Jezuiti



pon18122017

Bl. František Gárate (1857-1929) rehoľný brat

Bl. František Garate SJ

V mužských rehoľných spoločnostiach, v ktorých sú kňazi a rehoľní bratia, bratia sú obyčajne menej na očiach verejnosti svojou nenápadnou domácou prácou. A keďže je to väčšinou manuálna práca, mnohí ľudia majú dojem, že títo rehoľníci nemôžu dosiahnuť takú duchovnú hĺbku ako ich kňazskí spolubratia. Avšak historická skúsenosť ukazuje, že takýto dojem je mylný. Napriek nenápadnému životu mnohí rehoľní bratia dosiahli pozoruhodný stupeň kresťanskej dokonalosti. U niektorých z nich Cirkev aj úradne uznala ich svätosť. Medzi nich patrí jezuitský rehoľný brat František Garate, ktorý žil na prelome 19. a 20. storočia.

Brat František pochádzal z Loyoly, rodiska sv. Ignáca Loyolského, zakladateľa jezuitov, kde sa narodil vo februári 1857. Ako 14-ročný si našiel prácu v jezuitskom kolégiu v Antigue. Tam spoznal bližšie život jezuitov. Po troch rokoch sa rozhodol, že aj on vstúpi do tejto rehole. Rehoľný život začínal vo Francúzsku, lebo v tom čase boli jezuiti vypovedaní zo Španielska. Po skončení noviciátu sa mohol vrátiť do Španielska, kde pracoval 10 rokov ako ošetrovateľ chlapcov v jezuitskom kolégiu La Guardia. Napokon ho predstavení poslali do univerzitného kolégia v baskickom veľkomeste Bilbau, kde pôsobil 41 rokov ako vrátnik až do konca života.

Na rozdiel od svätcov, ktorí sa vyznačovali mimoriadnymi skutkami, Brat František bol kresťanským hrdinom všedného dňa. Plných 41 rokov si svedomito plnil jednotvárnu a únavnú prácu vrátnika veľkého ústavu. A neostalo iba pri vrátnickej službe. Keď ľudia zbadali jeho charakterovú a duchovnú veľkosť, prichádzali za ním so všetkými možnými starosťami. Istý kardinál sa vyjadril, že vrátnica Brata Garateho sa podobá rušnému morskému prístavu. Okrem nepretržitej procesie ľudí, ktorí za ním prichádzali, neustále zvonil telefón.
To však brata nijako nevykoľajilo. Bol pozorný voči každému s radosťou a jemnosťou, ktorá očarila mnohých. Istý kardinál sa ho pýtal, ako môže byť taký spokojný uprostred toľkého ruchu, čo je okolo neho. Brat prezradil svoje tajomstvo. Spočívalo v jednoduchej, ale úprimnej modlitbe: "Pane, s tebou môžem urobiť veľa. A ty môžeš urobiť všetko." Týchto niekoľko slov vyjadrovalo poníženú dôveru, ktorá bola základom jeho pokoja a jeho sily.

Jezuitský brat František Garate zomrel 9. septembra 1929. Dňa 6. októbra 1985 ho pápež Ján Pavol II. vyhlásil za blahoslaveného spolu s dvoma rehoľnými spolubratmi - kňazmi: Diegom Luis de San Vitores, mučeníkom na Mariánskych ostrovoch a s apoštolom Madridu José Maria Rubio v Peralta.

Duchovný život

Spiritualita

Zamyslenia

Tajomstvo svätosti

Príbeh