Jezuiti



ned22012017

Sv. Ján de Brito (1647–1693), kňaz a mučeník

Sv. Ján de Brito pochádzal z Portugalska. Narodil sa v hlavnom meste Lisabone 1. marca 1647. Jeho rodina patrila k popredným v portugalskom kráľovstve. Krátko po Jánovom narodení sa jeho otec stal brazílskym miestokráľom a odcestoval do tejto veľkej portugalskej kolónie. Ale už o tri roky zomrel v meste Rio de Janeiro. Keď Ján dosiahol deviaty rok života, stal sa pážaťom na portugalskom kráľovskom dvore.
Popri kráľovskej službe Ján študoval v kolégiu sv. Antona. Avšak po krátkom čase sa uňho objavila zákerná choroba – tuberkulóza. Napriek úsiliu lekárov choroba postupovala a dala sa očakávať skorá chlapcova smrť. Vtedy sa matka modlitbou obrátila na sv. Františka Xavérskeho o pomoc a sľúbila, že ak syn vyzdravie, bude rok nosiť jezuitské rúcho. Jánovi po tomto sľube choroba náhle ustúpila a po niekoľkých dňoch mohol znovu nastúpiť do služby na kráľovskom dvore.
Dvorania boli prekvapení nielen jeho uzdravením, ale aj jeho oblečením. Podľa matkinho sľubu prišiel v čiernom jezuitskom rúchu prispôsobenom veľkosti jeho postavy, s čiernym cingulom, na ktorom bol zavesený veľký ruženec. Po roku Ján rúcho odložil, ale zatúžil po tom, aby ho mohol nosiť natrvalo. No matka ho nechcela stratiť, keď už nemala manžela a keď jej vo vojne padol najstarší syn. Napokon však ustúpila Jánovým prosbám a ten mohol v decembri 1662, vo veku necelých 16 rokov, vstúpiť do jezuitskej rehole.
Po štúdiu filozofie a teológie v Evore a Coimbre bol ako 26ročný vysvätený za kňaza začiatkom roku 1673. Už počas štúdia túžil po misionárskej práci v Indii. Túto túžbu tlmočil v liste aj vtedajšiemu generálnemu predstavenému rehole – P. Jánovi Pavlovi Olivovi. Predstavení vyhoveli jeho želaniu a krátko po kňazskej vysviacke mu dovolili odcestovať do Indie. Po rušnej plavbe sa šťastlivo dostal do Goy, kde na hrobe sv. Františka Xavérskeho prosil o silu pre misionársku prácu. V Goe aj dokončil štúdium teológie. Predstavení spočiatku chceli, aby tam vyučoval filozofiu, ale keď veľmi prosil o možnosť hlásať evanjelium, poslali ho do ťažkej misie Madurai v juhovýchodnej Indii.
Jednou z vážnych prekážok misionárskej práce v tejto misii i v celej Indii bolo kastovníctvo. Kto sa stretal s členmi jednej kasty, nesmel sa stretať s inými kastami. Už pred príchodom pátra Jána de Brito sa usiloval starší misionár páter Baldassar de Costa obísť túto ťažkosť tým, že sa stal akýmsi pustovníkom, askétom pandarasuami, ktorý sa mohol stretať s ľuďmi rozličných kást. Podobne urobil páter de Brito.
Takto pôsobil úspešne medzi príslušníkmi nižších kást, ale získal pre kresťanstvo aj členov vyšších spoločenských vrstiev. V r. 1686 ho predstavení vymenovali za superiora, teda predstaveného celej rozsiahlej misie. V tejto funkcii konal väčšie misionárske cesty. Na jednej z nich, v Mangalame, ho zajali, mučili a chceli ho aj zabiť. No na zásah miestneho panovníka ho prepustili. Po návrate do hlavnej misie sa dozvedel, že ho predstavení volajú do Ríma, aby tam podal správu o indických misiách a o ich najvážnejších potrebách.
V sprievode indického miestokráľa páter Ján de Brito cestoval v r. 1688 do Portugalska. Tam obdivovali jeho jazvy po mučení a prejavovali mu úctu ako mučeníkovi. Napokon sa nedostal do Ríma, ale v Portugalsku konal rad prednášok o indických misiách. Oblečený ako indický askéta nadchol mnohých mladíkov pre misionárske povolanie. Zaslúžil sa tiež o založenie peňažného fondu na udržiavanie domorodých katechétov a na sociálne podujatia v indických misiách.
Pátrovi de Brito ponúkali biskupskú hodnosť, ale on ju odmietol. Nechcel opustiť svojich katechétov a tisíce novokresťanov, ktorých priviedol do Cirkvi. A keď ho kráľ chcel zadržať, aby vychovával kráľovské deti, misionár dal posledné zbohom staručkej matke a urýchlene odplával do Indie.
Tam pokračoval v misionárskej práci s obnovenou horlivosťou. Za pätnásť mesiacov pokrstil v kraji Maravá viac ako 8000 katechumenov. Nepriatelia kresťanov sa mu vyhrážali smrťou, ale on sa nedal zastrašiť. Keď obrátil istého člena panovníckej rodiny, vypuklo priame prenasledovanie. Pátra zajali na misionárskej ceste 8. januára 1693 spolu s troma mladými katechétmi. Vyše dva týždne ho držali a trýznili vo väzení hlavného mesta. 28. januára ho panovník oficiálne odsúdil na vyhnanstvo s odôvodnením, že napriek zákazu hlásal na jeho území evanjelium. V skutočnosti ho kráľ dal odvliecť do okrajovej provincie do mesta Oriur (Ugur), kde bol miestodržiteľom jeho brat. Tomu dal pokyn, aby misionára popravil. V očakávaní smrti skrvavený a vyčerpaný páter písal svojmu provinciálovi: „Podrobili ma súdnemu procesu. Obšírne som svedčil o kresťanskej viere. Dali ma do väzenia, kde očakávam šťastný deň.” Tým šťastným dňom bol 4. február 1693. Vtedy mu sťali hlavu a poodtínali ruky a nohy.
Mučenícka smrť pátra de Brito prispela k ďalšiemu rozkvetu misie. V Portugalsku vyvolala misionárske nadšenie. Nikde nevládol smútok. Na kráľovskom dvore v Lisabone usporiadali slávnosť na počesť svojho bývalého pážaťa, ktorý sa stal mučeníkom. Na slávnosti sa zúčastnila aj sviatočne oblečená misionárova matka, ktorej kráľovskí manželia prejavili pri tejto príležitosti mimoriadnu úctu.
Pápež Pius XI. vyhlásil v r. 1853 misionáramučeníka Jána de Brito za blahoslaveného a pápež Pius XII. v r. 1947 za svätého. V jezuitskej reholi sa jeho liturgická spomienka slávi vo výročitý deň jeho smrti – 4. februára.

Jubileum

Príhovory

Spiritualita

Príbehy

Básne