Jezuiti



štv23032017

Bl. Ignác de Azevedo (1527–1570), misionár – mučeník


Blahoslavený Ignác de Azevedo pochádzal z portugalskej šľachtickej rodiny. Narodil sa r. 1527 v blízkosti prístavného mesta Oporto. Do jezuitskej rehole vstúpil 21-ročný 28. decembra 1548.
Po úspešnom zvládnutí štúdií a po dosiahnutí kňazstva sa už vo veľmi mladom veku stal rektorom kolégií v Lisabone a Brage. O jeho schopnostiach svedčí skutočnosť, že v r. 1558 (ako 31-ročný) zastával niekoľko mesiacov funkciu portugalského viceprovinciála. V r. 1566 ho vyšší predstavení poslali ako vizitátora do brazílskych misií, ktoré sa úspešne rozvíjali. Jezuitom sa dokonca podarilo založiť misijné stanice medzi ľudožrútmi.
Po troch rokoch (r. 1569) sa P. Azevedo vrátil z Brazílie a šiel do Ríma oboznámiť so svojimi poznatkami generálneho predstaveného rehole sv. Františka Borgiu. S nadšením hovoril o práci misionárov a prosil sv. Františka, aby poslal do Brazílie čím viacerých nových misionárov. Generálny predstavený mu dal poverenie, aby v Portugalsku a Španielsku získal toľkých, koľkých len môže a aby sa s nimi čo najskôr vypravil do sľubne sa rozvíjajúcej misie. Sv. František ho zároveň vymenoval za provinciála brazílskej jezuitskej provincie.
Pátrovi Azevedovi sa podarilo získať pre Brazíliu 68 mladých jezuitov, väčšinou Portugalcov, z ktorých boli najmenej trinásti ešte len novici pred prvými rehoľnými sľubmi. Nádejných misionárov zhromaždil vo vidieckom dome vo Val de Rosal neďaleko Lisabonu. Dom bol akousi rekreačnou chatou kolégia sv. Antona. Samo mesto Lisabon bolo v tom čase postihnuté epidémiou moru. Mladí kandidáti brazílskych misií sa vo Val de Rosal päť mesiacov duchovne aj telesne pripravovali na náročnú životnú úlohu.
Príležitosť na odplávanie do Brazílie sa naskytla začiatkom júna 1570, keď sa v ústí rieky Tajo pri Lisabone zhromaždila flotila lodí, ktoré mali odprevadiť do juhoamerickej portugalskej dŕžavy miestodržiteľa Luisa de Vasconcelos. K nim sa pripojila loď Santiago (Sv. Jakub), ktorú P. Azevedo najal pre svojich misionárskych spoločníkov. Na lodi cestovali aj obchodníci.
Flotila vyplávala na Atlantický oceán 5. júna. Na jej palube bolo 63 kandidátov brazílskej misie. Páter Azevedo ich rozdelil na tri skupiny. On s 39 spoločníkmi ostal na lodi Santiago. Dvadsiati cestovali s miestodržiteľom na admirálskej lodi. Zvyšných troch umiestnili na ďalšiu loď, ktorá viezla chlapcov a dievčatá určených na kolonizáciu Brazílie. Misionári ich mali cestou vyučovať katechizmus. Po siedmich dňoch plavby pristáli na súostroví Madeira. Miestodržiteľ chcel pokračovať v plavbe, keď nastane priaznivejší vietor. Ale obchodníci na lodi Santiago nechceli čakať; chceli sa kvôli obchodovaniu zastaviť na Kanárskych ostrovoch. Preto sa kapitán lode rozhodol odlúčiť od ostatných plavidiel a vydal sa na plavbu oblasťou, ktorú ohrozovali kalvínski piráti. Páter Azevedo ostal na lodi so svojimi spoločníkmi. Keď ich pred odplávaním upozornil na pirátske nebezpečenstvo, štyria odstúpili. Nahradili ich druhovia z miestodržiteľskej lode.
Loď Santiago opustila Madeiru 30. júna. Spočiatku plavba prebiehala dobre. Priblížili sa až na deväť míľ od Kanárskych ostrovov, keď nastalo bezvetrie a loď sa iba s námahou pohybovala pomocou veslovania. Vtedy – bolo to 15. júla 1570 – ju prepadlo päť pirátskych lodí, ktorým velil francúzsky kalvín Jacques Soria. Na jeho rozkaz po obsadení lode piráti nechali nažive veslárov a cestujúcich, ale mladých jezuitských misionárov pobili mečom a pohádzali do mora. Niektorí ešte neboli celkom mŕtvi, keď ich hádzali cez palubu do vôd oceánu. Nažive ponechali iba 14-ročného kuchára, ktorého potrebovali. Namiesto neho podstúpil mučenícku smrť kapitánov mladý príbuzný (synovec či vnuk), ktorý mal už dávnejšie záujem o jezuitskú rehoľu. Po prepadnutí lode v zmätku, ktorý vládol pri boji pirátov s posádkou a pri masakrovaní misionárov, stiahol jednému zabitému rehoľníkovi rehoľné rúcho, obliekol si ho a tak sa predstavil zúriacim pirátom. Tí ho bez váhania zabili a hodili do mora. Jeho meno bolo Ján (Jočo) Sanjoaninho. Keďže sa pripojil dodatočne k mučeníkom, v zoznamoch týchto krvavých svedkov viery sa uvádza s menom Ján Adauctus, čo je latinské slovo znamenajúce Pripojený.
Pri hromadnom zabíjaní 15. júla nechali nažive aj novica-brata Šimona da Costa, ktorého zabili dodatočne na druhý deň.
Podávame tu zoznam zabitých rehoľníkov podľa ich rehoľného a formačného zadelenia.
Kňazi: Ignác de Azevedo a Diego (Diogo) de Andrade.
Školastici, t. j. študenti filozofie alebo teológie po noviciáte: Alvaro Mendes, Andrej Gonćalves, Anton Soares, Benedikt de Castro, Diogo (Diego) Pires, Emanuel Fernandes, Emanuel Pacheco, Emanuel Rodrigues, Ferdinand Sánchez, Gonzáles Henriques, Ján Fernandes I., Ján (Jakub?) Fernandes II., Ľudovít Correia, Peter de Fontoura, Peter Nunes (Nu?ez), Šimon Lopes.
Školastici-novici: Alex Delgado, Anton Correia, František de Magalhčes, František Pérez Godoy, Ján de San Martín, Ľudovít Rodrigues, Marek Caldeira, Mikuláš Dinis.
Rehoľní bratia po noviciáte: Alfonz de Baena, Dominik Fernandes, Emanuel Alvarez, František Alvarez, Gašpar Alvarez, Gregor Escrivano, Ján de Mayorga, Štefan Zuraire, Ján Baeza. Posledný menovaný je uvedený vo viacerých prameňoch, ale chýba v publikácii Companions of Jesus, Spiritual Profiles… Rím, Postulation General SJ, 1984, 2. vyd.
Rehoľní bratia novici: Amaro Vaz, Anton Fernandes, Brás Ribeiro, Ján de Zafra, Šimon da Costa.
Napokon plným právom patrí do skupiny mučeníkov aj kandidát Ján Sanjoaninho s prímením Adauctus (Pripojený), ktorý túžil po rehoľnom povolaní a s nadšením sa zaradil medzi vraždených mladých misionárov.
Prvú správu o masakre poskytla v Španielsku sv. Terézia Avilská, ktorá v modlitbovej extáze videla vystupovať do neba svojho bratanca (jezuitského školastika) Františka Péreza Godoya a jeho spoločníkov. O videní informovala svojho spovedníka, jezuitu pátra Baltazára Alvareza. Neskôr potvrdili jej rozprávanie správy, ktoré prišli z Madeirských ostrovov a z Brazílie.
Ako sme už spomenuli, vyvraždenie misionárskej výpravy sa uskutočnilo 15. júla 1570. Len čo sa o tom dozvedeli v Brazílii, hneď začali uctievať štyridsiatich zabitých jezuitov ako mučeníkov. Ich verejná úcta sa začala o štyri roky, 15. júla 1574, v meste Bahía, kde im bol pri verejnej slávnosti udelený titul „Ochrancovia Brazílie”. Ich úcta sa rozšírila aj v Španielsku, Portugalsku a Taliansku, kde ju schválili miestni biskupi. K nim sa pripojil pápež Gregor XV. (1621–1623). No sprísnené predpisy o uctievaní svätých a blahoslavených, ktoré vyhlásil pápež Urban VIII. v r. 1625, viedli k prerušeniu verejnej úcty Ignáca de Azevedo a jeho spoločníkov. Túto úctu obnovil a oficiálne potvrdil až pápež Pius IX. 11. mája 1854.
Spomienka blahoslaveného Ignáca de Azevedo a jeho spoločníkov pripadá vo všeobecnom liturgickom kalendári na výročitý deň ich smrti, t. j. 15. júla. No v jezuitskej reholi sa slávi 19. januára spolu s inými mučeníkmi rehole, ktorí zomreli za vernosť katolíckej viere v krajinách rozdeleného západného kresťanstva.

Jubileum

Príhovory

Spiritualita

Meditácie

Modlitby