Jezuiti



štv17082017

Blahoslavený John Sullivan

John Sullivan SJ

V závere júla si liturgickým sviatkom Sv. Ignáca z Loyoly jezuitská rehoľa pripomenula svoje začiatky, samotný fakt jej založenia však akiste nie je jediným dôvodom dnešného jestvovania Spoločnosti Ježišovej. Podľa pátra Petra H. Kolvenbacha je ovocím opakovaného zasadzovania ignaciánskej charizmy do kontextu náboženského života veriacej spoločnosti. Od 16. storočia sa spôsobom dávania duchovných cvičení, výchovou a vzdelávaním v kolégiách, pastoračnou službou vo farnostiach, ľudovými misiami dával impulz ku kontinuite a k novej forme duchovného života. Obnovená viera si čoraz viac nachádzala obdivovateľov i nasledovateľov aj v zasvätenom živote. Jedným z nich bol aj írsky jezuita John Sullivan. Vo svojom živote dokázal spojiť poslanie učiteľa na kolégiu v Dubline so službou chudobným a nemocným. Katolícka cirkev ho vyhlásila 13. mája 2017 za blahoslaveného.

Povolanie pomáhať ľuďom
Výnimočný akt blahorečenia Johna Sullivana umocnila skutočnosť, že nový blahoslavený bol v prvej polovici svojho života anglikán a v druhej polovici katolík. John sa narodil v roku 1861 v Dubline. Jeho otec Edwad Sullivan, budúci írsky lord kancelár, bol anglikán a jeho matka katolíčka. Mladý John bol vychovaný v protestantskej tradícii. Vzdelanie nadobudol na významnej protestantskej škole Portora Royal School v Enniskillen. Vo vzdelaní pokračoval na Trinity College v Dubline, kde sa venoval klasickým štúdiam i právu. Po otcovej smrti pokračoval v štúdiach v Londýne. Okrem školy bol nadšeným cestovateľom. Novšie skúsenosti mu pomohli k úvaham o vlastnej náboženskej ceste. Istý čas strávil v kláštore na hore Atos v Grécku a ako tridsaťpäť ročný sa rozhodol pre konverziu na katolícku vieru. Do plného spoločenstva Cirkvi bol prijatý v jezuitskom kostole na Farm Street v Londýne, s čím u neho súvisela aj zásadná zmena spôsobu života. Po návrate do Dublinu sa zbavil prebytočného majetku a začal navštevovať viaceré rehoľné domy a nemocnice. Doma si viac všímal chorých a trpiacich. Rehoľnému životu sa plne odovzdal v roku 1900, keď vstúpil do Spoločnosti Ježišovej už ako zrelý muž. Mal za sebou skvelú kariéru a v noviciáte sa k nej pripojila poslušnosť voči predstaveným, poníženosť i chudoba. Po kňazskej vysviacke bol poslaný na učiteľské miesto do Clongowes Wood College v grófstve Kildar, kde strávil väčšinu svojho života. Ako učiteľ pešo i na bicykli navštevoval chudobných, nemocných a umierajúcich v okolitých mestečkách a obciach. Túžba slúžiť Bohu vo všetkom ho motivovala slúžiť trpiacim. S prosbou o modlitbu prichádzali k nemu mnohí chorí, aby boli uzdravení. Viacerým sa splnili ich túžby a mohli sa uzdravení vrátiť do života. Írsko bolo známe ako krajina s náročnými podmienkami života a s vysokým vysťahovalectvom. V týchto okolnostiach John vystupoval ako človek, ktorý hlásal Boží súcit, milosrdenstvo i zmysel pre odpustenie. Chýr o Sullivanovej výnimočnosti sa šíril najmä vďaka jeho modlitbám, vďaka ktorým sa mnohí nemocní uzdravili. Povesť o jeho svätosti sa ešte viac rozšírila po smrti v roku 1933. Mnoho ľudí v Írsku ho začalo uctievať ako svätca. Proces blahorečenia sa otvoril v roku 1947 a na jar v roku 2017 vyvrcholil liturgiou blahorečenia. Obrady za účasti asi dvojtisícového zástupu veriacich, chorých a starých viedol kardinál Angelo Amato. Na blahorečení sa zúčastnil aj zástupca anglikánskeho spoločenstva z Dublinu.

Ekumenický a praktický príklad pre dnešok
Telesné pozostatky pátra J. Sullivana sa nachádzajú v jezuitskom Kostole sv. Františka Xaverského na Gardiner Street v Dubline. Počas slávnosti blahorečenia vystúpil aj páter John Dardis v mene generálneho predstaveného Artura Sosu. Na slávnosti zdôraznil, že nový blahoslavený bol známy ľuďom svojim súcitným postojom voči miestnym obyvateľom. Tridsiate roky boli časom veľkého utrpenia Írov, na ktoré bl. John odpovedal súcitným kresťanským svedectvom. V ekumenickom duchu páter John Dardis vzdal zvláštny hold írskej anglikánskej cirkvi, ktorá svojou vierou živila prvú polovicu Sullivanovho života. Dotknúc sa ekumenickej témy vzťahov, povedal: „Nech už sú medzi nami akékoľvek teologické rozdiely, zásadnou je naša spoločná viera v Ježiša Krista. Spoločne veríme, že Kristus je odpoveďou, po ktorej ľudstvo túži, že je to vtelený výraz Božej lásky a súcitu. Modlíme sa, aby toto blahorečenie viedlo k stále užšej spolupráci medzi Anglikánskou a Katolíckou cirkvou, aby mohli spoločne ukazovať na Krista, ktorý bol vzkriesený a žije. Božie milosrdenstvo a odpustenie je tu prítomné pre všetkých aj dnes a prihovára sa k nám, k našim priateľom i k rodinám.“

Ďakovnú bohoslužbu pre študentov, vyučujúcich a zamestnancov jezuitského kolégia Clongowes o týždeň nato slúžil kildarský biskup Denis Nulty. V homílii povedal, že na blahoslaveného Johna Sullivana je hrdá Katolícka ako aj Anglikánska cirkev. Jeho viera bola totiž plodom oboch kresťanských tradícií. Dôvod, prečo bol páter John vyhlásený za blahoslaveného - podľa biskupa - tkvie v pozornosti, s ktorou sa venoval chudobným a nemocným. John nebol ani lekár, ani terapeut, ale vedel, ako s ľuďmi stráviť čas. Poznal hodnotu prítomnosti. Niečo, čo by sme si navzájom mohli aj my ponúknuť, ako darček v súčasnosti. Vytiahnuť z uší sluchátka, vypnúť iPhony, opustiť vlastný svet a skutočne byť prítomnými jedni pre druhých - zdôraznil v závere kázne pre kolégium študentov biskup.

Leták Akcie 365 na august
Pripravil: Milan Hudaček SJ
Foto: web

Biblia

Príhovory

Spiritualita

Príbehy

Modlitby