib Younan počas ekumenickej modlitby v Luteránskej katedrále vo švédskom meste Lund 31. októbra 2016.

S blížiacim sa 500. výročím Reformácie v roku 2017 sa v Katolíckej ako aj Evanjelickej cirkvi kladie otázka, či je správne oslavovať udalosti, ktoré nadlho rozdelili, až znepriatelili, kresťanov v západnej a strednej Európe. Za počiatok Reformácie sa tradične považuje 31. október 1517 vo Wittenbergu.

Niektorí historici pochybujú o tom, či Martin Luther v ten deň skutočne zverejnil svojich 95 téz takým dramatickým spôsobom, ako sa traduje – že ich pribil na dvere zámockého kostola vo Wittenbergu. Isté je, že tézy sa rýchlo rozšírili a dostali na verejnosť. Za skutočný bod zlomu sa považuje rok 1520, keď Luther spálil kópiu pápežskej buly, a následne bol exkomunikovaný. Postupne sa spustil celý reťazec ďalších udalostí, sporov, obnovy i rozdelenia kresťanstva v Európe.

Deklarácia z Lundu
Dnes, päťsto rokov od Lutherových udalostí, sa výsledkom spoločného uvažovania evanjelikov a katolíkov stal dokument z júna 2013 s názvom Od konfliktu k spoločenstvu. V dokumente sa spomínajú tri základné výzvy, ktoré by mali ovplyvniť reformačné jubileum, a to: skúsenosť ekumenického hnutia, existencia kresťanstva v globalizovanom svete a potreba novej evanjelizácie v čase sekularizmu. Dokument bol potvrdený deklaráciou, ktorú podpísali za katolíkov pápež František a za evanjelikov biskup Mounib Younan, predseda Svetového luteránskeho zväzu 31. októbra 2016 vo švédskom Lund. Podpísaný text v prvom bode vyjadruje vďačnosť Bohu za cestu dialógu a zbližovania medzi katolíkmi a evanjelikmi. Pripomína, že „vďaka dialógu a zdieľanému svedectvu nie sme si viac cudzími. Skôr sme sa naučili, že to, čo nás spája, je väčšie než to, čo nás rozdeľuje.“ V ďalšom bode prináša prosbu za uzdravenie rán a pripomína, že „hoci minulosť zmeniť nemožno, to, na čo sa spomína, a spôsob, akým sa to pripomína, zmeniť možno.“ Tretia a najrozsiahlejšia časť dokumentu vyzdvihuje úsilie o spoločné svedectvo a obsahuje túžbu po spoločnom eucharistickom stole. Na záver katolíci a evanjelici pozývajú na spoločnú cestu k jednote aj ďalších ekumenických partnerov.

Súčasné pohľady na Lutherov problém
Evanjelický teológ W. Pannenberg hovorí, že „vznik samostatnej luteránskej cirkvi nie je úspech, ale nezdar Reformácie. Vznik tejto cirkvi bol odôvodnený tým, že na Lutherovu výzvu k pokániu Rím a vtedajší biskupi nereagovali. Pokus o reformu sa stal reformáciou. Z reformného katolíka sa stal reformátor“ .Podľa súčasných štúdií reformačného hnutia sa ukazuje, že Luther si v neskorších rokoch osvojil nazeranie na hierarchický úrad v Cirkvi ako na znamenie pravej cirkvi a uznával jeho ustanovenie Ježišom Kristom. Bol ochotný uznať právomoc úradu biskupa v Cirkvi, ak dotyčný hierarcha dá priestor evanjeliu. Avšak jednota reformačného tábora sa v nasledujúcich rokoch rýchlo rozpadla. Jednotlivé cirkvi sa začali definovať na základe konfesie.

Dnes kardinál Walter Kasper hovorí, že súčasná ekuména je objavením pôvodnej katolicity. Katolícka i Evanjelická cirkev sa naučili uskutočňovať svoje kresťanstvo ako misiu a diakóniu. Zodpovednosť za svet i svoju vieru chápu ako dar. Katolíci sa naučili od evanjelikov rozumieť dôležitosti Božieho slova a evanjelici od katolíkov sa učia zasa chápať dôležitosť symboliky sviatostí a liturgie. Rozdielnosti pretrvávajú v chápaní cirkevného úradu. Pápež František rád používa obraz polyadru, mnohostenu, ktorý vo svojej rozmanitosti tvorí ako drahokam jeden celok. V Evangelii gaudium pápež žiada obrátenie nielen jednotlivého kresťana, ale aj episkopátu (úradu biskupov) a primátu (úradu pápeža). Tým kladie do centra Lutherovu tému evanjelia milosti a milosrdenstva i výzvu na obnovu. Od evanjelikov sa čaká, že sa vrátia k pôvodnému Lutherovi, ktorý trval na realistickom chápaní Večere Pánovej a že vyvodia dôsledky z Lutherovho výroku o tom, že pápeža, ktorý by pripustil a uznal jeho evanjelium, nosil by na rukách a bozkával mu nohy. W. Kasper za najdôležitejší príspevok M. Luthera k ekuméne pokladá to, že vychádzal z evanjelia o Božej milosti a milosrdenstve a svojich poslucháčov vyzýval na obrátenie. Jednota už začala. Dnes nekráčame k rozdeleniu ako v roku 1517, ale k jednote, optimisticky konštatuje kardinál Walter Kasper.

Katolícka informácia o ekuméne na Slovensku
Rada pre ekumenizmus Bratislavskej arcidiecézy, s potvrdením arcibiskupa Stanislava Zvolenského, vydala v apríli 2016 informačný leták pod názvom Od konfliktu k spoločenstvu. Na jeho úvodnej strane sa uvádza: V priebehu stáročí sa spolu s touto udalosťou oslavoval rozkol v Cirkvi, ale dnes to už tak nie je. Cirkvi sa spoločne zamysleli a vykročili, aby si v roku 2017 spoločne pripomenuli 500. výročie Reformácie. V texte sa zdôrazňuje päť výziev: 1. Rozdiely sa síce vnímajú ľahšie, ale katolíci a evanjelici majú začínať z perspektívy jednoty, aby posilnili to, čo majú spoločné. 2. Musia sa nechať neustále premieňať pri vzájomnom stretávaní sa a vo svedectve viery. 3. Majú sa angažovať v hľadaní viditeľnej jednoty a tiež rozpracovať, čo znamená toto úsilie konkrétne. 4. Majú spoločne objavovať silu Ježišovho evanjelia pre naše časy. 5. Katolíci a evanjelici majú spoločne svedčiť o Božom milosrdenstve ohlasovaním evanjelia a službou svetu.

Leták Akcie 365 na júl
Pripravil: Karol Moravčík, Milan Hudaček SJ
Foto: web

Biblia

Príhovory

Svedectvo

Teológia

Spiritualita