Jezuiti



pon18122017

Pripomíname si 400 rokov charitatívneho diela sv. Vincenta de Paul

Jubileum palotínov

Obdobie po Tridentskom koncile (1565) sa často posudzuje jednostranne a negatívne. Príliš sa zdôrazňuje vieroučný boj s protestantizmom, ktorý sa vďaka mocným tohto sveta premenil na krvavé vojny. Zabúda sa na vnútornú obnovu veriacich, ktorá bola najcennejším ovocím Tridentského koncilu. Takýmto smerom sa uberala reforma, do ktorej sa zapojili najlepší muži a ženy z vtedajšej Cirkvi. Medzi nimi zaujíma čestné miesto Vincent de Paul. Vincent pochádzal z vidieckej rodiny v obci Pouy neďaleko mesta Dax vo Francúzsku, kde sa narodil 24. apríla 1581. Chcel byť kňazom a ako štrnásťročný začal štúdiá vo františkánskom kolégiu v Dax. Po ich absolvovaní nižšieho vzdelania začal s teologickými štúdiami v Toulouse, kde bol aj v roku 1600 vysvätený na kňaza. Mal vtedy 19 a pol roka.

Zrod vincentínskej charizmy 
V roku 1617 prišla dôležitá udalosť, ktorá ovplyvnila Vincentov ďalší život. V nedeľu, keď ako kazateľ vychádzal na kazateľnicu v Chatillon, pristúpil k nemu niekto a voľačo mu šeptal. Na jeho tvári bolo badať, že ho to zaujalo. Za- čal kázať a oznámil, čo sa práve dozvedel. „Neďaleko od mesta, v dome stratenom medzi močarinami, jedna rodina trpí v núdzi. Všetci sú chorí a nie sú schopní navzájom si pomôcť. Nemajú ani chleba. Nemôžu byť ponechaní napospas smrti. Táto farnosť je zodpovedná za svojich synov a dcéry...“ Keď Vincent šiel navštíviť týchto opustených ľudí, stretol viac ako päť- desiat svojich farníkov vracajúcich sa od tejto nešťastnej rodiny s košíkmi v rukách. Celé mesto sa zjednotilo v charitatívnom geste voči biednym a cítili sa dobre zo skutku, ktorý urobili. V ten istý večer zhromaždil Vincent okolo seba dobrých ľudí, čo zareagovali na jeho vý- zvu, a navrhol, aby organizovali stálu pomoc pre biednych. Takto bol sformovaný prvý Spolok kresťanskej lásky. V nasledujúcom roku sa stretol v Paríži so svätým Františkom Saleským. Vincent mal s ním veľa rozhovorov počas nasledujúceho šesťmesačného pobytu v Paríži. Počúval ho pri diskusiách o otázkach viery, vzdelávaní žien, misiách, o vedení duší, o politike, o povinnostiach tých, ktorí sú na vysokých miestach a o ďalších témach. František hovoril, že by rád videl ženskú zasvätenú spoločnosť, ktorá by sa venovala charite vo svete, radšej ako kongregáciu klauzúrovaných mníšok, čo bol pre Vincenta podnet, ktorý si dobre zapamätal. Hlboký život vo viere priviedol k dokonalosti počas tých rokov aj Vincenta, ktorý sa tešil Františkovmu duchovnému vedeniu. Jeho myšlienky mu neskôr pomohli vo veci zasvätených žien urobiť rozhodujúci krok a založiť pre nich spoločenstvo. V Paríži pokračoval v zakladaní charitatívnych bratstiev, ktorých členkami sa stali aj dámy z popredných rodín. Dámy robili cenné služby najmä opusteným deťom a hladujúcemu obyvateľstvu, ktoré trpelo následkom vojen. Charitatívne bratstvá sa začali v nasledujúcich rokoch šíriť po celom Francúzsku.

Vznik Misijnej spoločnosti
V roku 1618 Vincent uvažoval o potrebe nejakej formy misií pre odkresťančený francúzsky vidiek. Začal organizovať plán evanjelizácie. Počas roka 1618 dával misie a organizoval dobročinné bratstvá v rôznych mestách. V období rokov 1618 až 1625 sa snažil nájsť za seba zá- stupcu v misijnom diele. Kedže ho nenašiel, osobne sa ujal diela a parížsky arcibiskup dal jeho projektu svoj súhlas. Cirkevné schválenie urobilo z Vincentovej spoločnosti diecézny inštitút. Od samého začiatku sa v jeho spolo- čenstve rozvíjala prax prijímania súkromných sľubov. On sám a jeho prvých šesť spoločníkov zložili súkromné sľuby 9. septembra 1629 a obnovovali si ich každý rok. V sľuboch spoločníci videli prostriedok zasvätenia, stability a prameň milosti. Vincent žiadal v roku 1647 Svätú Stolicu v Ríme, aby potvrdila arcibiskupovo schválenie Misijnej spoločnosti. Súhlas z Ríma dostal až v roku 1655, kedy pápež Alexander VII. schválil Spločnosť a sľuby zasvä- tenia v nej bulou Ex Commissa Nobis.

Vývoj v ďalších rokoch
Misijná spoločnosť prežila búrlivé obdobie v časoch Francúzskej revolúcie. Konštitučné zhromaždenie v októbri 1789 rozhodlo o zrušení jej rehoľných sľubov. Definitívny dekrét uvádzal, že "zákon už viac nebude uznávať slávnostné rehoľné sľuby osôb, a to u oboch pohlaví." Materský dom Misijnej spoločnosti v Paríži bol vyplienený. Spoločnosť v roku 1792 stratila mnoho svojich členov v revolučných jatkách. Kým jedni opustili krajinu, ďalší zostali a márne sa pokúšali dosiahnuť osobné vyrovnanie sa s novými spôsobmi života zavedenými revolúciou. Od roku 1800 Spoločnosť prestala prakticky existovať v národe, ktorý jej dal v roku 1625 zrod. Rehoľníci Misijnej spoločnosti prišli v roku 1852 aj do Rakúsko-Uhorska. O rok neskôr vznikla v Grazi Rakúska provincia. Na Slovensko prišiel prvý člen Misijnej spoloč- nosti v roku 1922 ako spirituál sestier. Postupne začali prichádzať na pomoc aj ďalší spolubratia. V Ladcoch postavili v r. 1929 prvý dom tejto Spoločnosti. Po roku 1990 na Slovensku vznikali komunity v Bratislave, v Banskej Bystrici, v Lučenci-Rúbanisku a v Bijacovciach, kde sa založilo formačné centrum pre nové povolania. Svätý Otec v týchto dňoch zaslal vincentínskej rodine k 400. jubileu ich zrodu blahoprianie. V svojom liste vyjadril vďačnosť, povzbudenie a poukázal na hodnotu i aktuálnosť charizmy sv. Vincenta de Paul pre súčasnosť.

Leták pripravili: Margita Stančíková, Milan Hudaček SJ

Akcia 365 október

Duchovný život

Spiritualita

Zamyslenia

Tajomstvo svätosti

Príbeh