Jezuiti



ned22012017

Bl. Jakub Július Bonnaud (1740–1792)

Pochádzal z karibského ostrova Haiti (z jeho časti S. Domingo), kde sa narodil v meste Cap Franćais 27. októbra 1740. Už v detskom veku sa dostal do Francúzska, kde bol vychovaný v jezuitskom kolégiu v La Fléche. Po štúdiu filozofie ako 18ročný vstúpil do jezuitskej rehole v Paríži 20. decembra 1758. Po noviciáte ho predstavení poverili vyučovaním v kolégiu Quimper.
Ale už o dva roky (1762) francúzsky režim začal likvidovať jezuitské kláštory a jezuitom znemožnil pokračovanie v rehoľnom živote. Mnohí sa usilovali uchytiť v diecéznej duchovnej správe. Jakub Bonnaud vstúpil do seminára sv. Firmína v Paríži. V r. 1764 prešiel do Flámska, kde získal doktorát teológie a licenciát cirkevného práva. Ako kňaz bol zaradený do parížskej diecézy.
Popri vykonávaní pastoračnej služby Jakub Bonnaud zostavil viaceré odborné a apologetické spisy, ktorými upútal pozornosť autunského biskupa Iva Alexandra de Marbeuf. Keď sa tento stal lyonským arcibiskupom, zvolil si horlivého a vzdelaného kňaza za generálneho vikára. V tejto funkcii mu zveril zostavenie programového pastierskeho listu na rok 1789. V ňom i v ďalších spisoch Jakub Bonnaud upozorňoval na nebezpečenstvá, ktoré ohrozovali spoločenský poriadok a Cirkev. Osobitne upozorňoval na proticirkevné zameranie tzv. občianskej ústavy, na ktorú mali kňazi skladať prísahu.
Revolucionárov to pobúrilo a rozhodli sa zbaviť nepríjemného generálneho vikára. 10. augusta 1792 ho vyhľadali a odviedli ho do parížskeho karmelitánskeho kláštora, kde už viacerí uväznení kňazi očakávali svoj ďalší osud. Okrem toho revolucionári v tom čase sústreďovali svoje obete v opátstve SaintGermain, v seminári SaintFirmin a vo väznici La Force.
Septembrové vykonávanie revolučnej „spravodlivosti” sa začalo v nedeľu 2. septembra 1792 popoludní v opátstve St. Germain a pokračovalo večer v karmelitánskom kláštore, odkiaľ sa revolučný súd a besniaci dav nad ránom 3. septembra premiestnil do väzenia La Force a napokon do seminára St. Firmin. Okrem niekoľkých, ktorým sa podarilo v zmätku alebo s pomocou sympatizujúcich revolucionárov utiecť, väzňov pozabíjali šabľami, bajonetmi, kyjakmi, alebo ich zlynčoval rozvášnený zástup. Niektorých zhodili zo schodišťa alebo ich vyhodili z okna vyššieho podlažia; ak sa nezabili pádom, dobil ich krvilačný dav.
Páter Jakub Július Bonnaud patril medzi 95 kňazov, ktorí takto skončili život 2. septembra v parížskom karmelitánskom kláštore.
Toho istého 2. septembra 1792 padli za obeť revolucionárom v Paríži i ďalší jezuiti.
 

Jubileum

Príhovory

Spiritualita

Príbehy

Básne