Jezuiti



štv17082017

Svätý Jozef de Anchieta (1534–1597), misionár

Sv. Jozef (José) de Anchieta pochádzal z Kanárskych ostrovov pri severozápadnom pobreží Afriky. Narodil sa 19. marca 1534 v mestečku S. Cristobal de la Laguna na ostrove Tenerife.
Po dosiahnutí základného vzdelania prešiel študovať logiku na univerzitu v portugalskom meste Coimbre. V tomto meste vstúpil aj do jezuitskej rehole 1. mája 1551. Keďže prejavoval záujem o misie a pritom mal zdravotné ťažkosti, predstavení ho už po dvoch rokoch poslali do brazílskych misií, aby sa tam zotavil a zároveň aby privykol na misionársky život.
Na brazílsku pôdu vystúpil v prístave Bahia 8. júla 1553. O rok neskôr sa vydal na misionársku cestu s prvým brazílskym jezuitským misionárom Manuelom de Nobrega. Šli na juh, kde v lokalite Piratininga založili jezuitské kolégium. Keďže v ňom začali činnosť na sviatok Obrátenia sv. Pavla, nazvali ho podľa tohto apoštola. Neskôr prijalo toto meno celé veľké rozrastajúce sa mesto. Tak brazílski dejepisci zaraďujú medzi zakladateľov veľkomesta Sčo Paulo jezuitských misionárov Manuela de Nobrega a Josého Anchietu.
Mladý misionár Anchieta ostal niekoľko rokov vyučovať gramatiku v novom kolégiu. Medzi žiakmi mal nielen deti portugalských kolonizátorov, ale aj mladých domorodcov z kmeňov Tupí a Guaraní. So záujmom sa oboznámil nielen s ich spôsobom života, ale aj s ich rečou tak, že mohol zostaviť užitočné príručky v ich reči.
Provinciál Nobrega čoskoro zistil, že v Josém má cenného spolupracovníka. Preto si ho v r. 1563 pribral na mierové rokovania medzi Portugalcami a divými Tamoyos, ktorí s podporou francúzskych kalvínov-hugenotov prepadávali kolóniu sv. Vincenta. Rokovania trvali dlho a José Anchieta musel ostať medzi ľudožrútmi ako rukojemník.
Po prekonaní nebezpečného poslania prijal v r. 1566 kňazskú vysviacku. V r. 1567 bol spoločníkom pátra de Nobrega pri zakladaní mesta Rio de Janeiro. Hneď nato sa stal na desať rokov predstaveným misie sv. Vincenta, odkiaľ mal viesť misionársku prácu medzi domorodcami Tapuyas.
V období rokov 1578–1586 bol brazílskym provinciálom. Po odovzdaní tejto funkcie svojmu nástupcovi odišiel do strediska Reritiba v kapitanáte Sv. Ducha (Espiritu Santo) pri východnom pobreží. Tam vykonával civilizačnú a misionársku prácu medzi pralesnými kočovníkmi, ktorých privádzal k usadlému kresťanskému životu. V tejto práci zakončil svoj život ako 63-ročný v júni r. 1597. Neskôr dali lokalite Reritiba na počesť obetavého misionára meno Anchieta.
Pápež Ján Pavol II. vyhlásil Jozefa (Josého) Anchietu 22. júna 1980 za blahoslaveného. Za svätého ho vyhlásil Pápež František 24. apríla 2014.
Brazílčania ho uctievajú ako apoštola Brazílie a zakladateľa brazílskej literatúry. Okrem gramatiky v jazyku tupí napísal viaceré kázne, spevy a básne, ako aj drámy s náboženským obsahom v portugalčine, latinčine a v domorodých jazykoch tupí a guaraní. Zachovali sa dve jeho dlhé latinské básne. Jednu o Panne Márii s takmer 2900 veršami zložil v ľudožrútskom zajatí. Keďže nemal iné pisárske možnosti, napísal ju do piesku na morskom brehu a naučil sa ju naspamäť. Po prepustení na slobodu ju prepísal na papier. Druhú, ešte dlhšiu báseň s historickým obsahom sa podarilo objaviť až v r. 1958 v Rio de Janeiro. Okrem toho sa zachovali početné listy a správy, ktoré približujú dramatický vývoj brazílskych misií v druhej polovici 16. storočia.

Biblia

Príhovory

Spiritualita

Príbehy

Modlitby