Jezuiti



štv23032017

P. Maximilián Hell

Maximilián Hell

Rodina Hellovcov mala povesť technicky nadaných banských pracovníkov v€Banskej Štiavnici a€na okolí. Maximilián mal 22 súrodencov. Študoval na gymnáziu v€Banskej Štiavnici, tu vstúpil do Spoločnosti Ježišovej v€roku 1738 (pri zázname je údaj, že vedel dobre po latinsky, nemecky a€slovensky) a€ noviciát si vykonal v€ Trenčíne, filozofiu a€matematiku na Viedenskej univerzite. Potom vyučoval na gymnáziu v€Levoči humanitné vedy a€venoval sa aj banskému meračstvu. Teológiu absolvoval znovu vo Viedni, tretiu probáciu v €Banskej Bystrici a €nato učil v €Kluži (1753 – 1755) matematiku a€fyziku. V€roku 1756 bol menovaný dvorským matematikom a€astronómom, tiež riaditeľom observatória na Viedenskej univerzite (aj po zrušení Spoločnosti Ježišovej v€roku 1773), kde pôsobil do smrti. Zároveň prednášal na univerzite matematiku. Observatórium sa stalo centrom výskumu prírodných vied v€podunajskej monarchii. Na Viedenskej univerzite založil múzeum experimentálnej fyziky, kde ponechal svoje prototypy banských strojov, meracích prístrojov i€zbierku hodín. Vybudoval bohatú odbornú knižnicu a€v€rokoch 1757 – 1793 vydával známe Ephemerides astronomicae s€astronomickými a€matematickými výpočtami, výstupmi pozorovaní. Vydával tiež kalendáre. Podľa Anonymovej kroniky vypracoval historickú mapu Uhorska. Zaslúžil sa o€vybudovanie observatórií v €Budíne, Jágri, Kluži a €(literatúra uvádza aj) v€ Trnave. Jeho práce o€polárnej žiare a€magnetickom poli Zeme sú dodnes vysoko hodnotené.

Prevažne ako riaditeľ observatória vo Viedni vydával Ephemerides astronomicae ad meridianum Vindobonensem. Na pozvanie dánskeho kráľa Kristiana VII. pozoroval prechod Venuše diskom Slnka 3. 6. 1769 na ostrove Vardö. Jeho výpočet slnečnej paralaxy (8,82’) udivuje dodnes presnosťou. Učené spoločnosti v€Bologni, Göttingene, Kodani, Londýne, Paríži, Štokholme, Trondheime mu udelili členstvo. S€anglickou Royal Society dlho spolupracoval a€v€roku 1790 mu udelili jej rad. Na mape Mesiaca pomenovali po ňom jeden z€kráterov a€je po ňom pomenovaná aj planétka (3727) Maxhell. 250. výročie jeho narodenia zaradilo UNESCO v€roku 1970 medzi výročia významných osobností. V€roku 1775 navrhol zriadiť Ríšsku akadémiu vo Viedni, vydal množstvo monografií a€štúdií (spolu 26).

Dr. Ján Tibenský vydal v €SAV o€ňom zborník Maximilián Hell, 1720 – 1792. Z diela: Rozprava obsahujúca presné výpočty prechodu Venuše pred slnečným diskom dňa 3. júna 1769 a€Vedecká expedícia k€severnému pólu14; jej slovenský preklad Cesta Maximiliána Hella do Vardő pri Laponsku a€jeho pozorovanie prechodu Venuše 1769. Tatran 1977, 115 s.

Jubileum

Príhovory

Spiritualita

Meditácie

Modlitby