Jezuiti



ned30042017

Bl. Anton Baldinucci (1665–1717), ľudový misionár


Bl. Anton Baldinucci pochádzal z talianskej Florencie. Tam sa narodil 19. júna 1665. Jeho otec bol známy literát, odborník v dejinách umenia.
Anton dostal v rodine dobrú základnú výchovu, ktorá pokračovala v jezuitskom kolégiu San Giovannino vo Florencii. Veľmi dobre sa učil, len jeho zdravie robilo starosti jemu i jeho rodičom. Keď mal trinásť rokov, jeho starší brat Gian Filippo vstúpil do dominikánskej rehole. Anton bol citovo veľmi naviazaný na tohto brata a chcel ho nasledovať aj v rehoľnom povolaní. Ale otec za žiadnu cenu nechcel, aby sa aj jeho ďalší syn stal dominikánom. Žiadal Antona, aby si urobil duchovné cvičenia zamerané na voľbu životného povolania. Anton sa podvolil a po silnom vnútornom boji sa rozhodol, že vstúpi do jezuitskej rehole. S tým otec súhlasil.
Anton vstúpil do rímskeho jezuitského noviciátu 21. apríla 1681 vo veku necelých 16 rokov. Horlivo si plnil rehoľné povinnosti, ale jeho zdravie vždy nedržalo krok s jeho dobrou vôľou. Niekoľkokrát musel prerušiť štúdium a zmeniť miesto pobytu počas štúdií filozofie a teológie, ktoré nasledovali po noviciáte. Napriek tomu sa zaoberal vážnymi misionárskymi túžbami a žiadal predstavených, aby mu dovolili odísť do misií v Indii, Číne alebo Japonsku.
Predstavení však rozhodli, že jeho misie budú v strednom Taliansku. Roku 1597 ho určili na konanie ľudových misií v dvoch obvodoch podľa želania a s podporou kňažnej Olimpie Aldobrandini di Rossano. Podľa smerníc jej fundácie mali dvaja pátri konať misie „v mestách, predmestiach, na majetkoch, v kaštieľoch i dedinách do vzdialenosti 50 míľ okolo miest Viterbo a Frascati”.
Páter Baldinucci sa venoval tomuto apoštolátu 20 rokov. V tom čase konal 448 misií na území tridsiatich diecéz. Do programu misií patrili kázne, spovedanie, návšteva chorých a väzňov, príprava ťažko chorých na smrť, zmierovanie sporov, odstraňovanie pohoršenia… Cestoval peši, často bosý, batožinu si niesol na chrbte. Od r. 1708 dôležitou súčasťou tejto batožiny bol obraz Panny Márie Útočišťa hriešnikov, ktorý vystavoval na oltári v kostoloch, kde konal misie. Podľa situácie zaraďoval do misií kajúce sprievody, pri ktorých sa niekedy kajúcnici bičovali až do krvi, niekde založil mariánske kongregácie, inde zas dával duchovné cvičenia kňazom.
18. októbra 1717 prišiel do Pofi (v diecéze Veroli) vo veľmi zlom zdravotnom stave. Napriek tomu začal misie. No už ich nedokončil. Zomrel 7. novembra 1717. Lekári vykonali pitvu a na základe svojich zistení vyhlásili, že podľa prírodných zákonov mal tento misionár zomrieť už pred niekoľkými rokmi.
Pochovali ho najprv v rodinnej hrobke jeho hostiteľa – markíza de Carolis. Na konci 19. storočia preniesli jeho telesné pozostatky do jezuitskej generálnej kúrie v Ríme, až ich napokon v r. 1905 preniesli do jezuitského kostola vo Florencii.
Pátra Antona Baldinucciho vyhlásil za blahoslaveného pápež Lev XIII. 16. apríla 1893. Jeho liturgická spomienka sa slávi v jezuitskej reholi spolu s inými ľudovými misionármi 2. júla. Na Slovensku sa anticipuje 1. júla.

Biblia

Príhovory

Spiritualita

Meditácie

Modlitby