Jezuiti



štv23032017

Bl. Rudolf Acquaviva (1550-1583)


Blahoslavený Rudolf Acquaviva pochádzal z významnej rodiny v neapolskom kráľovstve v južnom Taliansku. Narodil sa 2. októbra 1550. Jeho otec bol vojvodom z Atri. Jeho dvaja bratia (Giulio a Ottavio) sa stali kardinálmi, jeho strýko Klaudius sa stal jedným z najvýznamnejších generálnych predstavených jezuitskej rehole (1581–1615).
V rodine, najmä zásluhou matky, vládol dobrý kresťanský duch. Napriek tomu Rudolf musel bojovať s otcom o svoje rehoľné povolanie. Napokon po získaní jeho súhlasu vstúpil do rímskeho jezuitského noviciátu 2. apríla 1568. V tom istom noviciáte bol vtedy sv. Stanislav Kostka.
Keďže mal mimoriadne rozumové schopnosti, už po roku ho predstavení určili za repetítora, pomocného učiteľa v nemeckom kolégiu Germanicum. Rudolf chcel byť však misionárom. Predstavení vyhoveli tomuto jeho želaniu v r. 1576, keď ho určili do indickej misie. Rudolf sa pripravoval na toto poslanie v portugalskom hlavnom meste Lisabone, kde prijal aj kňazskú vysviacku. Do Indie odcestoval v marci 1578.
Spočiatku mal vyučovať filozofiu na kolégiu v Goe, hlavnom meste portugalských kolónií v Indii. Plnenie tejto úlohy mu však znemožňovali zdravotné ťažkosti. Keď na jeseň 1579 prišiel do Goy vyslanec vtedajšieho indického cisára Akbara a žiadal pre vladára kňazov, ktorí by mu vysvetlili kresťanské učenie, predstavení určili na túto úlohu malú skupinu misionárov pod vedením pátra Acquavivu.
Bolo to náročné, ale aj sľubné podujatie, ktoré mohlo významne poslúžiť šíreniu kresťanstva v Indii. Akbar patril k mohamedánskej dynastii veľkých Mogulov, ktorá ovládala veľkú časť Indie od r. 1526 do polovice 19. storočia. Veľkí Moguli prejavovali širokú náboženskú toleranciu a prispeli k celkovému kultúrnemu povzneseniu Indie.
Páter Rudolf Acquaviva so spoločníkmi prišiel na panovníkov dvor vo februári 1580 a rýchlo si získal Akbarovu náklonnosť. Za účasti mullahov, vykladačov islamu, vladár so záujmom diskutoval s misionárom o základných pravdách kresťanskej viery. Postupne však bolo vidno, že nie je nádej, ktorú spočiatku misionári živili, že by Akbar prijal kresťanstvo. Jednak prechovával pochopiteľný rešpekt voči veľkým domácim náboženstvám hinduizmu a islamu a na druhej strane viedol taký spôsob života (mnohoženstvo a i.), ktorý sa nedal zlúčiť s kresťanstvom. Pobyt jezuitských misionárov na Akbarovom dvore nebol však celkom zbytočný; prispel k uľahčeniu misionárskej práce v severnej Indii.
Po troch rokoch so súhlasom cisára Akbara predstavení odvolali pátra Acquavivu z panovníkovho dvora a určili ho za vedúceho misie na polostrove Salsette na juh od Goy. Mal ho ta uviesť predchádzajúci predstavený tejto misie páter Alfonz Pacheco.

Jubileum

Príhovory

Spiritualita

Meditácie

Modlitby