Jezuiti



štv17082017

Sv. Alexander Briant (1553–1581), mučeník


Sv. Alexander Briant pochádzal z grófstva Somerset v juhozápadnom Anglicku (Walese), kde sa narodil v anglikánskej rodine r. 1553. Študoval v Oxforde a istý čas bol žiakom neskoršieho jezuitu Róberta Personsa. Ešte ako mladík sa pripojil ku katolíckej cirkvi a chcel sa v nej stať kňazom. Preto v auguste 1577 odišiel do Francúzska, kde v anglickom kolégiu v Douai bol 29. mája 1578 vysvätený za kňaza. 3. augusta 1579 sa vrátil do nebezpečnej anglickej misie.
Spočiatku účinkoval v rodnom kraji. Čoskoro však prešiel do Londýna, kde bol v styku s pátrom Personsom. Avšak ani tam nepôsobil dlho, lebo už 28. apríla 1581 ho prenasledovatelia chytili. V skutočnosti chceli vtedy zatknúť pátra Personsa. Keď ho však nenašli v dome, ktorý im označili sliediči, prehľadali aj susedný dom a tam naďabili na kňaza Alexandra Brianta.
Najprv ho dali do väzenia Counter, kde ho držali šesť dní bez jedla a pitia. Celkom vyčerpaného ho previezli do známeho londýnskeho väzenia Tower. Tam ho mučili tým, že mu pichali ihly pod nechty. Tak ho nútili, aby im prezradil, kde býva páter Persons, kde slúži omšu a kto sa s ním stýka. Ale kňaz mlčal. Po týždni prešli na mučenie na škripci. Naťahovali ho dva dni, takže sa mu údajne postava predĺžila o šesť centimetrov. On však opakovane vyhlasoval, že je ochotný dať život za vieru.
Správa o krutom mučení prenikla do verejnosti a vyvolala pobúrenie. Úrady sa usilovali ľudí upokojiť tým, že hlavného mučiteľa (volal sa Norton) dali na niekoľko dní do väzenia. Alexander Briant využil túto prestávku v mučení na to, aby poslal list anglickým jezuitom. V liste písal o mimoriadnych Božích milostiach, ktoré ho niekedy robili necitlivým na mučenie a napĺňali ho radosťou. Žiadal, aby ho prijali do svojej rehole podľa sľubu, ktorý urobil po prekonaní prvého mučenia na škripci. Jezuitskí predstavení bez meškania vyhoveli jeho žiadosti.
Keď ho viedli na posledné súdne pojednávanie 17. novembra 1581, držal v ruke krížik, ktorý si urobil z dvoch kúskov dreva a na ktorom si uhlíkom nakreslil podobu Krista. Keď mu ho vytrhli z rúk, zvolal: „Môžete mi tento kríž vytrhnúť z rúk, ale nie zo srdca, lebo chcem zomrieť za toho, ktorý najprv zomrel za mňa!”
Odsúdili ha na smrť za velezradu, lebo údajne v Ríme a v Remeši organizoval sprisahanie proti kráľovnej a za obnovenie starého náboženstva. Túto obžalobu mu opakovali aj pod šibenicou. On ju však rozhodne odmietal vyhlásením, že v Ríme nikdy nebol a nebol ani v Remeši v čase, keď sa organizovalo sprisahanie.
Popravili ho 1. decembra 1581 na londýnskom popravisku Tyburn. Najprv ho obesili, ale ešte za živa ho odrezali zo šibenice, rozrezali mu brucho a vytrhali vnútornosti.
Pápež Lev XIII. vyhlásil Alexandra Brianta za blahoslaveného a pápež Pavol VI. 25. októbra 1970 spolu s ďalšími 39 anglickými a waleskými mučeníkmi za svätého. V jezuitskej reholi sa ich pamiatka slávi 1. decembra.

Biblia

Príhovory

Spiritualita

Príbehy

Modlitby